Reklama
Reklama

Mýty alebo Inštitúcie?

Prolegomena k Hitlerovmu okultizmu II.
Počet zobrazení: 1731

frey_popis.jpgNajhoršia na všetkom ľudskom bytí je inštitucionalizácia mýtu. Dagobert Frey zosmiešňuje roku 1942 (Englisches Wesen im Spiegel seiner Kunst, Stuttgart, Kohlhammer Verlag, s. 37) klasický anglosaský kresťanský kríž, pretože je v porovnaní so svastikou príliš zdobný, príliš mudrácky a priveľmi sofistikovaný. Frey píše: „Rezba do kameňa imituje rezbu do dreva.“ No a čo? Rezba do kameňa je menej umelecká, menej náročná, menej cenná, menej večná? Čosi podobné sme zažívali a zažívame aj my – nedotknuteľnosť mýtu oslobodenia od nadvlády tzv. komunistov. Nedotknuteľnosť rezby do dreva. Oj, aký folklór! Mýtus inštitucionalizovaný logikou neschopného vládnutia, pripomínajúceho Jakešov kůl v plotě. Prečítajme si Marxov a Engelsov Manifest. Zistíme – pravdaže len pri pozornom čítaní – že nám tu vládli a stále vládnu hlupáci a podliaci, slovom: jakešovia, kolderovia, biľakovia a iné kreatúry. ––– Inštitucionalizáciu mýtu vystihol, myslím, bezo zvyšku M. M. Bachtin (Freudizmus. Bratislava: Pravda 1986, s. 139): „V skutočnosti […] medzi obsahom individuálnej psychiky a sformovanou ideológiou nejestvujú principiálne hranice. V každom prípade platí, že obsah individuálnej psychiky nie je ani o byľku pochopiteľnejší a jasnejší ako obsah kultúrnej tvorby, a preto nemôže byť prostriedkom na jeho vysvetlenie. Uvedomený individuálny zážitok je už vždy ideologicky zafarbený, a preto z vedeckého hľadiska nemôže predstavovať nijakú prvotnú a ďalej nerozložiteľnú danosť; uvedomený individuálny zážitok je už určitou ideologickou transformáciou bytia.“ ––– O čom sú tieto slová? Ideme sláviť vstup vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Tristný rok 1968… Sláviť je možno na tomto mieste nepatričné relativizovať kurzívou. Ach, koľkým tá sprostota okupácie dodnes vyhovuje. A vyhovovala už vtedy… Áno – bola to sprostá okupácia! Ale kto z nás si uvedomil, v tom plači a zúfalstve, že Brežnev – najhlúpejším spôsobom, aký bol možný – prišiel len brániť svoju parcelu, ktorú Stalinovi na Jalte a v Postupimi upísali (tak sa to, tuším, hovorí v súvislosti s pozemkami), ktorú mu upísali naj naj naj antikomunisti Churchill, Roosevelt a neskôr, po Rooseveltovom skone, rabiátny hirošimský dobrodruh Truman, ináč takto starosta Fultonu v Missouri, ktorý ďalej nevyrástol a riadil Svet akoby to bolo sedemtisícové mestečko. Ochraňuj nás, veľmi prosím, Pane, od takých vodcov! ––– Uprostred Louvru stojí pyramída. Odkaz na Egypt. Prečo? Prečo bol aj Hitler, nie iba Mitterand, posadnutý egyptskou mystikou? Myslím, že odpoveď nájdeme v ezoterickej literatúre, ako je Syntetická magie Jana Keffera (Praha: Spektrum 1933, s. 148): „Není vyšších zákonů nad lásku a oběť! Neboť ani lásce ani oběti nemůže svět dáti protiváhu a není bytosti, jež by dovedla změřiti onu strašlivou sílu fascinace, která září ze zvlhlých, rezignujících a současně odpouštějících očí na zenitu bolesti. V zahradách Tvých, ó Pane, skláněli jsme se nad nejkrásnějšími květy; vyrostly ze semene slz a pokvetou i dále z našich obětí… A až v prachu života pokořeni ležíce, položíme i svoje unavené srdce na kamenný oltář zemské oběti, až nebudeme litovati ničeho, co jsme zde ztratili a co kdysi jsme platili nocemi hrůzy, bolesti a zoufalství, až přes naše vyprahlé rty přejdou slova odpuštění a díků, tu světlo, jež bylo od věků a z něhož i my jsme vyšli, promění se v anděla před naším čelem, dotkne se nás a řekne slovy písma: Člověče, tobě pravím, vstaň! Neboť naplnila se míra oběti tvé, a ty jsi já a já jsem ty, a jsme všechno, co jest, a vítězně se mnou stoupati budeš po divuplných cestách k trůnu věčnosti, tam daleko v tichu mezi hvězdami.“ ––– Čo vyrástlo zo semena sĺz roku 1968? Horkosť a z nej burina násilia a zloby. Vieme, ako to zastaviť? Vieme, ako citovaný návod k obeti, opásanej bombou, eliminovať navždy? Nevieme. Vlastne ani nechceme vedieť. Bo rok 1968 ešte neskončil…

Priemer: 4.2 (5 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama