Mýty a život maliara žien s labutími šijami

Počet zobrazení: 1947

O tom, ako v minulosti, a hádam aj dnes, trú talentovaní výtvarní umelci biedu, sa už veľa popísalo. Ale o slávnom rodákovi toskánskeho Livorna Amedeovi Modiglianim to platilo dvojnásobne. Nehovoriac o tom, že sa nedožil ani 36 rokov a vôbec mu nebolo dopriate, aby sa dočkal čo len okamihu uznania. Sotva tušil, že v roku 2015 v dražobnej sieni Christieʾs v New Yorku jeho obraz Nu couché, Ležiaci akt, predajú za 170,4 milióna a o tri roky na to Nu couché (sur le côté gauche), Ležiaci akt (na ľavom boku), za 157,2 milióna dolárov, čím sa zaradil do desiatky autorov najdrahších výtvarných diel na svete.

7._naha_zena_leziaca_na_vankusiku_1917._843.jpg
Nahá žena ležiaca na vankúšiku, 1917.
 

1._a._modigliani_fotoportret_843.jpg

Modigliani, revolúcia primitivizmu
 

Viedenská galéria Albertina pripravovala k stému výročiu jeho skonu (zomrel 24. januára 1920 vo svojom parížskom ateliéri) dosiaľ nevídanú reprezentačnú výstavu Modigliani, revolúcia primitivizmu. Jedným zo žriediel jeho tvorivej motivácie bolo totiž vtedy iba objavované umenie tzv. primitívnych, teda prírodných a archaických národov. Pandémia Covidu 19 tieto plány skomplikovala, a tak projekt mohli zrealizovať až v polovici septembra tohto roku.

Modigliani počas krátkeho života vytvoril približne 350 umeleckých diel. Mnohé zo svojho ranného obdobia však dodatočne zničil ako „nedozreté“ a „meštiacke“. Vo Viedni dnes predstavujú 130 obrazov a sôch, pravda nielen jeho, ale aj niekoľkých iných príslušníkov avantgardnej Parížskej školy zo začiatku minulého storočia.

Usporiadatelia sa sústredili na hlavné diela A. Modiglianiho z najrenomovanejších múzeí a súkromných zbierok od Spojených štátov amerických až po Singapur, nevynechajúc ani známe galérie vo Veľkej Británii, Rusku, Francúzsku či zbierku Jonasa Nettera, ktorý bol jeho najväčším mecenášom.

Modigliani, fotoportrét.
 

Pochopenie vzdelanej matky
 

Amedeo Clemente Modigliani sa narodil 12. júla 1884 ako najmladšie zo štyroch detí v intelektuálne založenej rodine sefardských Židov. Jeho otec mal zmenáreň, no tá zbankrotovala, a tak žili veľmi skromne. Už ako malý prekonal vážne zápaly pľúc a pohrudnice, aj týfus, ktorý sa v tom čas považoval za smrteľnú nemoc. V puberte zase ochorel na chronickú tuberkulózu, ktorá sa mu zákerne vracala po celý život. Zo zdravotných dôvodov nemohol pravidelne chodiť do školy, a tak ho doma do desiateho roku učila matka. Táto osvietená žena ho priviedla aj k maľovaniu.

6._mlady_muz_s_ciapkou_843.jpg3._dievcatko_v_modrom_1918_detail._843.jpg
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dievčatko v modrom, 1918, detail.

 

Mladý muž s čiapkou, 1918.
 

Syna nechala zapísať do umeleckej dielne Guglielma Micheliho. U tohto vtedy najslávnejšieho maliara v Livorne sa priúčal umeniu v rokoch 1898 až 1900. Už tam ho priťahovalo kreslenie ženských aktov, ktoré ho neskôr preslávili. Najradšej sa zdržiaval v kaviarňach, čo neblaho ovplyvňovalo jeho krehký zdravotný stav. Opäť dostal suchoty, preto musel štúdiá prerušiť.O dva roky na to vďaka pochopeniu matky pokračoval na akadémii vo Florencii a neskôr v Benátkach, kde jeho tvorbu ovplyvňovali najmä diela renesančných majstrov. Taliansko sa mu však začalo zdať malé, preto sa roku 1906 presťahoval tam, kam to ťahalo všetkých mladých umelcov – do Paríža.
 

Portréty s mandľovými belasými očami
 

Ako inak, ubytoval sa v bohémskej štvrti Montmartre, kde sa bližšie zoznámil s Pablom Picassom, Juanom Grisom, Paulom Guillaumom, Constantinom Brâncuşim, André Derainom a ďalšími. Najprv koketoval so sochárstvom, zachovali sa jeho hlavy inšpirované africkými maskami. Neskôr sa preorientoval na paletu a plátno. Sochárstvo totiž nebolo ideálnou profesiou pre človeka trpiaceho tuberkulózou a kameň ako materiál pre umelca bol omnoho drahší než papier, ceruzka a farbičky. Peňazí nikdy nemal dosť, neustále zápasil s problémom zaplatiť podnájom, zabezpečiť si najnevyhnutnejšie životné potreby a kúpiť si predovšetkým absint a hašiš.

5._amedeo_modigliani_vlavo_s_pablom_picassom_a_basnikom_andre_salmonom_12._augusta_1916_v_parizi._843.jpg
Amedeo Modigliani (vľavo) s Pablom Picassom a básnikom André Salmonom 12. augusta 1916 v Paríži.

Okrem Picassových obrazov si obľúbil diela Henriho Rousseaua, Paula Cézanna a Henriho de Toulouse-Lautreca. Hoci ovplyvňovali jeho tvorbu, predsa rozvíjal najmä svoj osobitný, elegantný štýl. Maľoval mladé štíhle ženy s úzkymi až gotickými tvárami a dlhými labutími šijami. Takmer všetky s mandľovými, belasými očami, zväčša však bez zreničiek. Portréty bez nich ale nepôsobili slepo, mali svoj vnútorný život a dodávalo im to zasnený výraz. „Až spoznám vašu dušu, namaľujem vaše oči,“ zvykol hovoriť budúci slávny umelec rozličným kráskam.

Obrysy tiel maximálne zjednodušil, striedmu kresbu dopĺňal prostým odstupňovaním čistých farebných tónov. Ako modelky mu slúžili početné múzy aj priateľky jeho kolegov. No zanechal po sebe i pôsobivé portréty svojich mecénov a kamarátov, vrátane Pabla Picassa, Henriho Matissa a Diega Riveru, neskôr manžela mexickej výtvarníčky Fridy Kahlo.
 

Jediná vernisáž sa skončila škandálom
 

Obrazy mu veľmi nevynášali, živil sa zväčša tým, že kreslil portréty po baroch a plamenne tam recitoval Danteho. Tak mal alkohol i drogy vždy po ruke, na čo zase len potreboval peniaze. Začarovaný kruh...

Vernisáž jedinej samostatnej výstavy za jeho života zavŕšil v parížskej galérii Berthy Weillovej v decembri 1917 škandál. Polícia požadovala, aby boli odstránené akty poburujúce meštiansku morálku. Keď k tomu nedošlo dobrovoľne, tvrdo zasiahla. S originálnym zdôvodnením: „Pretože tie nahotinky majú chlpy!“

Nevysoký, no príťažlivý Talian, ktorý aj v čase najväčšej biedy dbal o elegantné oblečenie, nemal núdzu o obdivovateľky. „Modi“ sa však k nim v súkromí nesprával práve gavaliersky. Medzi jeho milenky patrila ruská poetka Anna Achmatovová či anglická spisovateľka a novinárka Beatrice Hastingsová.

2._spiaci_akt_jeanne_hebuterneovej._843.jpg
Spiaci akt Jeanne Hébuterneovej.

Najväčšou, priam osudovou láskou, sa stala 19-ročná študentka umenia Jeanne Hébuterneová, ktorá bola jeho úplným opakom: milá, pokorná a tichá. Známosť s búrlivákom zlej povesti vyvolala v jej konzervatívnych rodičov zdesenie. Ale nepresvedčili ju, aby sa s ním prestala stýkať.
 

Dosiaľ má mnoho obdivovateliek
 

Ich vzťah necharakterizovala iba spoločná vášeň k maľovaniu, ale aj množstvo hádok a konfliktov. V roku 1918 sa im narodila dcéra Jeanne. Už chystali svadbu, keď sa maliarovo zdravie opäť začalo zhoršovať, pričom odmietal pomoc lekárov. Po jedno takomto záchvate im neostalo nič iné, ako iba skonštatovať smrť na následky tuberkulóznej meningitídy podporenú chudobou, prepracovanosťou, drogovými návykmi a alkoholizmom.

Modiglianiho snúbenica sa nedokázala s krutým osudom zmieriť. V deň umelcovho pohrebu, 26. januára, hoci bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, vyskočila z okna na piatom poschodí v dome svojich rodičov. Pochovali ich do spoločného hrobu na Père Lachaise. Ležia v židovskej časti tohto parížskeho cintorína, preto tam nenájdete kvety ako na hroboch iných slávnych osobností. No aj po sto rokoch je množstvo kamienkov a lístkov. Modigliani má dosiaľ veľa obdivovateliek.

Pätnásťmesačnú Jeanne si adoptovala jeho sestra. V dospelom veku napísala o otcovi knihu Muž a mýtus (zomrela roku 1984). Bohémsky maliarov život, opradenými kadejakými historkami, opakovane lákal filmárov. Umelca v rozličných spracovaniach stvárnili aj Gérard Philipe a Andy García.

Výstava vo viedenskej Albertine potrvá do 9. januára 2022.
 
Foto: Autor

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984