Mytológia a realita života Egona Bondyho na Slovensku
Predpokladám (a dúfam, že nie som až veľmi veľký pesimista ako v prípade niektorých hostí dehonestujúceho TV programu „Aj múdry schybí“), že väčšina z nás pozná (aj keď nie úplne intímne) antický epos zo začiatku 7. storočia pred n. l. Má sa na mysli voľné pokračovanie Iliady – epos Odysea.
Odyseov syn Telemachos hľadá svojho otca, ktorý sa nevrátil domov na Itaku z trójskej vojny. Odyseovu manželku, krásnu Penelopu obklopujú nápadníci, ktorí tvrdia, že už sa nevráti. Nastal (podľa nich) čas zhrešiť a dostať sa k majetku (najmä) a vláde (tiež) nad Itakou. Lenže v tom čase už Telemachos vie, že jeho otca väzní nymfa Kalypso.
Tá na základe príkazu, ktorý jej doručil posol Hermes, Odysea nakoniec prepustí. Tu by sme mohli pokračovať v prerozprávaní príbehu a neskonalej túžbe Odysea odísť zo zlatej klietky a vrátiť sa k manželke Penelope, ale na stole máme iný príbeh.
Príbeh syna generála, „krátkodobého“ člena Komunistickej strany Československa (do ktorej vstupuje v roku 1947, aby sa s jej politikou a s ňou v po februári 1948 rozišiel), rodáka z Prahy – Zbyňka Fišera –, ktorý na konci svojej životnej dráhy „našiel“ svoju Itaku v Bratislave. Konkrétne na Laurinskej ulici, v absolútnom centre mesta.
Mladší prešpurskí pamätníci si túto ulicu pamätajú ako Leningradskú. Tí starší, až najstarší ako Langegasse (Dlhá ulica), Untere Langegasse (Dolná dlhá ulica), Lorenzthorgasse (ulica Laurinskej brány) alebo Zichy utca.
Vo svojej publikácii Jozef Lysý – Bondyho Odysea na Slovensko, Machiavelli Press, Praha, 2020 – autor (priateľ a znalec diela), zachytáva niektoré málo známe detaily slovenskej etapy života filozofa, básnika a publicistu, priateľa K. Teigeho, B. Hrabala či osudového Z. Kalandru..., totálneho realistu a kľúčovej postavy českého undergoundu 70-tych rokov, používajúceho pseudonym Egon Bondy.
Text profesora J. Lysého, ktorý neúnavne E. Bondyho na Slovensku promoval a aj vďaka jeho zastaniu a telemachovskému hľadaniu mohol E. Bondy prednášať na UK v Bratislave, alebo na UPJŠ v Košiciach, je sumárom jeho hľadania a bádania. A treba povedať, že je dobre, že tento rukopis neostal niekde v počítači, či po starom, v šuplíku.
Kniha sa končí slovami: „... našiel tu žičlivú atmosféru, priateľov, obdivovateľov i obdivovateľky, tvorivý nepokoj a kľud k práci. Substancia, ktorej sa totálny realista najviac obával, bola masová debilizácia...“[1]
Odborne prácu recenzovali doc. PhDr. M. Goňcová, CSc., a Dr.h.c. prof. PhDr. M. Gbúrová, CSc.
Odporúčam prečítať! Možno aj ako povinné čítanie, pretože to má väzbu aj na dnešné Slovensko.
V čom? Tak napríklad, ako upozorňoval E. Bondy: „... bola brutálne vedená bezprávna pseudojustícia namierená proti niektorým zložkám obyvateľstva...“[2] E. Bondy vedel alebo predpokladal, že k moci na Slovensku 2020 príde „banda štyroch“ s ich geniálnymi justičnými nápadmi?
No a čo sa týka geopolitických dôsledkov ukončenia existencie Sovietskeho zväzu (a dnešných geopolitických dôsledkov tohto aktu), E. Body si vtedy nekládol obrúsok pred ústa a otvorene konštatoval: „... Gorbačovovské vedenie Sovietskeho zväzu sa dalo opiť. Asi tak, ako keď prostredníctvom E. Beneša nemecký Abwerh poslal Stalinovi sfalšované dokumenty o sprisahaní sovietskej generality...“[3]
Priam strhujúcou je kapitola Bondy podľa postpríbehu. Je to intelektuálny únik zo zovretia nymfy Kalypso, únik zo zlatej klietky.
Celkom na záver. Ak si chce niekto autenticky oživiť vystúpenia či myšlienky E. Bondyho, ktorému je rozsahovo diétna, ale obsahovo s veľkou nutričnou hodnotou a myšlienkovo nadštandardne s vysokou pridanou hodnotou venovaná spomienka profesora J. Lysého, môže si pozrieť, či prečítať výstupy častého hosťa Klubu Nového slova E. Bondyho, a to pohodlne. Nájdete ich v elektronickom archíve Slova.[4]
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
