Reklama
Reklama

My „nezodpovední“... ponížení a podvedení

Pod dohľadom a za prispenia štátu sa stali z cenných akcií bezcenné
Počet zobrazení: 4378

centralny_depozitar_ok.jpgTohto roku vzbudilo vzrušenie priznanie Jana Stráskeho (posledného federálneho premiéra),  v čase kupónovej privatizácie blízkeho spolupracovníka jej otca Václava Klausa o tom, ako sa „už vtedy hovorilo: najlepšie by bolo zhasnúť. Nech si to tí šikovnejší rozoberú“ a že zámerom kupónovej privatizácie bolo čo najrýchlejšie „akumulovať kapitál do rúk niekoľkých ľudí“.

„Celý spor o privatizáciu, ono vytvorenie fondov, ktoré nám potom ušli, bolo vedené myšlienkou akumulovať kapitál do rúk niekoľkých ľudí tak, aby si mohli siahnuť na veľké podniky,“ povedal doslova.

Dodávam, že sa zabúda, prečo sa stal nepohodlným vtedajší federálny generálny prokurátor Ivan Gašparovič. Nahneval Václava Klausa, keď vydal prokurátorsky protest, že nemožno začať kupónovú privatizáciu skôr, ako sa uzákoní jej legislatívny rámec. A bez neho sa stalo potom to, čo sa stalo, kradlo sa a nedalo sa to postihnúť. Ignorovanie tohto upozornenia malo ďalekosiahle následky. Správcovia investičných fondov, v ktorých mali občania akcie z kupónovej privatizácie, sa z večera na ráno beztrestne – napriek všetkým proklamáciám politikov, ako sa odstrihnú od spravovaných fondov –  stali ich bohatými majiteľmi, dnes z toho majetku šéfmi investičných skupín, majiteľmi nemocníc i médií. Ušli. A teraz my, okradnutí, podvedení a ponížení ovčania máme platiť Centrálnemu depozitáru cenných papierov za vedenie účtu vykradnutých, bezcenných papierov!!! Hovorkyňa ministerstva hospodárstva a Fondu národného majetku SR nedávno nás vyše 300 tisíc občanov nazvala nezodpovednými, lebo sme sa ešte nepostavili do radu ako ovce a nedarovali svoje akcie (aká to vymoženosť!) Fondu národného majetku SR, ako to už urobilo 400 tisíc vyľakaných majiteľov bezcenných účtov! A pred nimi ďalší z vyše milióna, ktorým zostali na účtoch papiere z kupónovej privatizácie.

Čo viedlo CDCP k zavedeniu poplatkov, keď niekoľko rokov poplatky nevyberal?

Aj už bývalí voliči Roberta Fica (za ktorého prvej vlády štátny centrálny depozitár od 1. 1. 2008 zaviedol absurdné poplatky, a preto ho v prezidentských voľbách odmietli voliť), ktorí sa poslušne postavili do radu, aby darovali svoje akcie naspäť štátu, sa čudujú: prečo im za akcie z tej istej kupónky z Česka prichádzajú slušné dividendy, no nikto od nich nežiada nijaké absurdné poplatky za vedenie účtov. A u nás? „Výška poplatku sa určuje od účtovnej hodnoty akcií. Platiť teda musia aj majitelia skrachovaných a neexistujúcich firiem,“ vysvetľujú prostému ľudu našu absurditu výpalníci z centrálneho depozitára. Napriek tomu, že nejestvuje súvislosť medzi menovitou hodnotou cenných papierov a nákladmi na ich evidenciu na účtoch, ako to pri pokuse spoplatniť vedenie účtov v obdobnom prípade konštatovala kontrola v Česku. Ale nejestvuje ani nijaká služba, ktorú by svojim poplatníkom Centrálny depozitár cenných papierov SR poskytoval. Ak chcú oficiálny výpis z účtu, musia si ho kúpiť.

Pri transformácii bývalého Strediska cenných papierov na Centrálny depozitár (keď si mohli majitelia akcií vybrať, či ich ponechajú v depozitári, alebo ich prevedú k inému, napríklad v bankách), ubezpečili občanov, že majitelia účtov, ktorí nebudú aktívne obchodovať s cennými papiermi, platiť za ich vedenie od 1. januára 2003 už nebudú. Mali platiť iba za služby depozitára pri prevode alebo predaji cenných papierov. Obdobné organizácie vo svete (podobne ako ani kataster nehnuteľností u nás) nežijú z evidovania cenných papierov, ale najmä z poplatkov za pohyb cenných papierov. Náš depozitár však nie je schopný získavať zdroje na svoju prevádzku vo svete štandardným spôsobom, teda z poplatkov z obchodovania cenných papierov. Depozitár zistil, že takéto služby poskytuje iba necelým dvom percentám majiteľov účtov, tak si svoje živobytie zaobstaral tak, že spoplatnil vedenie účtu aj tým, ktorým nijakú protislužbu neposkytuje. Absurditou je, že poplatok vypočítal z menovitej hodnoty akcií (teda aj roky bezcenné akcie majú stále cenu pôvodnej tisíckorunáčky). No platí to iba jednostranne. Ponuku, že ak depozitár poplatok vypočítaval z nominálnej hodnoty akcií, tak aj úhradu tohto poplatku centrálnemu depozitáru možno uskutočniť prevodom cenných papierov tiež v ich nominálnej hodnote, čiže za rovnakých podmienok a v rovnakých platobných jednotkách, depozitár odmietol. (A nie iba preto, že neraz by musel potom výdavok vyplatiť v peniazoch.)

Čudujete sa potom dôchodcovi, ktorému príde z Centrálneho depozitára cenných papierov SR za vedenie účtov BEZcenných papierov za roky 2008 a 2009 platobný rozkaz na 10 000 Sk ­– 331,94 eur, že nevolil Fica, ale radšej neznámeho Kisku? Napriek tomu, že za vlády Ivety Radičovej jej nominanti to doviedli do absurdna, keď dozorná rada CDCP 31. decembra 2010 po tom, ako v predchádzajúci deň sa stali členmi predstavenstva a dozornej rady, schválila ešte absurdnejší cenník. Totiž po tom, čo si ľudia odstáli v radoch vymoženosť a darovali akcie Fondu národného majetku SR nad limit, ktorý dovtedy nebol pre väčšinu ľudí spoplatnený, zrazu spoplatnili aj majiteľov účtov, ktorým na ňom zostala čo i len jediná bezcenná akcia.

Zarábajú na tom nominanti

Namiesto toho, aby sa nezmyselné poplatky nevyberali od občanov, ale od spoločností, ktoré akcie vydali, alebo depozitáru uhradil sporné náklady štátny rozpočet, do ktorého odviedol jeho predchodca zvyšok prostriedkov vyzbieraných pri organizovaní kupónovej privatizácie, prípadne sa akcie premenili na listinné, vydali ich majiteľom a celý pochybný a už takmer nepotrebný depozitár sa zrušil, organizuje sa nákladná propagácia ešte nákladnejšieho výmyslu darovania akcií naspäť štátu. Nie je to zadarmo, ale zarábajú na tom nominanti momentálne vládnucich strán v spoločnostiach a pracoviskách špeciálne na tento účel zriadených. Za vlády Radičovej na tomto výpalníctve začali zarábať – podľa denníka Sme – spoločnosti blízke SDKÚ-DS, po voľbách sa nič nezmenilo iba osoby a ich obsadenie. Nepomôže Fico, ani prezident Kiska, ani ombudsmanka.

Pod dohľadom a za prispenia štátu sa stali z cenných akcií bezcenné.

Je nehorázne, že depozitár vyžaduje od ovčana platiť aj za vedenie účtu akcií firiem, ktoré už boli (vykradnuté)  vymazané z obchodného registra, no svojou nemohúcnosťou ich ešte nestihol vymazať aj zo svojej evidencie, nehovoriac o firmách, v ktorých roky prebieha nekonečný konkurz, alebo o spoločnostiach, ktoré si nesplnili svoju povinnosť a nepožiadali o vymazanie z evidencie, hoci už fakticky nejestvujú. Vraj za to môžu tí drobní akcionári (napríklad VÚB kupónu), ktorí spoločnosť na valnom zhromaždení ešte nezrušili a nie napríklad tí, ktorí ju vykradli a dnes si z toho kupujú médiá, nemocnice a píše sa o nich ako ústrednej postave v spise Gorila, no povinnosť ju zrušiť ignorujú. Depozitár si totiž netrúfa na silné finančné skupiny ani na tých emitentov, ktorí si nesplnili svoje povinnosti, nevyžaduje od nich poplatky, ale prenáša to na poníženého a okradnutého občana. Má Centrálny depozitár „odškodniť“ za to, že emitenti takýchto akcií po tom, čo firmy vytunelovali, vykradli a zbohatli na nich, sa už nepostarali o to, aby ich aspoň vymazali z evidencie? Za to, že depozitár nie je schopný si to vymôcť u bohatých vlastníkov takýchto firiem, ale naháňa občanov? Sú to firmy majiteľov, ktorí sa nám smejú zo spisu Gorila, firmy podnikateľov, ktorých už viac ako trinásť rokov stíha, no stále nedostihol Špeciálny súd... Centrálny depozitár cenných papierov a jeho personál musia veľmi dobre vedieť, že ide o nejestvujúce spoločnosti, ktorých akcie nie sú akciami a mal by ich z moci úradnej vymazať z evidencie, no on namiesto toho naháňa občanov, aby za takúto absurdnosť platili. Pritom si poplatky stanovuje jednostranne, bez toho, aby s občanom uzatvoril nejakú zmluvu o podmienkach vedenia účtu cenných papierov, ktoré si navyše občan dobrovoľne do depozitára neuložil. Namiesto aby vymáhal poplatky od neporiadnych emitentov, ktorí si svoje povinnosti nesplnili, zaútočil poriadnych a poslušných občanov.

Najbežnejší spôsob, ako sa aj akcie nevykradnutých spoločností stali bezcennými, je vtedy, ak získa významný rozhodovací podiel (a nemusí ísť ani o majoritu) fyzická či právnická osoba, ktorá tým znehodnotí akcie ostatných. Vtedy by mala povinnosť vykúpiť od ostatných akcionárov ich akcie za férovú cenu. Aj keď takáto povinnosť u nás platí, štát ju nevymáha, prípadne verejná ponuka na odkúpenie akcií je zverejnená v jednom periodiku raz-dvakrát lupou ťažko čitateľným písmom a majiteľ akcií ju ľahko prehliadne. Zriedka sa totiž majoritný vlastník správa tak, ako vlastník Figara, ktorý rozposlal ponuku všetkým akcionárom poštou domov. Takéto akcie by nemal zbierať Fond národného majetku, ale povinne odkupovať ten, kto ovládol akciovú spoločnosť. Keď bol svojho času Ivan Mikloš v opozícii, sľuboval, že obdobne vyrieši problém bezcenných akcií a nová vláda z nich urobí znova cenné. Neurobila. Nie je nedôvodným podozrenie, že keď fond národného majetku vytvorí z darovaných akcií významnejšie balíky, začne s nimi obchodovať, prípadne ich priamo daruje nejakým spriazneným osobám, už nebudú bezcenné. Tušenie, že zrazu sa niekto stane majiteľom týchto „bezcenných papierov“ vzkriesených k životu, nebude mať ďaleko od reality..

Prevažnú časť sprivatizovaných štátnych podnikov z kupónovej privatizácie však noví vlastníci pravdepodobne umelo a zámerne – za tichého prihliadania štátu – vytunelovali a dostali do likvidácie a pôvodní vlastníci akcií sa neraz nestačia čudovať, keď z ich majetku fungujú údajne nové spoločnosti pod rovnakým či obmeneným názvom, ale už bez nich. Ako takéto ozdravenie na úkor akcionárov robiť, svojho času dokonca radil jeden z ministrov Mečiarovej vlády. A keďže majitelia takto vytunelovaných spoločností neplatili poplatky za evidenciu akcií, tak ich depozitár presmeroval na celkom obyčajných ľudí – drobných akcionárov. Štát a jeho dohľad bol vo všetkých variantoch zodpovedný za to, že sa na účtoch najmä ponížených dôchodcov – lebo o nich ide najviac – stali drobní akcionári celkom bezcenných akcií.  Téma bola otvorená už pred poslednými parlamentnými voľbami, keď všetky strany, vrátane Smeru-sociálnej demokracie, sľubovali, že vymyslené, absurdné poplatky za vedenie účtov bezcenných papierov budú riešiť a zrušia. Po voľbách iba vymenili nominantov v orgánoch výpalníckej spoločnosti, ktorá sa naďalej obohacuje bezprácnymi ziskami. A urobili aj jedinú úľavu: mŕtvym majiteľom bezcenných papierov už účty neposielajú.

Nepomohli si ani dôchodcovia, ktorí vyzývali na sociálnych sieťach a diskusných fórach, aby kvôli tomuto výpalníctvu v prezidentských voľbách postihnutí nevolili Fica, ale Kisku. Premiér Fico síce nekomunikuje s denníkom, ktorý je hlasnou trúbou pravice, no reaguje aj na vykonštruované podnety, ktoré sa v ňom objavia. Keďže jeho majitelia patria k tým, ktorí zbohatli na kupónovej privatizácii práve na úkor tých nešťastníkov, ktorým štát cez depozitár vyrubil nezmyselné poplatky, nemožno čakať, že bude vytrubovať do sveta niečo proti ním. Obmedzil sa iba na zisťovanie údajnej scientologickej prepojenosti šéfa depozitára. Pritom útočí na premiéra a súčasnú vládu, že si kupuje dôchodcov vysokými dôchodkami, aké si vraj nemôžeme dovoliť, a zavedením bezplatných vlakov. No túto voličskú základňu ani tak netrápi, za koľko si kúpila CT prístroj nejaká nemocnica, alebo či mizernú stravu nahradí drahšou, skôr si dá do súvislosti, že ak vláda prilepší na budúci rok napríklad učiteľom mesačne o 42 eur a úradníkom o 20 eur, no dôchodcom prihodí iba 5 eur, tak po zaplatení 33-330 eur za nič do štátneho depozitára, bude pri nasledujúcich voľbách veľmi zvažovať, či práve takto ponížení dôchodcovia majú byť oporou strany, ktorá im vytiahla z mizerných dôchodkov nemalé sumy.

Tak ako promptne  zrušili poslanci poplatky za vedenie, evidenciu alebo správu úveru, alebo účtu na ktorom je vedený hypotekárny úver, tak by si mali všimnúť nezmyselnejší poplatok za vedenie účtu bezcenných papierov a po tichu ho zrušiť, aby po ňom nezostala občanom pachuť z kupónovej privatizácie.

Autor je publicista-dôchodca

(Časti z  tejto analýzy zverejňuje aj denník Pravda.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Dolina
#1
Peter Dolina
21. december 2014, 00:55

~~Najbežnejší spôsob, ako sa aj akcie nevykradnutých spoločností stali bezcennými, je vtedy, ak získa významný rozhodovací podiel (a nemusí ísť ani o majoritu) fyzická či právnická osoba, ktorá tým znehodnotí akcie ostatných.

Musim sa priznat, ze tomu nerozumiem.  Ak pod "akciami" rozumieme "stocks" tak potom tie predsa reprezentuju hodnotu firmy.  Ano, ta moze prudko klesnut, ale urcite nie len preto, ze sa zmenil management, presnejsie vo chvili, ked sa management zmenil.  Neskor, ked to ten management pokazi, tak ano, ale nie tym, ze k zmene doslo.  Hoc isto aj to moze byt, ked nejaka "hviezda" ako Iacoca odide, ci Jobs zomrie, no ale to nie je ze uz teraz je firma bezcenna.

Prosto musim sa priznat, ze su slova, ktore casto pocujem a neviem, co znamenaju, ci vyrazy a jednym z nich je "kuponova privatizacia"  Mohli by ste mi, priatelia, poradit knihu ci iny zdroj, kde to je vysvetlene?

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama