Môže existovať ľudskosť v politike?

Počet zobrazení: 3637

Veľmi často si kladiem otázku, či vôbec môže existovať ľudskosť v politike. Politická aréna bola vždy ringom, v ktorom sa nesúťažilo, ale súperilo, a to často bez ohľadu na následky rôznych spôsobov presadzovania svojich záujmov. Priznám sa, že sa obávam sociálnej búrky v spoločnosti. Môj názor je, že na žiadnu vládu nemožno nadávať, ak ju vytvorí politická strana, ktorá regulárne vyhrá voľby, plní svoj volebný program pretavený do vládneho programu (kvôli ktorému voľby vlastne vyhrala) a plní ho s najlepším vedomím a svedomím a najlepšie, ako je to objektívne možné za daných okolností. Napriek tomu, že človek môže mať odlišné politické presvedčenie a rôzne kritické výhrady voči vláde, tomu sa hovorí demokracia.

Ak však ktorákoľvek vládna moc preukázateľne porušuje zákony alebo ústavu, treba to riešiť. Podľa môjho názoru však potrestať treba všetkých, nielen vyvolených. Sociálnu búrku (nepokoje) nie je problém vyvolať, ale podľa môjho názoru, krízu len prehlbujú a nie sú progresívnymi riešeniami. Masa nemá rozum, má mnoho nôh. Takže udupe čokoľvek.  Správny čas príde, keď sa zmení pomer medzi týmito dvomi „nespárovateľnými“ komoditami  (medzi rozumom a nohami) a to ešte potrvá. I keď  jedna poučka v politológii znie, že 300 ľudí na ulici je často silnejší argument ako 300 strán kvalitnej analýzy.

Z histórie je známe, že radikalizácia spoločnosti proti existujúcemu politickému systému nastáva v okamihu, keď je tento na prvý pohľad nenabúrateľný zvonka a zároveň sa nechce a ani nemôže vo svojej podstate zmeniť. Politická moc by sa nemala zbierať na ulici. Najhoršia cesta je cez prevraty, majdany a podobné avanturistické procesy. Nenávisť je nebezpečná, pretože pôsobí ako nejaký energetický potenciál, ak sa ho nahromadí dostatok, dochádza k výbojom, teda vojnám, či už občianskym alebo svetovým. Ak sa manipuluje, pôsobí ako laserový lúč.

Myslím si, že naša spoločnosť potrebuje stabilitu. Možno, že úplná politická stabilita nie je možná, ale vždy by malo ísť o kultúru riešenia sporov a rozličností. Materializmus bez akceptovania duchovného rozmeru bytia, ktorý prežívame v súčasnosti, je v skutočnosti absolútne neprirodzený, je obmedzenosťou, ktorá plodí iba ďalšiu obmedzenosť, je slepou uličkou vo vývoji, na konci ktorej bude mať naša civilizácia problém – ak neprehodnotí svoje smerovanie.

Možno je to nereálne, no skutočný politik by mal byť človekom znalým duchovných zákonitostí bytia, ktorý sa snaží tieto zákonitosti aj reálne aplikovať v politike, čím by politika automaticky nadobudla morálny rozmer. A prečo nemôže byť na výslní  politik s čistým štítom? Že by nemal  šancu s vlastnými prostriedkami na sebaprezentáciu (heslo „Dobré sa chváli samo“ bolo vymyslené asi veľmi dávno).  Ľudia si musia konečne uvedomiť, že sebectvo, egoizmus a pocit nadradenosti sú tie negatívne črty a vlastnosti, ktoré kreovala táto moderná doba.

Moja osobná skúsenosť je (mala by sa týkať aj politikov), že ak chcete získať úprimný a skutočný rešpekt a postavenie, mali by ste pomáhať ostatným. Obrazne povedané, celé je to ako mútna voda, v ktorej zeliny môžu požierať toxíny a vyčistiť vodu, ale chce to čas asi dve generácie a  urýchliť dejiny sa dajú cez pestovanie (výchovu) dobrých zelín. Tzv. západná civilizácia je vo veľmi ošemetnej situácii, nechcem rovno povedať, že v kritickej. Niektorí  politici a im spriaznené médiá ako keby niekedy nedokázali odlíšiť a pomenovať hrozby prichádzajúce zo všetkých strán. Potom sa všetci čudujú, že mladí ľudia im neveria a volia pravicových alebo ľavicových extrémistov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984