Mníchovská bezpečnostná konferencia 2021 v koronavírusovom režime

Pokus Západu prerušiť depresívny charakter konferencií oslavou atlantizmu
Počet zobrazení: 2838

Päťdesiata siedma Mníchovská bezpečnostná konferencia (ďalej len MBK) sa prvýkrát neuskutočnila v tradičnom februárovom termíne vo svojej okázalej podobe. V termíne plánovaného konania konferencie sa uskutočnilo len virtuálne televízne zasadnutie – MSC Special Edition 2021 (skratka MSC je z anglického názvu Munich Security Conference).


Odložená konferencia

V podmienkach zhoršujúcej sa pandemickej situácie sa 20. decembra 2020 ohlásilo odloženie termínu konania MBK 2021. W. Ischinger, predseda MBK, oznámil, že si pokladá za povinnosť zvolať konferenciu podľa možnosti v jej tradičnej podobe, akonáhle to podmienky dovolia. Vzhľadom na súčasné globálne hrozby a výzvy pre medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu sa konferencia musí zísť a ponúknuť platformu pre neformálnu výmenu názorov medzi predstaviteľmi, ktorí v tejto oblasti pôsobia. Nechceme byť zlými prorokmi, ale po tom, ako odzneli v aktuálnej medzinárodnej situácii príspevky, ktoré jej atmosféru deformovane „zahustili“, nebude zrejme „vhodné“, aby sa akcia zopakovala.

csm_20210219_mscspecedit_saal_2783_45f1418cb4.jpg
Foto: securityconference.org

Oceňujeme úsilie organizátorov konferencie, ale uvidíme, čo sa podarí, lebo ako okolo všetkého, čo sa týka medzinárodnej bezpečnosti, sa točia veľké peniaze a škoda by bolo na konferencii o ne prísť. Na prioritu peňazí v politike USA poukázal príliš otvorene až hulvátsky D. Trump, ktorý bol v prejavoch z kde-čoho osočovaný. Ide však neoliberálnym globalistom o niečo iné, ako sú peniaze, potom ešte peniaze a nakoniec ešte raz peniaze? Aj ich moc je postavená len na nich. Okrem toho im slúžia aj na to, aby za ne kupovali šíriteľov žiarivého obrazu Západu, čo tiež využívajú na upevňovanie svojej moci vo svete.
 

Depresívna nálada na Západe z mníchovských bezpečnostných konferencií

Bezpečnostná konferencia v Mníchove viac rokov pôsobí pre niektoré kruhy na Západe depresívnym dojmom. Niektorí alarmisti dokonca tvrdia, že po roku 2015 nadobúda táto atmosféra až desivé podoby. Odvtedy sa totiž na rokovanie konferencie pripravujú špeciálne správy (Munich Security Report), ktoré majú charakter štúdií (analýz) v rozsahu viac desiatok strán. Názvy správ, ktoré ortodoxných, bojazlivých, ale pritom agresívnych stúpencov Západu vydesili, v jednotlivých rokoch boli:

2015: Rúcajúci sa poriadok, neochotní strážcovia? (Collapsing Order, Reluctant Guardians?)

2016: Bezhraničné krízy, bezohľadní kazisveti, bezmocní strážcovia (Boundless Crises, Reckless Spoilers, Helpless Guardians)

2017: Po pravde, po Západe, po poriadku? (Post-Truth, Post-West, Post-Order?)

2018: Na kraj a späť? (To the Brink – and Back?)

2019: Veľká skladačka: Kto si vezme kúsky? (The Great Puzzle: Who Will Pick Up the Pieces?)

2020: „Bezzápadovosť“ (Westlessness, krajšie po slovensky sa to dá preložiť aj ako Bez Západu)

V správach sa kriticky poukazovalo na to, že rastie nestabilita vo svete a západný poriadok (presadzovaný USA, NATO a EÚ) je pri riešení existujúcich problémov neúčinný. Vplyv Západu pri tom vo svete klesá a odvracia sa od neho aj časť „starých“ spojencov z čias bipolarity. Komplikácie pre „zabehaný západný poriadok“ prináša tiež rast množstva nevypočítateľných neštátnych aktérov, ktorí spôsobujú chaos (ale iný ako Západ) a narúšajú ho. Veľké starosti robia rôzne, nielen ekonomické, krízy. A najhoršie je, že v týchto podmienkach vzrastá sila Číny a Ruska, ktoré sa snažia zmeniť „zabehaný západný poriadok“ a vytvoriť vo svete multipolaritu. Ináč povedané, usilujú sa urobiť koniec dominancie Západu pod vedením USA, ktorý svetu v 21. storočí neprospieva.

Zaslepeným stúpencom Západu, ktorý jeho systém pripúšťajú ako jedine prijateľný spôsob fungovania sveta, vadí, že na MBK dostávajú priestor predstavitelia nezápadného sveta. Za jednu z tráum západného videnia sveta v tejto súvislosti považujú prejav V. V. Putina na konferencii v roku 2007, ktorý sa označil za vyhlásenie novej studenej vojny Moskvou.
 

Program MSC Special Edition 2021

Správa podobná špeciálnym správam z rokov 2015 – 2020 sa tentokrát nepripravila. V ich duchu sa vytýčila len téma MSC Special Edition 2021: Po bezzápadovosti: Obnovenie transatlantickej spolupráce, stretávanie sa s globálnymi výzvami (Beyond Westlessness: Renewing Transatlantic Cooperation, Meeting Global Challenges).

K dispozícii je správa iného charakteru s názvom Polypandémia – o vývoji, nestabilite a konfliktoch v ére Covid-19 (Polypandemie Sonderausgabe des Munich Security Report zu Entwicklung, Fragilität und Konflikt in der Covid-19-Ära). Pripravil ju tím výskumníkov (S. Eisentrautová, L. Hartmannová, L. Miehe a J. Kabusová), ktorí sú pracovníkmi konferencie. Covid-19 sa charakterizoval ako globálny (bezpečnostno-politický) fenomén.

Televízna akcia mala nasledovný program:

  • 16:00 Úvod a privítanie
    • W. Ischinger (veľvyslanec, predseda MBK),
    • M. Söder (predseda vlády Slobodného štátu Bavorsko)
  • 16:15 Priority globálneho konania
    • A. Guterres (generálny tajomník OSN)
  • 16:35 V ohnisku: Boj proti pandémii
    • B. Gates (spolupredseda Nadácie Bill & Melinda Gates)
    • Tedros A. G. (generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie),
  • 17:15 Nová transatlantická agenda I
    • J. Biden (prezident USA)
    • A. Merkelová (spolková kancelárka NSR)
    • E. Macron (prezident Francúzska)
  • 18:00 Nová transatlantická agenda II
    • U. von der Leyenová (predsedníčka Európskej komisie),
    • Ch. Michel (predseda Európskej rady)
    • J. Stoltenberg (generálny tajomník NATO)
  • 18:45 V ohnisku: Zvládavanie klimatickej krízy
    • J. Kerry (zvláštny vyslanec prezidenta USA pre klimatické otázky)
  • 19:00 Nová transatlantická agenda III
    • B. Johnson (premiér Veľkej Británie a Severného Írska)
  • 19:15 Záverečné poznámky – W. Ischinger

Celý program moderovala N. Amiriová, korešpodentka ARD (BR), Mníchov
 

V čom je transatlantizmus globálny problém?

Z programu vidieť, že prioritou akcie bol transatlantizmus, ktorý je napriek svojej rozľahlosti podporovanej mediálno-politickým masírovaním jeho obrazu pre svet predsa len regionálnou záležitosťou. Takto transatlantizmus, podobne ako aj NATO, bežne označuje najmä Čína. Veľká časť Afriky i Južnej Ameriky tiež ležia pri Atlantiku, ale ani v tých končinách sveta transatlantizmus nie je problém, ktorému by sa venovala zvýšená pozornosť.

Nie je jasné, v čom je dnes táto agenda nová. Súvisí asi s neľútostným a prehnaným bojom proti „zloduchovi“ D. Trumpovi, ktorý v nej zapríčinil ťažkosti. Podľa niektorých komentárov sa akcia podobala na neoficiálnu oslavu konca éry trumpovského „America First“ (Amerika predovšetkým), ktoré nahradilo bidenovské „America is back“ (Amerika je späť). W. Ischinger zdôraznil, že „je to americko-európske podujatie, aby sme sa spojili a zapojili sa do globálnych otázok, ako sú klíma, pandémia a terorizmus.“

Reálne sa transatlantická agenda už vyčerpala a pripomína tlejúcu pahrebu po politickom táboráku, do ktorej možno ešte prihodiť nejaké polienko, ale oheň z nej už nevzbĺkne. Samozrejme politickí veteráni typu starého J. Bidena (*1942) i mladšieho J. Stoltenberga (*1959), popr. A. Merkelovej (*1954) stále hudú pesničku zo starej obohranej a doškriabanej platne o tom, že ak funguje transatlantické spojenectvo, svet je bezpečnejší pre všetkých. S agendou, ktorá pôsobí desaťročia, je spojených veľa inštitúcií a ľudí a točia sa v nej veľké peniaze. Zo zotrvačnosti môže fungovať ešte dlho. Napriek zbožným želaniam politikov sa však už nestane tým, čím bola v minulosti.

Zhruba dve tretiny vystúpení sa venovali transatlantizmu a zvyšná časť globálnym problémom (ale o dvoch z nich hovorili občania USA), aj keď témy sa v prejavoch prelínali. Na pozadí transatlantizmu sa niečo povedalo aj o boji proti pandémii a klimatickej kríze. Nezodpovedanou otázkou zostalo, ako sa bude dariť v rámci transatlantickej agendy dosahovať úspechy v boji proti pandémii. Na Západe sa síce roztočili sa v tomto boji kolosálne sumy pri výskume a výrobe nových vakcín, ale tie pre očkovanie chýbajú.

Naozaj, peniaze... Vojenské výdavky členských štátov NATO, ktorých obyvateľstvo tvorí len o niečo viac ako 10 % svetovej populácie, tvoria v posledných rokoch zhruba 60 % ich celosvetového súhrnu. Vojenské výdavky v podmienkach pandémie akosi  neklesajú a ani sa o tom neuvažuje... Peniaze však budú po koronakríze veľmi chýbať a je pochybné, či nové prostriedky protivzdušnej obrany alebo vojenské námorne lode a pod. pomôžu v boji proti Covid-19 a pri prekonávaní následkov pandémie.

A nakoniec, iste, transatlantizmus sa môže chápať aj ako globálny problém. Ale len a len pre jeho nepodarené pôsobenie, ktoré prináša pre „zvyšný“ svet politicky, bezpečnostne a nakoniec aj ekonomicky veľa starostí, ktoré by nemuseli byť. Okrem zasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov ich vytvárajú najmä iracionálne a pomstychtivé sankcie, ktoré často smerujú aj na zníženie konkurencieschopnosti protivníkov.
 

Joe Biden ako spasiteľ euroatlantickej jednoty

Vystúpenie J. Bidena bolo spojené s dvomi paradoxami, ktoré priniesol televízny formát konferencie. Prvý je v tom, že vo vyše polstoročnej histórii sa na MBK zúčastnil prezident USA, ale bolo to len virtuálne (J. Biden sa na konferenciách v minulosti už zúčastnil). Druhý paradox je v tom, že to mal byť prvý prejav J. Bidena v zahraničí, ale odznel len vo Washingtone. Ironicky dodáme, že mediálne sa všetko tak točilo okolo J. Bidena, že miestami to pripomínalo vzdávanie úcty dobromyseľnému starčekovi v rozprávke.

Leitmotívom vystúpenia J. Bidena bolo, ako sme už spomenuli, „Amerika je späť“ a „nezištné obetovanie“ sa USA vodcovstvu vo svete. Začiatok prejavu síce venoval koronakríze, pričom zdôraznil, že od nástupu do funkcie sa jej dôkladne venuje. Zakrátko však prešiel k zdôvodňovaniu potreby ochrany demokratických hodnôt. Obvinil pritom Rusko z údajnej snahy podlomiť transatlantickú jednotu a spoluprácu medzi USA a Európou a oslabiť európsky projekt i NATO. Moskve pripisoval aj výpady proti americkej demokracii a účasť na kyberútokoch vo viacerých štátoch.

Prezident USA nenechal na pokoji ani Čínu. Problémy spojené s ňou sa síce odlišujú od problémov s Ruskom, ale tiež sú vážne. Západ vyzval, aby sa pripravil na dlhodobú konkurenciu s Čínou.

Obsah vystúpenia J. Bidena sa neraz podobal reči na slávnostnom zhromaždení. Nezabúdajme však na to, s akým nadšením svet privítal B. Obamu po bushovskej unipolarite a ako jeho vláda skončila. Za preťahovaním medových motúzov popod nos európskym spojencom sa skrýva priznanie, že USA aj napriek tomu, že chcú viesť svet, samé si na to už netrúfnu. Najmä v boji proti „hrozným“ hrozbám z Číny a Ruska potrebujú podporu. Ak sa na to európski vodcovia nechajú nachytať, čakajú na EÚ v celku, ale aj viaceré štáty v nej („matovičovskovládne“ Slovensko s ortodoxnými atlantistami nevynímajúc) nepríjemné prekvapenia.
 

Dojemná európska podpora vodcovstva USA vo svete

Pre A. Merkelovú to bolo asi jedno z jej posledných vystúpení na svetových fórach, lebo po parlamentných voľbách v Nemecku v septembri sa už nechystá byť ďalej kancelárkou. Vystúpila diplomaticky, ústretovo. Tiež začala témou Covid-19 a potrebou zjednotenia úsilia v boji proti nemu. Spomenula aj Rusko a Čínu a decentne poukázala na rozdiely medzi EÚ a USA, ale na konci prejavu zdôraznila, že Nemecko je pripravené na novú kapitolu transatlantického partnerstva. Záhadou je, že po tom všetkom, čo jej spojenci spoza Atlantiku spôsobili od roku 2005, keď je kancelárkou, politicky stále pevne stojí pri Washingtone. Len niekedy sa USA ekonomicky trochu vzoprie a podnikne opatrné kroky.

Výnimku z dojemného prezentovania novej transatlantickej jednoty à la J. Biden tvorili len niektoré pasáže vo vystúpení E. Macrona. Jeho slová sa podobali mraku, ktorý sa naraz objavil na slnkom zaliatej oblohe a viackrát narušili oslavný charakter akcie. Povedal, že verí NATO, ale dodal, že najlepším možným zapojením Európy do NATO je viac zodpovednosti za jej vlastnú bezpečnosť. Európsku suverenitu zastáva nie preto, že je proti NATO či pochybuje o spojencoch z USA, ale preto, že vidí, v akom stave je svet. Považuje za potrebné vytvoriť novú „bezpečnostnú architektúru“, v ktorej má miesto aj Moskva. Zdôraznil, že dnes Európania nemajú zverovať obranu USA, ale musia začať dôsledne zastávať svoje záujmy.

Britský premiér B. Johnson si zvyká na vystupovanie na transatlantických fórach po odchode Londýna z EÚ. Nepatrí k intelektuálne silným politikom, rád hovorí jednoducho a vzhľadom na jeho inklináciu k anglo-americkému svetu v prejave nebolo nič nové ani zvláštne. Médiá poukazovali na jeho ironickú poznámku na adresu A. Gutteresa a J. Bidena, že zveličujú medzinárodné problémy.

Podobne nič zvláštne sa neobjavilo ani vo vystúpeniach vodcov EÚ U. von der Leyenovej a Ch. Michela. Predsedníčka Európskej komisie spomenula navyše digitalizáciu ako úlohu v EÚ. O jej nadšení transatlantizmom svedčí, že uviedla, že z prejavu J. Bidena cíti, že USA sú globálnejšie angažované ako kedykoľvek predtým. Nuž uvidíme, kam to povedie. Predseda Európskej rady Ch. Michel, ktorý vystupoval po predsedníčke komisie, nemohol toho veľa doplniť. Takmer so študentským nadšením však hovoril o tom, že to čo sa deje, je podľa neho „novým zakladajúcim paktom“ a jeho základy zhrnul do troch slov: hodnoty, prosperita a vplyv. Na konci dospel k výzve, aby sa z transatlantického partnerstva urobila hybná sila pre lepší svet. Dodáme, že bolo už viac pokusov urobiť svet podľa atlantistov lepším, ale dnes taký nie je. Pánu Michelovi možno napovedať, že existuje slovenské príslovie: „tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, kým sa ucho neutrhne.“
 

J. Stoltenberg verný chápaniu NATO ako reliktu studenej vojny

Vo vystúpení generálneho tajomníka NATO J. Stoltenberga sa opakovali známe frázy. Vo funkcii už „presluhuje“ a tak len omieľa staré vyjadrenia o nenahraditeľnosti paktu, potrebe jeho rozširovania a vydávania v členských štátoch mýtických 2 % HDP na vojenské výdavky.

Vo svojom zacyklenom myslení obvinil Moskvu a Peking z pokusov o zmenu pravidiel existujúceho svetového poriadku (NATO sa multipolarity moci vo svete bojí, lebo to bude jeho definitívny koniec). Vzostup Číny a údajné destabilizujúce pôsobenie Ruska značil za hrozby pre NATO. Medzi ďalšie hrozby zaradil kybernetické útoky, klimatické zmeny a terorizmus.

Doplníme, že k jeho snu, o ktorom však v prejave nehovoril, patrí aj získanie globálneho postavenia NATO, k čomu môže dôjsť len za cenu porušenia medzinárodného práva. V poslednom čase zdôrazňuje aj potrebu vypracovania novej strategickej koncepcie NATO 2030, ktorá musí reagovať na „hrozné“ hrozby z Ruska a Číny.
 

Predstavenie to bolo pekné, ale prinieslo podnety na zamyslenie

Na MSC Special Edition 2021 došlo k zdanlivému zvratu v duchu konferencií z posledných rokov, keď veľkolepo, hoci len virtuálne, sa na nej ohlásili návrat USA a posilňovanie transatlantizmu. MBK po rokoch znela zase jedným tónom. Zmena, ktorá bola však príliš naaranžovaná, priniesla aj podnety na zamyslenie. Pracovne ich zhrnieme do piatich oblastí, ktoré sa dajú doplniť aj o ďalšie témy.

  1. Historicky, ak nie sme ortodoxnými zástancami atlantizmu, je na zamyslenie, čo dokáže pri n-tom pokuse o zosilnenie svojho pôsobenia vo svete zlepšiť. Svet sa po rozpade bipolarity za dominancie transatlantických síl pod vedením USA nestal ani lepším, ani spravodlivejším a pre väčšinu ani bohatším. Vznikli však nové problémy.
  2. Nová „dojemná“ transatlantickú jednota, ako ju prezentovali najvyšší predstavitelia USA, Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie (za podpory NATO a vedenia EÚ), zrejme chce zvýšiť podporu obyvateľstva pri riešení vnútropolitických problémov. Verte nám, máte síce ťažkosti, ale keď svet urobíme lepším, pomôže to aj vám.
  3. Virtuálne stretnutie prezidenta USA s vedúcimi predstaviteľmi EÚ a NATO sa stalo manifestáciou nového míľnika jednoty najväčších štátov Západu vedeného USA. Čo však na to povedia predstavitelia nezápadnej časti sveta, ktorý dnes tvorí takmer deväť desatín obyvateľstva sveta a ktorého sila na rozdiel od Západu vzrastá...
  4. Komu okrem USA a washingtonského nástroja NATO (a ich lokajov) pomôže posilnenie transatlantickej spolupráce? Prispievajú vykonštruované útoky na ČĽR a RF z týchto „dielní“ k riešeniu problémov medzinárodnej bezpečnosti?
  5. Neskrýva sa za obnovením transatlantizmu aj politika cukru a biča voči Nemecku, aby prestalo uvažovať o zvýšení nezávislosti EÚ (J. Biden zrušil rozhodnutie D. Trumpa o stiahnutí časti vojakov USA z Nemecka). Môže to byť zamerané aj na podporu transatlantických síl vo voľbách na jeseň tohto roku.
     

Záverom – nadšenie z novej euroatlantickej agendy skrýva neistotu Západu z budúcnosti

Blok „kolektívneho“ Západu (USA, NATO a EÚ), ktorý chcú dirigovať sily skryté za J. Bidenom za „dojemným“ súzvukom (až na niektoré vybočenia francúzskeho prezidenta E. Macrona a pre istotu sa nespomínal ani Nordstream 2) falošne skrýva svoju neistotu z budúcnosti. Ťažkosti Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie trvajú už roky a ani v USA sa situácia po víťazstve vo voľbách nezmenila ako po mávnutí čarovným prútikom. J. Biden sedí síce v Bielom dome, ale svoju podporu v Kongrese si musí strážiť a pristupovať na rôzne kompromisy (nezmyselný pokus o ústavnú obžalobu D. Trumpa po uplynutí prezidentského mandátu nevyšiel). A musí počítať aj s tým, že v skutočnosti ho volila len zhruba tretina obyvateľstva.

Washington robí humbug s „návratom“ USA, lebo chce, aby sa ČĽR a RF považovali aj za najväčších nepriateľov transatlantizmu a štátov, ktoré sa k nemu hlásia. Podľa „dobrých“ tradícií západu sa vždy lepšie spolupracuje, keď je obraz spoločného nepriateľa. J. Biden sa verný svojmu veku rád vracia do minulosti a možno sníva, že 30 európskych štátov v EÚ a NATO (počítame medzi ne aj Island) pôjde v jednom šíku pod vedením Washingtonu ako pred desiatkami rokov v bipolarite. Je to však len trápne opakovanie divadelného predstavenia, ktoré klasik označuje prvýkrát za drámu a druhýkrát za frašku.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984