Misionári

Počet zobrazení: 3975

Pani prezidentka vyhlásila, že výsledok volieb naplnil túžbu občanov po zmene. Spoza okien Prezidentského paláca možno nepostrehla, že na víťazný boj proti oligarchii a jej zhubnému vplyvu na spoločnosť sa hotujú štyria biznismeni na čele potenciálnych vládnych strán. Že by toto bol onen matovičovský „míľnik, ktorý sme dosiahli vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice“? (12. 3. 2018) Ale čo odlišuje Igora Matoviča, Borisa Kollára, Richarda Sulíka a Andreja Kisku od pracháčov v zákulisí? V čom spočíva rozdiel napríklad medzi podnikateľom Jaroslavom Haščákom z Penty a podnikateľom a možným predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom? Podľa posiveného svedka len v tom, že prvý je spoluvlastníkom denníka SME a druhý vlastníkom Fun rádia. Voľby za triumf verejnosti označil aj Andrej Kiska. Napriek tomu, že len tak-tak prekĺzol do parlamentu. „Fico padol, a ja som bol znovu pri tom. Misia sa podarila.“ (Parlamentné listy, 1. 3. 2020)

Škoda len, že misionári v rolách biznismenov nie vždy konali s kostolným poriadkom. „Igor Matovič sa ostro ohradil voči tomu, aby rezort vnútra dostala strana Za ľudí, ktorej predseda Andrej Kiska čelí obvineniu z daňového podvodu. Preňho je jedno, či je zlodej červený, zelený, či je to Fico alebo Kiska.“ (https://spravy.pravda.sk, 16. 1. 2020) Zaiskrilo sa však aj okolo mena najtemperamentnejšieho bojovníka proti podvodom a korupcii. „Igor Matovič zmanipuloval predaj svojej firmy regionPress a podviedol ma. Pred médiami to dnes uviedol bývalý zamestnanec vydavateľstva Pavel Vandák, ktorému Matovič v roku 2008 podnik predal. O skutočnostiach už vypovedal vlani pred vyšetrovateľom. Skôr sa bál ísť na políciu, pretože mal z Matoviča strach.“ (TASR, 24. 4. 2017) S Igorom Matovičom máme aj osobnú skúsenosť, keď nám tvrdil, že za volantom firemného auta najazdil v priebehu roka šesťsto kilometrov denne! Bývalá neriadená strela sa zrazu vyjadruje uvážlivejšie. Priam štátnicky. Nádejný premiér uverí videám s Andrejom Kiskom a „dodávateľmi“ pozemkov Milanom Reichelom a Milanom Šuligom až po zhliadnutí ich nezmanipulovaných verzií. Ak mu autor a strihač poskytne originál, ako inak! Tón zmiernil zrejme pod vplyvom prezidentky, ktorá prižmúrila oko nad podozrivým iskrením okolo ich biznisov a podľa analytika Jána Baránka „sa dala do úlohy mediátora medzi nimi dvomi (Kiskom a Matovičom – pozn. aut.).“ (Pravda, 3. 3. 2020) Ak to Boris Kollár myslí vážne s exekučnou amnestiou, ani trochu mu neprekáža, že mnohých ľudí dostala na dno aj nebankovka koaličného partnera Kisku? Postaví sa vedľa neho a potrasie si s ním ruku pred kamerami? O čom inom, ako o keťasení na najvyššej úrovni vypovedá správička o čerstvej poslankyni NR SR Lucii Ďuriš Nicholsonovej? (TA3, bežiace písmenka, 3. 3. 2020) Keďže na dvoch stoličkách sa sedieť nedá, navyše post predsedu Národnej rady pripadne kollárovcom, europoslankyňa sa vráti do Bruselu.    

Raz darmo, voľby sú voľby, vládnu štvoricu na boj proti mafii by lepšie nevybral ani Marian Kočner. Isteže, v súvislosti s komunikáciou s Marianom Kočnerom Andrej Kiska vedľa Richarda Sulíka, Borisa Kollára či Igora Matoviča pôsobí ako chudobný príbuzný. Hoci Kollára „obohacuje“ aj hrkútanie s Alenou Zsuzsovou, vo verejnosti isto zarezonovali aj dve spomenuté podtatranské kočnerovské kópie. Politická kultúra velí, že pri najnepatrnejšom šume okolo mena jeho nositeľ opúšťa aj ten najvyšší post, čo médiá s pasiou pripomínali členom dosluhujúcej koaličnej väčšiny. Nemala by táto zásada platiť aj na uchádzačov o vysoké stoličky? Aby sa nestalo, že na dvere predsedu parlamentu, premiéra alebo ministrov zaklope niekto neželaný z  minulosti. Ako sa u nás traduje, kto nahrávkami v Denníku N vo voľbách bojuje, ten inými nahrávkami po voľbách... Veď čo všetko z našich policajných a spravodajských sejfov môže mať v rukách tzv. medzinárodné združenie investigatívnych novinárov?!

Obavy iného druhu vyvolávajú dávnejšie vyjadrenia ešte „neštátnika“ Igora Matoviča, že „Spojené štáty rozvracajú svet vojnami a šíria demokraciu dynamitom. USA sú dnes chaosom svetovej politiky, a nie jej majákom.“ (https://www.hlavnespravy.sk, 1. 3. 2019) Ako to zodpovedný, predvídateľný a jednoznačne prozápadne orientovaný premiér SR Igor Matovič vysvetlí americkým spojencom a predovšetkým, ako im to odčiní? Pod bdelým zrakom bývalého bezpečnostného analytika a súčasného poslanca Jaroslava Naďa. Takú nadprácu by možno neodviedli ani Michal Truban či Andrej Kiska. Ich trináste komnaty sú už totiž vymetené a prevetrané.

Z médií v týchto dňoch vanie atmosféra, ktorá na Slovensku zavládla po odchode mečiarovcov z gálovskej a zajacovskej Verejnosti proti násiliu. Mimochodom: medzi prvými gratulantmi Igorovi Matovičovi k volebnému triumfu bol Milan Kňažko, spoluzakladateľ Mečiarovho HZDS. Bratislavskú kaviareň tentoraz trápi, že národnostné, ale ani rodové menšiny nemajú v parlamente oficiálneho zástupcu. Zato športová hala na Pasienkoch zaburáca nadšením, kedykoľvek nový LenOn oznámi, s ktorými mafiánmi, podvodníkmi, zlodejmi a ich politickými či právnymi ochrancami vláda ľudu už zakrútila...

Kto zodvihne šašovský kostým, ktorý už niekoľko dní leží na chodníku pred parlamentom ako predzvesť moci v mediálnych časoch?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984