Milan Ferko – Modranské roky

Počet zobrazení: 3270

m._ferko.jpgModranské múzeum Ľudovíta Štúra (súčasť Slovenského národného múzea) uskutočnilo 7. marca 2014 „slávnostné otvorenie jubilejnej prezentácie významného slovenského spisovateľa, básnika a nositeľa Radu Ľudovíta Štúra za mimoriadny prínos slovenskej kultúre“. Prezentácia niesla názov uvedený v titulku: Milan Ferko – Modranské roky. Prečo?

Milan Ferko, rodák z Veľkého Rovného sa od druhej polovice 20. storočia stal Bratislavčanom. A len o niečo neskôr aj Modrančanom. Dom nad Harmóniou sa mu stal miestom trvalého tvorivého pobytu až do ostatných chvíľ. Tu v lone prírody a neďaleko veľkomesta sa zrodili mnohé jeho literárne opusy, tu plným priehrštím napĺňal aj svoju sladkú medovú vášeň – včelárstvo. Neďalekým a blízkym susedom mu bol Vincent Šikula. Nečudo, že Modrančania sa k nemu hlásia. Aj ich mesto a okolitá príroda významne prispeli k tvorivej pohode Milana Ferka.

Účastníci slávnostného otvorenia absolvovali „tradičnú vernisáž“, ktorá skutočne potešila mysle a sluch návštevníkov. Otvárala ju riaditeľka modranského „národného“ múzea PhDr. Viera Jančovičová. So stručným, obsažným a predovšetkým skutočne ľudským a priateľským príhovorom o Milanovi Ferkovi vystúpil Stanislav Háber. Súčasťou výstavného „entré“ sa stali ukážky zo staršieho filmového dokumentu o Milanovi Ferkovi a obrazový výber z rozhovorov a úvah Milana Ferka natočených synom Ľubomírom z posledných dvoch rokov života.

Príjemnú atmosféru umocnili hudobné prezentácie študentiek hry na husle z Konzervatória v Bratislave - Emmy Tarkayovej a Petry Pálkovej, ktoré nás zaujali interpretáciou skladieb Dmitrija Šostakoviča  - Prelúdium a Gavota. Hudobný program uzavrel profesor Konzervatória v Bratislave, Mgr. Art. Peter Tarkay Patetickou sonátou  c-mol - Adagio cantabile od Ludwiga van Beethovena.

Následne sme sa venovali vystaveným fotografiám zo života Milana Ferka, vzájomným rozhovorom (prítomná boli aj pani Ferková a viacerí z Ferkovskej rodiny, pani Kristínová, predseda MS M. Tkáč a mnohí ďalší), ako aj slastiam občerstvenia. Výstava potrvá do konca mesiaca marca 2014 a je výnimočná ešte v jednom smere – je poslednou výstavou Štúrovho múzea pred veľkou rekonštrukciou jeho priestorov, ktoré v novej kráse sprístupnia koncom roka 2015, ktorý bude rokom Ľudovíta Štúra.

A ak spomínam výročia, pridám ešte ďalšie súvislosti. Minulý rok sa niesol v znamení 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na naše územia. Milan Ferko vzdal hold tejto etape našich dejín nielen vo viacerých literárnych dielach (románoch, divadelných hrách, literatúre faktu) ale tiež sa zaslúžil o reaktiváciu ich dedičstva v podobe obnovenia „Cyrilo-metodovských sviatkov slovenského písomníctva a kultúry“. Kiežby sme v tomto smerovaní pokračovali ...  A ešte jeden historický fakt a Milan Ferko. Po tieto marcové dni uplynie 1120 rokov od smrti kráľa Svätopluka. Vyslovene subjektívne s veľkou dávkou objektivity tvrdím, že veľkolepý román Milana Ferka „Svätopluk“ je skutočne to najlepšie, čo bolo napísané o vyčnievajúcej postave najstarších aj slovenských dejín. Pritom s vysokou mierou literárnej a historickej kvality.

Ako osláviť výročie Svätopluka? Odporúčam prečítať si Ferkov román! Po dlhom čase, možno prvýkrát sa začítate do slovenských slov ako sú: prôsťa, stľaz. Zistíte, že slovenčina je bohatý a svojský jazyk, ktorý má svoje čaro aj v dobách svetovlády jediného, ale nie jedinečného „spíku“. A predovšetkým, hovorí nám z vlastnej duše. Slovenčina je dlhodobým a prežívaným výťažkom našej skúsenosti. Skúseností, ktorá čerpá nielen z koreňov predslovenskej a slovenskej zeme, ale aj z prívkladov všetkých ľudí, ktorí na nej v priebehu stáročí žili, pracovali a tvorili. Či prišli z Východu alebo Západu. Slovensko, alebo krajina Slovenov a Sloveniek dokázala každému podnetu priradiť náš slovenský náter či háv. Veď aj Konštantín a Metod prišli z Východu a odišli na Západ! Našim moravsko-nitrianskym pričinením. A to už nehovorím o chlapcovi z Nitry, ktorý sa stal nielen „rexom slavorum“, či dobyvateľom Lužice, Sliezska, Čiech, Vislianska, Haliče, Zátisia, Panónie ale aj postrachom a vzápätí objektom rešpektu Frankov, Bulharov, Byzancie a Ríma. Toto a mnoho iného našského nájdete v románe Svätopluk od Milana Ferka.

Na snímkach: Konzervatoristky hrajú; Ľubomír Ferko, vľavo sedí pani Ferková; Projekcia dokumentu a rozhovorov; Po otvorení výstavy.
Foto: P. Frimmel a autor

2014_019_002.jpg

2014_019_003.jpg

dscf7689.jpg

dscf7693.jpg

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984