Reklama
Reklama

Meniace sa preferencie pred voľbami do Bundestagu. Bude ľavicová vláda?

SPD sa mesiac pred voľbami ocitla na čele volebných preferencií
Počet zobrazení: 1464

Voľby do 20. Bundestagu sú už za necelé dva týždne. Ich výsledky zaujímajú v prvom rade Nemcov, ale aj väčšinu EÚ, lebo Nemecko sa pokladá za významný (ak nie najdôležitejší) štát podmieňujúci jej ekonomickú stabilitu. Po sérii kontroverzných udalostí v poslednom roku sa aj vo Washingtone pozerajú na výsledky volieb do Bundestagu so zvýšeným záujmom – v marazme, v ktorom sa ocitli USA, potrebujú posilnenie atlantizmu. Z hľadiska vývoja vzťahov sa výsledky volieb očakávajú aj v RF najmä s ohľadom na ďalšie osudy už dokončeného Severného prúdu 2, ale aj iné sociálno-ekonomické a politické témy.
 

Ostrá, ale korektná predvolebná kampaň

Význam volieb zvýrazňuje, že po nich z aktívnej politiky odíde A. Merkelová, ktorá je kancelárkou od novembra 2005. Po V. Putinovi je najdlhšie „slúžiacou“ vedúcou predstaviteľkou svetovej veľmoci. Vybudovať si silnú pozíciu nielen vo svetovej politike, ale aj v Nemecku bude pre jej nástupcu náročné.

volby_bundestag_2021_flickr1.jpg
Foto: Marco Verch Professional Photographer / Flickr

Predvolebná kampaň je ostrá, ale nie je taká surová, ako bola v USA, ani taká deformovaná, ako sme to zažili pred necelými dvomi rokmi u nás. Kandidáti na seba navzájom aj útočia, využívajú chyby a nedostatky súperov, ale nepoužívajú sa „podpásové“ údery a neobjavujú sa politické excesy. Hoci veľké nemecké médiá v hlavnom prúde majú svoj štýl (neoliberálno-globalistický) informovania, nie sú také jednostranné ako naše slovenské (či už viac skôr protislovensky zapredané) veľké médiá. Existuje averzia nemeckých médií voči Alternative für Deutschland (Alternatíva pre Nemecko – ďalej len AfD) a DieLinke. (ďalej len Ľavica), ale neostrakizujú sa tak bezohľadne a tupo ako Smer-SD a iné ľavicové subjekty na Slovensku.

Na pozadí predvolebnej kampane dochádza síce aj k demonštráciám, ktoré často súvisia s nespokojnosťou s „proticovidovými“ opatreniami, ale verejnú mienku zaujímajú aj iné témy. Podľa jedného z prieskumov zverejnených predminulý týždeň bolo poradie problémov, ktoré trápia voličov, nasledovné: na prvom mieste problémy životného prostredia a klimatických zmien (zrejme svoje zohrala aj séria povodňových katastrof v júli, ktorá zasiahla najviac Porýnie-Falcko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Bavorsko a Sasko a bola najväčšia od roku 1962), potom prisťahovalectvo a korona bola až tretia. Štvrtá bola sociálna nespravodlivosť(!) a ako piata najčastejšia sa uvádzala starostlivosť o starých ľudí.
 

O prieskumoch volebných preferencií v roku 2021

V Nemecku pôsobí viacero pracovísk, ktoré pravidelne skúmajú volebné preferencie, spravidla na objednávku médií. Takmer každodenne sa objavujú nové prieskumy. Upozorňuje sa však, že výsledky jednotlivých prieskumov sa môžu líšiť aj preto, lebo sa používajú  rôzne metódy zisťovania údajov a postupy váženia.

Na ilustráciu uvedieme názvy 9 pracovísk, ktoré pravidelne zverejňujú výsledky prieskumov a majú dlhodobé skúsenosti v tejto oblasti. Sú to: Forsa (Gesellschaft für Sozialforschung und statistische Analysen – Spoločnosť pre sociálny výskum a štatistické analýzy), Forschungsgruppe Wahlen (Výskumná skupina voľby), Infratest dimap (Gesellschaft für Trend und Wahlforschung – Spoločnosť pre výskum trendov a volieb), INSA (Institut für neue soziale Antworten – Inštitút pre nové sociálne odpovede), Institut für Demoskopie Allensbach (Inštitút pre prieskum verejnej mienky). Okrem toho pôsobia aj nemecké pobočky (dcérske spoločnosti) britských výskumných pracovísk YouGov a Kantar a francúzskeho Ipsos.

Údaje v prieskumoch umožňujú dôkladnú a spoľahlivú štatistickú analýzu vývoja volebných preferencií. Mediálne zdroje okrem jednoduchého uvádzania výsledkov prieskumov pracujú aj s ukazovateľom priebežnej mesačnej strednej hodnoty (priemeru), ktorý využijeme aj v našom prehľade.

Výsledky volieb sa len málo odlišujú od dlhodobo „nameraných“ hodnôt, ale reálny život sa nie vždy dá vtesnať do údajov získaných na vzorke respondentov a objavujú sa aj odchýlky od nich. K takým lapsusom v prieskumoch, ako sa stalo v prípade OĽANO vo voľbách v roku 2020, keď táto bizarná znôška osôb, ktorá dodnes okrem nadávania „lebofico“ nedokázala nič iné, len rozvracať spoločnosť a štát, bola sama prekvapená tým, koľko hlasov získala, však v Nemecku nedochádza.
 

Vývoj volebných preferencií v roku 2021

Na základe výsledkov prieskumov by sa do Bundestagu malo dostať šesť politických strán. Okrem spomenutých AfD a Ľavice, to sú ešte Únia (spája dve strany – Christlich Demokratische Union Deutschlands /Kresťanskú demokratickú úniu Nemecka/ ďalej len CDU a Christlich-Soziale Union in Bayern /Kresťansko-sociálnu úniu v Bavorsku/ ďalej len CSU, ktoré úzko spolupracujú a v našom prehľade budeme s Úniou pracovať ako s jednou stranou), Sozialdemokratische Partei Deutschlands (Sociálnodemokratická strana Nemecka, ďalej len SPD), Freie Demokratische Partei (Slobodná demokratická strana, ďalej len FDP) a Zelení (Bündnis 90/Die Grünen – Spojenectvo 90/ Zelení).

Týchto šesť strán je zastúpených aj v súčasnom Bundestagu (9 poslancov je mimo frakcií). Iné strany podľa prieskumov nemajú šance dostať sa ani do novozvoleného parlamentu. Na začiatku roka jednoznačne dominovala Únia. V januári mala strednú hodnotu preferencií 35,8%. Na druhom mieste boli Zelení s 19,0 % strednej hodnoty (na druhé miesto sa dostali v októbri 2018). SPD bola tretia s 15,1 % strednej hodnoty. Nasledovali AfD s 9,6 %, Ľavica so 7,7 % a FDP s 6,9 %.

Od marca sa začal výrazný pokles preferencií Únie, ktorý v auguste bol už len 23,9 %, čo bolo takmer o tretinu menej ako v januári. Rozdielne sa vyvíjali preferencie Zelených, ktoré dosiahli vrchol v máji (24,4 %, čo bolo len o 0,3 % menej, ako mala Únia), ale potom klesali až na 18,3 % v auguste, čo bolo najmenej od začiatku roka. Preferencie SPD vykazovali od januára do júla relatívnu stabilitu (od 15,1 do 16,6 %), ale v auguste začali stúpať a s 20,7 % sa zaradili na druhé miesto. V priebehu roka výrazne narástli preferencie FDP (z 6,9 % v januári na 12,2 % v auguste). Menej to bolo v prípade AfD (z 9,6 % v januári na 11,6 % v auguste). Ľavica dosahovala relatívne stabilné hodnoty, ale v auguste jej preferencie poklesli na 6,7 % (najvyššie boli v marci 7,9 %).

Zhrnieme, že z hľadiska vývoja preferencií došlo v priebehu roka k trom zmenám. Nastal výrazný pokles preferencií Únie a začal nárast preferencií SPD. Preferencie Zelených sa vyvíjali protirečivo a po tom, ako v máji atakovali Úniu, poklesli a v auguste sa „prepadli“ na tretiu priečku.

Doplníme, že vo voľbách 24. septembra 2017 získala Únia 32,9 %, SPD 20,5 %, AfD 12,6 %, FDP 10,7 %, Ľavica 9,2 % a Zelení 8,9 % hlasov. Po nich sa vytvorila veľká koalícia Únia – SPD.
 

Podrobnejšie o zmenách volebných preferencií od júla 2021

Prieskum zverejnený 1. júla (Infratest dimap) nameral preferencie: Únia 28 %, Zelení 20 %, SPD 15 %, AfD 11 %, FDP 11 % a Ľavica 7 %. Stredná hodnota júlových preferencií bola u Únie 28,6 % (rozmedzie 27 – 31,5 %), Zelených 18,7 % (rozmedzie 17 – 21 %), SPD 16,0 (rozmedzie 15 – 17,5 %), FDP 11,8 % (rozmedzie 11 – 13%), AfD 10,6 % (rozmedzie 9 – 12%) a Ľavice 7,0 (rozmedzie 6 – 8 %). Trendy ukazovali na pokračujúce znižovanie preferencií Únie a stratu šance Zelených dostať sa na prvé miesto. SPD zotrvávala v dlhodobom trende bez šance na víťazstvo.

Začiatok augusta ešte tiež nenaznačoval výrazné zmeny. Prieskum (INSA) zverejnený 1. augusta nameral pre Úniu 27 %, Zelených 18 %, SPD 17 %, AfD 11 %, FDP 13 % a Ľavicu 6%. K zlomu došlo vo výskume Forsa zverejnenom 24. augusta, keď sa prvýkrát ocitla na čele SPD s 23 % a Únia mala len 22 %. Na tomto základe sa začali meniť aj stredné hodnoty preferencií. Na prvom mieste v auguste zostala ešte Únia s 23,9 % (rozmedzie 20 – 27,5 %), ale na druhé miesto sa už dostala SPD s 20,7 % (rozmedzie 17 – 25 %). Zelení boli tretí s 18,3 % (rozmedzie 16,5 – 22 %). Nasledovali FDP s 12,1 % (rozmedzie 10 – 13,5 %), AfD s 10,9 % (rozmedzie 10 – 12 %) a Ľavica s 6,7 % (rozmedzie 6 – 8 %).

V septembrových prieskumoch (podľa posledných údajov zverejnených 12. septembra) už vedie stabilne SPD (priemer 25,4 %, v rozmedzí 25 – 27 %). Únia ďalej stráca (priemer 21,0%, v rozmedzí 19 – 25 %) a Zelení sú stále tretí (priemer 16,2 %, rozmedzie 15 – 19 %).

Ďalším špecifickým súhrnným ukazovateľom je Dynamická nedeľná otázka (Dynamische Sonntagsfrage). Sleduje sa v nej priemer z posledných prieskumov jednotlivých pracovísk s cieľom lepšie poznať aktuálnu politickú situáciu ako v prípade, keď sa opiera len o najnovší prieskum. Ak je prieskum starší ako dva týždne, neberie sa do úvahy. Priemery, ktoré sa pri tomto ukazovateli uvádzali 12. septembra 2021, boli: SPD 25,5 %, Únia 21,2 %, Zelení 16,4%, FDP 11,8 %, AfD 11,4 % a Ľavica 6,2 %.

Doplníme, že SPD sa dostala na čelo volebných preferencií po viac ako štyroch rokoch – prvýkrát od marca 2017 (dodáme, že naposledy zvíťazila vo voľbách v roku 2002, keď za celoštátny zoznam získala 38,5 %, ale to bolo iba o niečo vyše 6 000 hlasov viac ako Únia). Vo výskume INSA zverejnenom 20. marca 2017 dosiahla SPD 32 % a predbehla Úniu, ktorá mala 31 %. Bol to však len krátkodobý stav, keď vo februári 2017 začali klesať preferencie Únie tesne nad 30 % a v prípade SPD sa dostali tesne nad túto hranicu. Od apríla sa však rozdiel medzi stranami začal zase zvyšovať v prospech Únie. Preferencie SPD začali klesať a zastavili sa až na hranici okolo 15 %, čo znamenalo pád až na tretie miesto za Zelených.
 

O možnom vývoji po voľbách do Bundestagu

V súčasnosti je v Nemecku rizikom púšťať sa do povolebných prognóz. Po voľbách v roku 2017 sa nový parlament zišiel prvýkrát 24. októbra, ale trvalo takmer 5 mesiacov, kým bola 14. marca 2018 menovaná vláda. Rôzne prognózy sťažuje najmä to, že v poslednej dekáde augusta došlo k nečakanému obratu a podľa preferencií by sa víťazom volieb mala stať SPD, s čím sa ešte mesiac pred voľbami nepočítalo.

Predpokladá sa, že víťaznej strane sa nepodarí získať viac ako 30 %, čo môže viesť zase k zdĺhavým rokovaniam o novej vládnej koalícii, lebo zrejme bude musieť byť trojčlenná. Historicky najmenej hlasov ako víťaz volieb získala Únia v prvých voľbách roku 1949 (len 31,0 %). Výsledok víťaza v roku 2017 bol druhým najnižším vo voľbách do Bundestagu. Od roku 1953 do roku 1998 víťaz získal vždy viac ako 40 % hlasov. Od roku 2002 sa už víťazom volieb s výnimkou roku 2013 (Únia 41,5 % hlasov) nepodarilo dostať cez hranicu 40 %.

Z množstva prognóz, ktoré sa objavujú, uvedieme prognózy spoločnosti INWT Statistics v Berlíne. Podľa prognóz z 12. septembra spoločnosť s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladá vznik koalície Únia – Zelení – FDP (30 %). Druhou najpravdepodobnejšou koalíciou je SPD – Zelení – Ľavica s 24 % (jej šance podľa inštitútu klesajú, lebo predminulý týždeň boli až 30 % a ocitli sa aj pred koalíciou Únia – Zelení – FDP). Treťou v poradí je koalícia SPD – Zelení – FDP (18%). Obnovenie veľkej koalície má šancu len 5 %.

V prieskumoch na otázku, akú koalíciu by uprednostnili respondenti, je v septembri najčastejšia odpoveď – SPD a Zelení. Na druhom mieste je obnovenie veľkej koalícia a tretia je prekvapujúco SPD – Zelení – Ľavica.

INWT Statistics prisudzuje najväčšiu šancu stať sa novým kancelárom vedúcemu kandidátovi  (Kanzlerkandidat/bundesweiter Spitzenkandidat – kandidát na kancelára / spolkový špičkový kandidát) SPD Olafovi Scholzovi (*1958, od marca 2018 vicekancelár a minister financií, predtým od marca 2011 do marca 2018 prvý primátor Hamburgu, kandiduje na čele krajinského zoznamu v Brandenbursku), ktorému dáva 63 % šancu. Armin Laschet za Úniu (*1961, člen CDU, od júna 2017 predseda čiernožltej /CDU a FDP/ krajinskej vlády Severného Porýnia-Vestfálska, predtým od júna 2005 do júla 2010 minister pre generácie, rodinu, ženy a integráciu v krajinskej vláde, kandiduje na čele zoznamu v tejto krajine) má 36 % šancu stať sa kancelárom. Kandidátke Zelených Annalene Baerbockovej (*1980, poslankyňa Bundestagu od roku 2013, kandiduje na čele zoznamu za Brandenbursko a stretne sa v boji o priamy mandát s O. Scholzom) sa prisudzuje len 1 % šance stať sa kancelárkou.

Pri prieskumoch na fiktívnu otázku, koho by respondenti volili, ak by bola priama voľba kancelára, „vyhráva“ O. Scholz, Prekvapujúce je však, že na druhom mieste je častejšie A. Baerbocková ako A. Laschet.

Kandidátke Zelených A. Baerbockovej uškodila aféra, keď sa v máji 2021 ukázalo, že v marci ohlásila administratíve Bundestagu dodatočný príjem vo výške viac ako 25 000 eur z funkcie spolupredsedníčky Zelených, čo označila za pozabudnutie. V júni vydala knihu Jetzt. Wie wir unser Land erneuern (Teraz. Obnovujeme našu krajinu), v ktorej podáva svoj pohľad na svet a politické ciele, niekedy zmiešané s osobnými skúsenosťami. Novinári v nej niektoré pasáže označili za plagiátorstvo. A. Baerbocková v nasledovnej diskusii obvinenia odmietla s tým, že čerpala z verejne prístupných zdrojov, ale jej pozícii to neprospelo.

Aj v prípade A. Lascheta došlo k udalosti, ktorá mu pošramotila reputáciu. Počas prejavu prezidenta F.-W. Steinmeiera, ktorý bol venovaný ničivým povodniam, sa na chvíľu smial, čo neuniklo pozornosti médií. Svoj čin, samozrejme, verejne oľutoval, ale škodu na kampani už nenapravil. Príbeh je pikantný aj tým, že sa stal v meste Erftstadt, kde záplavy spôsobili rozsiahle zosuvy pôdy a nachádza sa v Severnom Porýní-Vestfálsku, kde je A. Laschet predsedom vlády. Avšak ani celkovo svojím vystupovaním nedokáže výraznejšie zapôsobiť na voličov, zostáva v tieni O. Scholza a populárnejšia je aj A. Baerbocková.

Kandidáta SPD O. Scholza, ktorý nepatrí k radikálnemu krídlu strany, médiá charakterizujú síce ako mierne nudného, ale predovšetkým kompetentného politika, čo nevidia u A. Lascheta ani A. Baerbockovej. Poukazuje sa aj na to, že O. Scholz vystupuje dôveryhodne a s pokojnou silou, na čo si Nemci počas éry A. Merkelovej zvykli. A tak paradoxne, hoci je opačnej politickej orientácie ako A. Merkelová, pre verejnosť predstavuje jej príťažlivejšieho nástupcu ako ňou preferovaný A. Laschet, čo sa zrejme prejavuje aj v preferenciách strán.
 

Záver – o možnej červeno-zeleno-červenej koalícii

Vzostup preferencií SPD sa stal prekvapujúcim a trvá už vyše troch týždňov, ale je aj výsledkom dlhodobejšieho poklesu preferencií Únie i Zelených. Vedúca pozícia SPD nie je síce výrazná, ale je stabilná. Vo vzniknutej situácii A. Merkelová zmenila svoje rozhodnutie nevstupovať ako odchádzajúca politička do volebnej kampane a vystúpila na podporu A. Lascheta, pričom strašila aj nebezpečenstvom ľavicovej vlády.

SPD i Zelení majú voči Ľavici rôzne výhrady, ale vytvorenie koalície s ňou na celoštátnej úrovni zatiaľ nevylúčili. Ľavica, ktorá bude zrejme najmenšou stranou v novom parlamente, vyjadrila ochotu podieľať sa po voľbách s týmito partnermi na vláde. Ak by sa táto možnosť stala po voľbách reálnou, išlo by o zložité rokovania s mnohými súvislosťami. Takáto koalícia ešte v dejinách zjednoteného Nemecka nebola, ale v rámci krajinských (mestských) vlád funguje v Durínsku, Berlíne a Brémach. V súčasnej politickej atmosfére v EÚ by takáto koalícia bola tiež prelomom a vyvolávala by viacero otázok. Zdesenie by však iste spôsobila vo Washingtone, lebo SPD nie je tak ústretová voči nemu ako CDU/CSU.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama