Reklama
Reklama

Memorandum Vojenskej politickej akadémie KG (1)

Politicko-vojenské obzretie za česko-slovenským osmičkovým rokom 1968
Počet zobrazení: 2528

Pred päťdesiatimi rokmi – v máji 1968 – na Vojenskej politickej akadémii Klementa Gottwalda v Prahe (ďalej VPA) sa intenzívne dohotovoval text dokumentu, ktorý dostal názov Memorandum FORMULOVAT A  KONSTITUOVAT ČESKOSLOVENSKÉ STÁTNÍ ZÁJMY V OBLASTI VOJENSTVÍ (1). Začiatok jeho vypracovania spadá do polovice šesťdesiatych rokov a na jeho tvorbe sa podieľalo niekoľko desiatok vedecko-pedagogických pracovníkov z oblasti spoločenských a vojenských vied v Československej armáde (ďalej ČSĽA), zväčša z VPA. Významným popudom na rýchlejšie dokončenie Memoranda bolo rokovanie ÚV KSČ januári 1968, o výsledkoch ktorého vedecko-pedagogický zbor i časť poslucháčov podrobne informoval plk. prof. V. Mencl, DrSc., ktorý bol o niekoľko týždňov neskôr  zvolený (!) za rektora VPA  a z titulu tejto funkcie sa stal aj členom Kolégia ministra obrany. 

Ako jadro spracovateľského kolektívu Memoranda sa najčastejšie uvádzajú  traja jeho členovia: doc. Ing. V. Řehák, CSc., PhDr. B. Švarc, CSc. a  Ing. M.  Ždímal (už nežijú). Dohotovený 15-stránkový text Memoranda bol v máji 1968 predložený na rokovanie Vedeckej rady VPA, ktorá ho schválila a jej členovia sú uvádzaní ako jeho signatári. Nový rektor VPA prof. Mencl vzápätí zaslal text Memoranda všetkým čelným predstaviteľom štátu a KSČ: L. Svobodovi, A. Dubčekovi, O. Černíkovi, J. Smrkovskému, L. Štrougalovi, ministrom M. Dzúrovi, J. Hájkovi, J. Pavlovi a ďalším, napr. gen. V. Prchlíkovi, ktorý bol od februára 1968 vedúcim 8. (štátno-administratívneho) oddelenia  ÚV KSČ.

mencl_-_dubcek.jpg

Memorandum VPA 1968 sa v neodborných kruhoch i médiách označuje ako nová Obranná (či Vojenská) doktrína ČSSR. Nie je to však presné. Po prvé preto, lebo ČSSR dovtedy nemala žiadnu obrannú doktrínu. A po druhé preto, lebo Memorandum VPA nebolo ešte Obrannou doktrínou, lež vyhlásením o nutnosti jej vypracovania. Tvorcovia Memoranda sami už v úvode uvádzajú, že je naliehavé vytvoriť štátnu vojenskú doktrínu ČSSR,... ktorá musí vychádzať zo štátnych záujmov... Signatári Memoranda chcú prispieť ku skúmaniu a vymedzeniu štátnych záujmov a súčasne zasielajú svoje stanovisko k výmene názorov a k tvorbe samotnej doktríny. (1, úvod)

Ibaže v tej dobe nielen Československo, ale žiadny členský štát Varšavskej zmluvy (ďalej len VZ) nemal svoju štátnu obrannú (vojenskú) doktrínu. Dokonca nejestvovala ani spoločná vojenská doktrína VZ. Vedelo sa len o sovietskej vojenskej doktríne, z ktorej vychádzali a viac-menej „zhora“ ju zohľadňovali všetky členské štáty VZ. Avšak ani táto jediná doktrína nebola zverejnená a celú ju len málokto čítal. Neskôr (v rokoch 1990 –2005) to v rámci veľkého medzinárodného výskumu histórie studenej vojny (v skratke PHP) potvrdili aj naši generáli. Gen. Vitanovský uviedol: Nikdy som nepočul, a chodil som na rokovania VZ často, že by niekto sformuloval doktrínu Varšavskej zmluvy. Z praxe však viem, že sa uplatňovala Brežnevova doktrína obmedzenej suverenity a v oblasti vojenstva mala ofenzívny charakter. Okrem toho, maršal Malinovský svojho času vypracoval taký krátky dokument nazvaný „Vojenská doktrína Sovietskeho zväzu“. My sme teda nemali žiadnu svoju vojenskú doktrínu ... Preto sme iniciovali prácu na vlastnej doktríne ... pričom gen. Janko mi vtedy povedal, <čo blbneš s tou doktrínou, veď máme sovietsku>. Ja som mu povedal: <Prosím, povedzte mi ju, formulujte mi ju, aká je>. Nie, to samozrejme nevedel. A gen. Mencl hneď dodal: <Áno, v tom čase sme my pracovali na Memorande> (2).

Memorandum VPA tvorí  päť častí: 1. Politická a vojenská doktrína; 2. Minulosť, súčasnosť a budúcnosť vojenskej politiky ČSSR; 3. Situácia vojny – mieru v súčasnosti; 4. Možná formulácia vojenských záujmov a potrieb ČSSR vzhľadom na situáciu vojny – mieru v súčasnej Európe; 5. Systémový prístup a využitie moderných výskumných metód.

prchlik_tb_rp_16._7.68.jpg

Už z názvu základných častí Memoranda možno usúdiť, že po prečítaní celého textu si Memorandum našlo tak vášnivých stúpencov, ako aj urputných odporcov. Jeho stúpenci doma boli tak medzi generálmi a dôstojníkmi, vrátane ministerstva obrany a generálneho štábu, ako aj medzi politikmi. Napr. ministri J. Hájek a gen. M. Dzúr poslali rektorovi VPA ďakovné listy. Gen. Prchlík, ktorý sa aktívne podieľal na tvorbe Memoranda, zohľadnil jeho obsah na tlačovej konferencii 15. júla 1968, na ktorej kritizoval odkladanie odchodu vojsk Sovietskej armády, ktoré sa zúčastnili cvičenia Šumava, či niektoré praktiky v činnosti Varšavskej zmluvy. Pravda to, čo bolo a je v Memorande o VZ stručne načrtnuté, ako aj o potrebe mať aj svoju vlastnú štátnu doktrínu, to gen. Prchlík povedal naplno. Po tejto tlačovke sa začalo, osobitne v Moskve a v Štábe ozbrojených síl Varšavskej zmluvy (ŠOS VZ) pátrať, odkiaľ to všetko gen. Prchlík zobral. A tak sa došlo  k VPA a Memorandu. Osobitne v politických a vojenských kruhoch ZSSR vyvolalo Memorandum neobyčajne silný odpor, ktorý sa prejavil tak vo forme protestného  listu maršala Grečka, potom počas letného cvičenia ŠUMAVA, no najmä po vpáde vojsk VZ v auguste 1968 do Československa.

Z množstva nových, zväčša prevratných ideí a odporúčaní obsiahnutých v Memorande, chcem osobitne upozorniť na pasáž o reálnejšom ponímaní revolúcie vo vojenstve, osobitne v podobe jadrových zbraní a možnej jadrovej vojny z hľadiska malého štátu a národa. Ide o nesmierne dôležitú, ale aj zahmlenú oblasť. Práve v nej boli veľké odlišnosti medzi ponímaním vojny s použitím jadrových zbraní u hegemónov obidvoch protivníkov v studenej vojne,  svetových veľmocí, USA a ZSSR na jednej strane a mnohými malými členskými štátmi VZ a NATO na strane druhej.

Jedným z príkladov riešenia naznačenej dilemy je prístup plk. R. Kuklińskeho (alias Jacka Stronga). Jeho riešenie vyvolalo tak v  rodnom Poľsku, ale aj za jeho hranicami neobyčajný rozruch. Potvrdzujú to desiatky  filmov, článkov a iných dokumentov, najmä však jeho príbeh samotný. Veľmi stručne: plukovník R. Kukliński pracoval viac rokov vo vysokej funkcii v Generálnom štábe Poľskej armády a  v Štábe ozbrojených síl VZ. V dôsledku toho mal prístup k mnohým dokumentom VZ, vrátane najprísnejšie strážených. V období r. 1971 – 1981 iniciatívne sám odovzdal americkej CIA na 40 tisíc (!) prísne tajných dokumentov VZ. Keď mu hrozilo prezradenie, CIA ho dostala do USA, kde aj s rodinou žil v utajení. V USA ho označili za najvýznamnejšieho špióna počas studenej vojny v celej VZ. Roku 1984 bol v Poľsku v neprítomnosti odsúdený na trest smrti. Po spoločenskom prevrate a rozpade VZ  bol v roku 1997 zbavený obvinení a tak v roku 1998 navštívil Poľsko. Mnohí ho vítali ako hrdinu, dostal vysoké štátne vyznamenanie, no iní ho ďalej považovali za zradcu. Gen. W. Jaruzelski sa v súvislosti s jeho činnosťou vyjadril známou  otázkou, ktorú nejde tak ľahko obísť: „Pokiaľ on bol hrdinom, potom kým sme boli my?“ (3)

kuklinski.jpg

Čo viedlo plk. Kuklińskeho k jeho zradcovsko-hrdinskej činnosti? Na to nejde odpovedať jednou vetou. Plk. Kuklińského nezískala CIA a ani od nej nedostával žiadne úlohy. Sám a na základe  vlastného uváženia vyberal a odovzdával CIA dôležité dokumenty. Nebol klasickým špiónom, odmietol zobrať za svoje informácie peniaze. Nazdávam sa, že pre svoje konanie našiel popud vo svojej práci vysokého štábneho dôstojníka. Napríklad, niekoľko mesiacov pracoval na operačnom pláne vojsk VZ v možnej vojne medzi NATO a VZ, ktorá po začatí mala prejsť do vojny s použitím jadrových zbraní. V tomto pláne bolo – zo známych geografických, geopolitických i historických dôvodov – hlavné centrum boja Poľsko. Cez územia dnešného Poľska sa oddávna viedli presuny vojsk a boje medzi „východom“ a „západom“, vrátane 2. svetovej vojny. Nasadenie hlavných síl druhého sledu vojsk VZ, ktorú tvorili divízie Sovietskej armády, sa zo strany NATO aj VZ plánovalo viesť cez rovinaté Poľsko (lebo zväčša hornaté Československo sa na to nehodí). Avšak aj v Poľsku jestvujú pre masové rozvinutie a rýchly pohyb tankových a obrnených vojsk nemalé prekážky. Sú to rieky, osobitne Visla a Odra. Tie spomaľujú rýchlosť presunov pásových a kolesových vozidiel a zhusťujú ich do istých priestorov. Je preto logické, že na tieto rieky, osobitne na ich prirodzené (mosty) a umelé (pontóny a i.) prechody sa plánovali masové jadrové údery. Toto všetko Kukliński svedomito zohľadnil a zaniesol do veľkej mapy (dnes je táto mapa odtajnená a prístupná vo Vojenskej akadémii v Rembertowe). Tento plán, na vypracovaní ktorého sa plk. Kukliński významne podieľal, bol v štábe VZ schválený. Plk. Kukliński si však – na základe tabuliek, pomocou ktorých sa dosť presne dajú vyhodnotiť účinky jadrových zbraní – uvedomil, že v prípade uskutočnenia viac ako sto plánovaných jadrových úderov NATO  i VZ na poľskom území zahynie  približne 10 miliónov Poliakov! Osobitne tomu chcel plk. Kukliński zabrániť. Zrádzal, aby pomáhal zachrániť...?! Bol presvedčený, že včasnou a vhodnou informovanosťou nezíska žiadna strana strategickú výhodu, spolu s nutkaním ju využiť.

V šesťdesiatych rokoch sme aj my dosť vedeli o jadrových zbraniach, o ich účinnosti a možnom použití. Aj na Československo boli zo strany NATO (osobitne USA) plánované takéto údery. Tieto plány USA z roku 1956 boli po rokoch  (v roku 2016)  odtajnené a uverejnené. Na Československo boli plánované stovky jadrových úderov, z toho na Slovensko vyše 170; napr. na Prahu 56 úderov, na Brno 28, na Bratislavu 24,... na Banskú Štiavnicu 2 jadrové údery. (4) Aj laici dokážu pripustiť, že aj menej ako polovica plánovaných úderov na Bratislavu by všetko živé i neživé vymazalo z povrchu zemského.

Tento obšírnejší  úvod umožní lepšie pochopiť myšlienky k možnej jadrovej vojne obsiahnuté v Memorande VPA 1968: Otvorene je potrebné povedať, že vznik a vedenie globálnej raketo-jadrovej vojny na európskom bojisku by znamenal národnú likvidáciu a zánik štátnej suverenity, predovšetkým bojujúcich štátov v dotyku, vrátane ČSSR... Vzhľadom na túto situáciu považujeme za vhodné formulovať vojenské záujmy a potreby ČSSR ako záujmy a potreby primárnej, existencionálnej dôležitosti. (2, časť 4/1)

Foto: Archív autora a dokumenty

(Pokračovanie)

Poznámky:

1. Memorandum text: http://nsarchive.gwu.edu/NSAEBB/NSAEBB154/50%20full.pdf
2. PHP - Projekt paralelnej histórie o NATO a Varšavskej zmluve. http://www.php.isn.ethz.ch/lory1.ethz.ch/collections/colltopicdb84.html?lng=en& id=15706
 Podrobnejšie v časti:  V. Mastný a K. Sieber Rozhovory s československými generálmi.
3. Pozri napr.: Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil. TV film 2008.
Špion předal CIA sovětske plány, pro řadu Poláků je však stále zrádcem. iDnes.cz. 18.2.1014.
Jack Strong. Film: http://stream-a-ams1xx2sfcdnvideo5269.cz/okno.php?movie=NjU1Nw==&new_way
4. https://nsarchive2.gwu.edu/nukevault/ebb538-Cold-War-Nuclear-Target-List-Declassified-First-Ever/#update
Osobitne časť: 5. Part I Complex list with weapons [complete list, updated April 4, 2016]
Tiež: Ondriaš, K.: Odtajnené dokumenty: Na Bratislavu plánovali Američania v prípade nukleárnej vojny zhodiť 24 atómových bômb. DAV DVA, 11. 9. 2017.

Priemer: 4.4 (9 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama