Reklama
Reklama

Matovičovi neverí už ani prezidentka!

Počet zobrazení: 4094

Ako inak si vysvetliť poveľkonočné aktivity v Grasalkovičovom paláci? Iba ak by si Zuzana Čaputová potrebovala „prevetrať“ nové jarné – svetlozelené rúško.

V ten istý deň ako predseda vládneho kabinetu, ktorému ešte parlament nevyslovil dôveru, zvolala si aj miestodržiteľka do sídla slovenských prezidentov hlavného hygienika SR, odborníkov na zdravotníctvo a epidemiológiu, no aj autority na verejné financie. Vytvorila tak tieňové stretnutie, ktoré je možné vysvetľovať rôzne. Môže to byť výraz nedôvery trnavskému milionárovi s obavou, že vládny domček z karát sa zrúti ešte pred kolaudáciou. Signálov o tom je viac než radistami vysielaných morseových správ pri brehoch Argentíny vo vojnovom konflikte o Falklandy v roku 1982. Najskôr s opŕchnutými anjelskými krídlami zdúchol z bojiska exprezident Andrej Kiska. Potom namyslenú štvorkoalíciu aj so svojím straníckym lídrom z Popradu a s jej historickou koaličnou zmluvou poslal kamsi až do „čiernej diery“ primátor Hlohovca Miroslav Kollár (Za ľudí). Naopak, šéf liberálov združených v SaS Richard Sulík, zahnal potom do zemľanky Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý ešte pred voľbami sľuboval výstavbu 25 tisíc bytov ročne. Navyše ho frčkami do nosa a štuchancami do rebier dôrazne spacifikovali v jeho záľube fotiť sa s „neschválenými“ pusypajtášmi. Či pri bare v tričkách mafiánov alebo v motorkárskych bundách Nočných vlkov pri hroboch osloboditeľov na Slavíne... Odveta na seba nenechala čakať dlho. Z verejných funkcií na ministerstvách spravovaných kollárovcami vycúvali z kratšej cesty už dvaja partajníci zo Sasanky. Štátny tajomník Ján Marosz vydržal na ministerstve dopravy len osem dní. A po necelom mesiaci končí ako štátny tajomník na ministerstve práce, ktorému šéfuje nominant Sme rodina Milan Krajniak, taktiež prešpekulovaný stranícky tulák Jozef Mihál.


zahaleny_palac.jpg
Foto: Emil Polák

Okrem možnej koaličnej pohromy pri hlasovaní o dôvere vláde, mohla by politológom napadnúť i špekulatívna úvaha. Či hlava štátu, s historicky najslabším mandátom, nevykročila cez epidemickú Veľkú noc 2020 náhodou na chodník k posilňovaniu prezidentských právomocí? Veď témy, ktoré Čaputová komunikovala na utorkovej tlačovej besede o postupnom uvoľňovaní  prísnych epidemiologických opatrení ako aj o „otváraní“ ekonomiky, sú výhradne problémy a kompetenčné úlohy v portfóliu výkonnej moci. Akokoľvek by sa prezidentka – hoci aj úprimne a progresívne – zaujímala o situáciu občanov Slovenskej republiky či o najvhodnejšie riešenia, v súčasnom ústavnom systéme rozdelenia zodpovednosti, právomocí, štátnických a diplomatických rolí, nemá puvoár zasiahnuť do výkonných a rozhodovacích právomocí vlády SR. Keby nebola situácia s koronavírusovou epidémiou taká vážna, bolo by to celé veru do popuku... Akoby Slovákom nestačilo, že éter si sprivatizoval a neustále vo dne v noci okupuje a straší blackoutom a zákazom vychádzania rétorický vírus z Malého Ríma. V „stovežatej“ katolíckej Trnave sú všetci ostatní obyvatelia v karanténe – vrátane kňazov, biskupov i rabínov v oboch synagógach. Preto Igorovi nestačil nik prezradiť staré židovské príslovie, že „Dobre mlčať je ťažšie, ako dobre hovoriť“. Matovič je plný sebaklamu a samoľúbosti v rovnakej miere ako prvá žena v kresle prezidenta Slovenskej republiky. Preto sa v utorok po Veľkej noci do Grasalkovičovho paláca osobne nedostavil. Napriek tomu, že ho Zuzana Čaputová údajne pozvala. Kdeže sú časy, v ktorých platilo, že pozvanie pápeža a prezidenta sa neodmieta... Ktovie, čoho sa bál viac? Šibačkovej odplaty alebo jej tieňa pod reflektormi na prípadnej spoločnej tlačovke? Z maskovaných úst zástupcu Národnej banky vtipne i provokatívne totiž zaznela stará poučka: „Vlády robia dobré rozhodnutia až vtedy, keď už vyčerpajú všetky ostatné.“  

Tá naša – korunovaná – sa rozhodla požiadať parlament o vyslovenie dôvery v najneskoršom možnom termíne stanovenom ústavou. Drozdy v záhradách a parkoch švitoria, že trnavskí kostolníci a zvonári majú na pondelok 20. apríla 2020 vyhlásenú pohotovosť už od 06:00:00 hod., aby hlaholom mosadzných zvonov prebudili všetkých spachtošov a podtatranskému ľudu zvestovali Nietzscheho odkaz, že „Každý má práve toľko samoľúbosti, koľko mu chýba rozumu.“

Úvodná kresba: Ľubomír Kotrha

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama