Reklama
Reklama

Márquez ako novinár

Počet zobrazení: 3216

V dňoch, v ktorých sa postupne blíži úplné zrušenie embarga, ktoré uvalili USA v roku 1961 na obchod s Kubou, dostal sa mi do rúk štvrtý diel vydania novinárskych článkov Gabriela Garcíu Márqueza, ktorý vyšiel v Kolumbii v marci 2015 pod názvom  Za slobodnú novinársku činnosť. Obsahuje dvadsaťosem spisovateľových  novinárskych príspevkov rôznorodého zamerania publikovaných v rokoch 1974 – 1995. Od popisu osobných dojmov  zo stretnutí s pápežom Jánom Pavlom II., španielskym ministerským predsedom Felipe Gonzalesom v predvečer demisie jeho vlády cez rozhovory  s významnými osobnosťami Latinskej Ameriky ľavicového zamerania (panamský generál Torrijos, vodcovia radikálneho peronistického hnutia Montoneros) po hlbšie analýzy politickej situácie v Chile, na Kube (až tri príspevky), v Portugalsku (v dňoch tzv. klinčekovej revolúcie), ako aj internacionálnej pomoci  Kuby národnooslobodzovacím hnutiam v Kongu a Angole.

g._g._marquez.jpgmarquez_pour_la_libre.jpgNiektoré sa dajú čítať ako dobrodružná literatúra (obsadenie budovy parlamentu v Nikarague  úderkou sandinovcov alebo záhadné zmiznutie lietadla s vodcom kolumbijských partizánov). Dva príspevky sú venované aktivite CIA na americkom kontinente. Ide o rozhovor s bývalým agentom CIA Philipom Ageem, ktorý v roku 1969 „zradil“ svojich chlebodarcov a vydal o praktikách CIA pozoruhodné knižné svedectvo. Druhý príspevok je venovaný argentínskemu spisovateľovi a novinárovi Rodolfovi Walshovi zavraždenému v roku 1977. Bol to práve on, kto odhalil, že USA cvičia v Guatemale výsadky kubánskych kontras, ktoré  potom vylodili na Playa Giron. Aktivity KGB, Stasi či ŠtB sú vďačným sústom pre európsku i slovenskú tlač, chápadlá CIA rozprestreté nad celým svetom ju však akosi nezaujímajú.

Pri podrobnejších analýzach politických názorov a postojov niekedy zaznejú v textoch aj prekvapujúce závery. Napríklad v rozhovore s Márquezom novinár Régis Debray (svedok bolívijského ťaženia Che Guevarru)  s odstupom času vyhlasuje, že revolúciu nemožno robiť podľa Marxových poučiek, ale od veľkých ideí treba preniknúť do každodenného života ľudí, do ich sŕdc, snov a citov. Ostatne podobný názor vo svojich esejach a románoch zastával aj veľký argentínsky spisovateľ Ernesto Sabato.  Z príspevkov venovaných Kube vidno, ako si kolumbijský spisovateľ zamiloval túto krajinu, ktorá je pre Latinskú Ameriku dodnes symbolom nezávislosti od svojvôle mocných. Osobitne sa venuje situácii na ostrove po vyhlásení embarga, ktoré Kubáncom výrazne sťažilo životné podmienky, no ktoré brali s humorom a pocitom hrdosti. Krajina, ktorá po revolúcii takmer zostala bez liekov a lekárov má dnes v treťom svete povesť fungujúceho zdravotníctva  nielen pre vyvolených, ale pre všetkých.

S odstupom času treba konštatovať, že v niektorých prípadoch sa politický vývoj uberal iným smerom, než ako si to želal Márquez  v čase svojej novinárskej činnosti. Celkove mal však pravdu. V Latinskej Amerike už  niet amerických bábok USA, aj keď ekonomická závislosť od „veľkého brata“ je v mnohých prípadoch ešte prítomná. Márquezova kniha je cenným príspevkom aj pre dnešných politológov a historikov, pričom viaceré konkrétnosti by mohli byť zaujímavé aj pre bežného čitateľa, ktorý pod vplyvom  propagandy vidí Kubu len ako totalitný režim a vraždiacu čílsku alebo argentínsku soldatesku ako záchranu demokracie. Do slovenčiny už máme  preloženú takmer celú prozaickú tvorbu tohto nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Pohľad na neho ako na novinára je však rovnako zaujímavý.

Foto: Sebástian Freire / Creative Commons                                                                                            

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama