Marek Hrubec a kol.: Kritická teorie společnosti

Záznam z bratislavského predstavenia novej knihy
Počet zobrazení: 3456

Na prezentácii, ktorá sa konala pri príležitosti Svetového dňa spravodlivosti (OSN) na Filozofickej fakulte UK 20. februára 2014, vystúpili z Prahy autori publikácie Marek Hrubec a Oleg Suša, z Bratislavy Ladislav Hohoš. Podujatie, ktorého organizátormi boli Filozofická fakulta UK, Futurologická spoločnosť na Slovensku a Klub Nového slova, moderoval Jozef Lysý. Záznam pripravil Mgr. art. Julián Bosák.

Marek Hrubec a kol.: Kritická teorie společnosti. Český kontext

kriticka_teoria.jpgZákladem kritické teorie je kritika sociálních, ekonomických, politických, kulturních i obecně civilizačních problémů. Odtud kritická teorie odvozuje své výklady toho, jak je společnost uspořádána, i své pojetí toho, jak by uspořádána být měla. Kniha nabízí výklad kritické teorie společnosti v českém jazykovém prostředí, s přesahy do jazykově příbuzného prostředí slovenského. Autorky a autoři svou pozornost věnují především spornému období, jímž prošla společnost a kritická teorie za poslední necelé čtvrtstoletí od událostí roku 1989, i když se zčásti zabývají také starším obdobím. Kniha je vhodná pro zájemce o filosofii, sociologii, politologii, kulturní studia, globální studia apod.

Autori: Marek Hrubec, Milan Kreuzziger, Ladislav Hohoš, Ľubomír Dunaj, Oleg Suša, Ondřej Lánsky, Zuzana Uhde, Michal Pullmann, Ondřej Štěch, Lucie Cviklová, Petra Gümplová, Lenka Vochocová, Michael Hauser, Ondřej Krochmalný, Pavel Siostrzonek.

Filosofia 214, 718 stran
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#1
Jozef Gazarek
23. február 2014, 23:48

~~
             Pán Hohoš opäť poučný. Prerušil som pozeranie, pán Hohoš, teda revolúcia je zatiahnutá brzda, t. j. je to zameškaná  príležitosť zmeniť v správny čas beh dejín evolučne. Ak pokračujem v tomto myslení, nevznikla revolučná situácia po etape evolúcie, pretože ľudia nezbadali svoj čas na revolučnú zmenu. Teda revolúcia sa týmto spôsobom stáva brzda dejín, pretože revolučné situácia vzniká  už v čase po možnosti vykonať  evolučnú zmenu. Teda  to vyzerá, že žijeme čas v ktorom už revolúcia nie je motorom dejín, ale je možná  alebo nutná zatiahnutá brzda.  Prečo je myslenie pán Hohoša správe!  Myslím,  že marxizmus politickej ekonómie, ktorý je publikovaný,  nezachytil  stupeň produktivity práce elektrifikáciu a tiež  použitie softvéru, teda východisko historického marxizmu nie je  stupeň výroby strojná veľkovýroba, ale je ním stupeň výroby rastu produktivity práce softvérom. Teda preto pán Hohoš ako filozof utvára správy filozofický záver,  budúca revolúcia bude zatiahnutá brzda.  Ja vždy tvrdím, na Slovensku sú  podmienky pre vznik filozofických objavov, napríklad takýchto.  A tým sa dostávame k politike, pretože revolúciu marxizmus definuje aj inak,  je to ukončené alebo skrátenie násilia ale aj predídenie násiliu. Teda preto u nás máme už konečne spoločne tvoriť politický program zatiahnutej brzdy. Neraz som už počul,  a aj tu teraz je pod iným článkov uvedené, že politických programov máme dosť. Boli časy začiatku minulého storočia ešte za Cára, v ktorých sa  intelektuáli stretli a napísali politický program, aj zlý a aj neužitočný a dnes robíte všetko možné, ale program brzdu „ na definitívne odstránenie námezdného systému“ nemáme. To v úvodzovkách sú posledné slová  Marxovej  prednášky z 20.  a  27. júna 1865 na zasadnutí Generálnej rady Medzinárodného robotníckeho združenia s názvom MZDA, CENA a ZISK.   

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984