Malé veľké (Umenie i politika)

Počet zobrazení: 3131

Po Novom roku sa v Bratislave (predovšetkým v SND) roztrhlo vrece s novými premiérami. Vo februári ma však zaujali ani nie tak nové inscenácie na veľkých javiskách, ako skôr v komorných priestoroch. Išlo o dva večery v tzv. Modrom salóniku novej budovy SND a najnovšiu premiéru na Malej scéne na Dostojevského rade.

modry_salon.jpgPrvým z týchto podujatí bol diskusný večer moderovaný Michalom Havranom na tému nacionalizmu s diskutérmi Eduardom Chmelárom a Martinom Šimečkom. Stanoviská prvého z nich ma nijako neprekvapili, hoci jeho strach pred pravicovým extrémizmom v Európe sa mi zdal až trocha premrštený. Martin Šimečka sa mimoriadne kriticky vyjadroval o súčasnej slovenskej politickej pravici a dostalo sa mu od spolubesedníka výčitky, že naši liberáli nepochopili potreby národnej emancipácie slovenského národa počiatkom deväťdesiatych rokov. Istého zjednodušenia sa Šimečka dopustil, keď tvrdil (vysvetľujúc nárast sociálnych problémov v rozvinutých kapitalistických krajinách), že po rozpade bipolárneho sveta západná pravica hodila cez palubu svoju morálnu prevahu, ktorou sa vymedzovala proti reálnemu socializmu. Podľa mňa však ani tak nejde o morálku ako o ekonomiku, keďže dnes už nič nenúti kapitalistov, aby neprimerane (v konfrontácii s komunizmom) hnali do neudržateľnej výšky životnú úroveň a sociálnu dimenziu štátu. Pre krátkosť času sa nedokončila diskusia o tom, či ľudia štrngajúci kľúčmi v novembri 1989 chceli viac slobody a ľudských práv alebo obchody plné západného tovaru a švajčiarske platy.

Daniel Hevier taktiež pre Modrý salón pripravil pásmo poézie Vojtecha Mihálika, ktorého v bulletine charakterizuje ako kontroverzného človeka no veľkého básnika. Ťažisko programu nazvaného Útek od Orfea tvorili verše zo zbierky Útek za Orfeom (1965) a v nich vynikla básnikova schopnosť irónie, ale aj vrúcnych citov. Hevier zobral na vlastné plecia tak scenár a hudbu (ktorú sám hral na klavíri) ako aj réžiu. Svoju úlohu zvládol výborne aj vďaka  dvanástim účinkujúcim, z ktorých ma osobitne zaujali Eva Mária Chalupová, Anna Maľová a Štefan Bučko. Ako isté barličky by som chápal zaradenie do pásma úryvkov z básnikovej budovateľskej poézie, ktorá zarezonovala (ironickým ohlasom) u mladých divákov, ktorí onú dobu nezažili a nevedia, že tak podobne (raz úprimnejšie raz konjukturalisticky) písali vtedy všetci slovenskí umelci. Dojem z vydareného programu mi ani dodatočne nedokázala pokaziť v programe spievajúca Monika Masarovičová, ktorá v bulletine popri trefnej charakteristike básnika a jeho poézie nezmyselne dala do súvisu socialistické agitky a blížiace sa prezidentské voľby.

ms_stu.jpgDivadlo Malá scéna STU na rozdiel od iných menších divadiel sa skôr zameriava nie na vlastné autorské texty, ale na inscenovanie klasických hier. Po Dürrenmattovi, Strindbergovi, Moliérovi, Aristofanovi, Jarrym prišiel teraz rad na Camusovho Caligulu v réžii Štefana Korenčiho. Hra veľkého existencialistu sa hrala na Malej scéne SND (čiže v rovnakých priestoroch) v rokoch 1990 – 1994 a kladie pred  vnímavého diváka stále aktuálne otázky o slobode, šťastí a zmysle života priam v kultovej cisárovej vete „ľudia umierajú a nie sú šťastní“. Inscenácia (zákonite) postavená na slove a filozofických otázkach je v dnešných časoch kvalitnou protiváhou „ľahších múz“ zabávajúcich životom znavené obyvateľstvo našej civilizácie. Nepredpokladám, že tu inscenátori hľadali nejakú paralelu s našimi prezidentskými voľbami, zato pôsobivo inscenovaný záver hry mi evokoval súčasnú situáciu na Ukrajine, ak si do postavy cisára dosadím Janukovyča, do jeho vraha a idealistického kritika Chereu niektorého z liberálnych opozičných politikov a do postavy starého patricija, ktorý napokon uzurpuje moc, nacionalistických extrémistov. Pravda, takéto krátke spojenia umenie príliš neznáša. Ale tváriť sa, že to, čo sa deje na druhej strane divadelnej rampy, je určené len pre naše zmyslové potešenie a nie aj pre ľudskú a spoločenskú aktivizáciu diváka, takisto neobstojí.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984