Malé a stredné podniky v agende nekapitalistickej ľavice

Počet zobrazení: 5751

Malé a stredné podniky (MSP) tvoria na Slovensku 99,8 % všetkých podnikov a zamestnávajú 66,9 % našej celkovej pracovnej sily. Aj preto je pre nekapitalistickú ľavicu nesporne dôležité disponovať aspoň základnými informáciami týkajúcimi sa MSP. Z tohto dôvodu ponúkam ich stručný prehľad, na konci ktorého sa zamyslím nad miestom MSP v našej politickej agende.

Cieľ a charakteristika prehľadu
 

Cieľom predkladaného textu je priblížiť význam MSP v EÚ a na Slovensku ako aj predstaviť súvisiacu legislatívu. Nakoľko ide o základný prehľad, väčšina odborných údajov pochádza zo zdrojov Európskej komisie. Text však na problematiku MSP poskytuje pohľad aj spoza obmedzeného kapitalistického rámca, pričom otvára otázku alternatívnych nekapitalistických podnikov.

Definícia
 

Mikro, malé a stredné podniky Európskej únie sú definované odporúčaním EÚ 2003/361[1]. Podľa tohto dokumentu sa MSP v závislosti od počtu zamestnancov a obratu, respektíve celkového majetku delia nasledovne:
tabulka_1a.jpg

Globálne porovnanie[2]

tabulka_2a.jpg
V rokoch 2008 až 2011 počet MSP v Brazílii, Indii a Rusku na rozdiel od EÚ narástol o 10, 6, respektíve o 35 percent[3] . Za to isté obdobie zaznamenali brazílske a indické MSP vysoký rast zamestnanosti. V prvom prípade prácu získali 4 milióny nových zamestnancov (18 %), v druhom 6 miliónov (9 %). V Rusku zamestnanosť poklesla kopírujúc negatívny vývoj ekonomiky v rokoch 2008 až 2011[4]. Z pohľadu pridanej hodnoty zaznamenali brazílske a indické MSP vysoký rast  (56 % od 2008 do 2011). Silný rast zaznamenalo aj Rusko a EÚ s tým rozdielom, že v rokoch 2008 až 2009 boli obe ekonomiky postihnuté silnejšími stratami než Brazília a India.[5]
 

MSP v EÚ
 

Ako už bolo uvedené, v EÚ vyvíja činnosť 21,6 miliónov MSP, v ktorých pracuje 88,8 miliónov zamestnancov. MSP v EÚ generujú 3 666 miliárd eur pridanej hodnoty, čo inými slovami znamená, že MSP v EÚ predstavujú 99 zo 100 všetkých podnikov, pracujú v nich dvaja z troch všetkých zamestnancov a z každého eura sa v nich vytvorí pridaná hodnota 58 centov. Vyjadrené v percentách: MSP tvoria v EÚ 99,8% všetkých podnikov, pracuje v nich 66.8% všetkých zamestnancov a generujú 58% pridanej hodnoty všetkých podnikov pôsobiacich mimo sféry finančného prostredia.

Štruktúra

Z MSP tvoria mikropodniky v EÚ až 92,4 %, pričom ich zastúpenie sa naprieč členskými štátmi pohybuje od 82 % v Nemecku po 96 % na Slovensku, v Česku a Grécku. Najdôležitejšie sektory, v ktorých únijné MSP pôsobia, sú veľko- a maloobchod, medzi najväčšie radíme výrobu, stavebný priemysel, profesionálne, vedecké a technické aktivity, ubytovanie a stravovanie. Ich spoločný podiel v rámci všetkých sektorov EÚ dosahuje 4/5. Graf 1 znázorňuje vývoj, akým prešli od roku 2008.

Pokrízový stav podľa údajov z roku 2013

Pridaná hodnota MSP sa v roku 2013 nachádzala len 1 % nad úrovňou roku 2008 a miera zamestnanosti bola stále o 2,6% nižšia ako na začiatku krízy. Čo do počtu zaniknutých subjektov a pracovných miest, najväčšie straty zaznamenali mikropodniky, pridaná hodnota sa najvýraznejšie prepadla v sektoroch výroby a stavebníctva.

Graf 1: Percentuálne zmeny troch indikátorov v kľúčových sektoroch MSP za obdobie rokov 2008 – 2013
graf1.jpg
(Zdroj: European Commission. 2014. Annual Report on European SMEs 2013/2014)

Najzávažnejšie prekážky rozvoja MSP

Medzi problémy, ktorým MSP čelia, patrí nepochybne zložitý a nepostačujúc prístup k financiám a to najmä v prípade mikropodnikov. Problémy nepriamo vystávajú aj z rôznorodosti podnikateľského prostredia. Ďalšie významné ťažkosti komplikujúce život MSP súvisia s dostupnosťou kvalifikovanej pracovnej sily vrátane manažérov, so silným konkurenčným prostredím a od neho neodlučiteľnou otázkou výrobných nákladov. K výzvam vzťahujúcim sa predovšetkým na sektor výroby a stavebníctva zaraďujeme nielen v EÚ schopnosť získať a udržať si strategických zákazníkov. S problematikou odbytu ďalej prirodzene súvisí aj problematika kúpyschopnosti. Otázka regulácie respektíve odstraňovania obchodných bariér sa v poslednej dobe zase často skloňuje najmä v súvislosti s TTIP.

Zovšeobecnenie problémov, ktorým MSP čelia na úrovni EÚ, je extrémne zložité. Jednotlivé MSP totiž identifikujú prekážky svojho aj v závislosti od svojej veľkosti a geografickej polohy. Ako už bolo spomenuté, prístup k financiám je najtvrdším orieškom pre mikropodniky. Ako veľmi závažný však tento problém identifikujú aj väčšie MSP zo Slovenska, Grécka, Cypru, Talianska a Španielska. Naproti tomu Švédsko, Fínsko, Luxembursko a Česko poukazujú na ťažkosti súvisiace s prístupom k financiám oveľa zriedkavejšie. Podobne, ani nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily nemožno považovať za všeobecný problém EÚ napriek tomu, že MSP v niektorých členských štátoch nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov skutočne trpia.

Legislatívna podpora

Napriek značným rezervám EÚ vyvíja úsilie na podporu MSP. Svedčia o tom i prijaté legislatívne opatrenia, medzi ktorými treba bližšie predstaviť aspoň zákon o MSP, tzv. Small Business Act (SBA) z 2.12.2008. Jeho cieľom je podporiť rozvoj MSP a odstrániť prekážky pre ich rast. Hoci sa o SBA hovorí ako o zákone, ide skôr o usmernenie, iniciatívu či rámcovú podporu stojacu na nasledovných princípoch[6],[7]:

  • Rozvoj prostredia priaznivého pre podnikanie (uľahčenie zakladania nových a rodinných MSP ako aj transformácie podnikov na MSP, podpora odborného vzdelávania a poctivých podnikateľov, ktorí chcú obnoviť činnosť po úpadku.)
  • Legislatívna podpora (dopadové štúdie pripravovanej legislatívy na MSP, konzultácie so zainteresovanými stranami, tlak na znižovanie vybranej DPH, zjednodušenie a harmonizáciu existujúcich pravidiel pre fakturáciu a skrátenie času platieb)
     
  • Ústretovosť verejnej správy (eliminácia administratívnych prekážok, elektronická správa.)
  • Prispôsobenie nástrojov verejnej politiky (zohľadňovanie MSP pri zadávaní verejných zákaziek a udeľovaní štátnej podpory)
  • Prístup k rôznym typom financovania (rizikové a mezanínové financovanie, mikro-úvery, využívanie CIP a EAFRD)
  • Politika jednotného trhu (využívanie výhod spojených s lepšou informovanosťou, efektívnejším riešením legislatívnych problémov, prístupom k patentom a ochranným známkam.)
  • Posilnenie potenciálu pre inovácie, výskum a vývoj (podpora účasti MSP na programoch Leonardo Da Vinci, RP7 a pod.)
  • Podpora aktivít šetrných k životnému prostrediu
  • Otvorenosť k vonkajším trhom (zakladanie európskych podnikateľských stredísk na medzinárodnej úrovni – napr. v Číne a v Indii)

Posledný bod je zaujímavý z hľadiska údajov, ktoré poukazujú na zvýšenú životaschopnosť MSP s nadregionálnou činnosťou. Exportne orientované MSP vykazujú vyšší obrat a mieru zamestnanosti, sú tiež inovatívnejšie než lokálne MSP. Kým napríklad pravdepodobnosť, že prvé predstavia vo svojom obore nové tovary a služby dosahuje 26 %, u ich lokálne orientovaných náprotivkov je to iba 8%.

Medzi významnejšími dokumentmi podporujúcimi MSP sa popri SBA nachádzajú Oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov ako

  1. Inteligentná regulácia – Plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013) 122 final).
  2. Akčný plán podnikania 2020 – opätovné prebudenie podnikateľského ducha v Európe (COM(2012) 795 final).
  3. Prieskum iniciatívy Small Business Act pre Európu (COM(2001) 78 final).

Vyhliadky

V súčasnosti sa MSP nachádzajú v regeneračnej pokrízovej fáze, údaje však nepoukazujú na výraznejšie pokrízové zotavenie. Podľa poslednej výročnej správy Komisie, by MSP mali rásť v roku 2014 rýchlosťou 2,8 % a v roku 2015 3,4 %. Za toto isté obdobie sa predpokladá nárast zamestnanosti o 740 000 pracovných miest. Do týchto predpovedí však nie sú plne započítané negatívne faktory ako ruské embargo, či utečenecká kríza.

MSP na Slovensku
 

Medzi prehľadné, no zároveň odborne spracované dokumenty poskytujúce základné informácie o slovenských MSP možno napríklad radiť Prehľad základných skutočností o SBA 2014 – Slovensko. Podľa neho slovenské MSP

vytvárajú 72 % pracovných miest a 67 % pridanej hodnoty, čo výrazne presahuje príslušné priemery EÚ (67 % a 58  %). Väčšina podnikov pôsobí v oblasti služieb a maloobchodu, ale aj výroba predstavuje dôležitý sektor: hoci nezahŕňa veľmi vysoký počet MSP, predstavuje 25 % z pracovných miest a 22 % z pridanej hodnoty, ktoré vytvárajú MSP v rámci podnikového hospodárstva Slovenska.[8]

V prehľade sa ďalej uvádza, že hospodárska kríza sa pod slovenské MSP podpísala 4,9-percentým poklesom reálneho HDP medzi rokmi 2008 a 2009, ktorý čoskoro vystriedal sľubný rast a už v roku 2011 sa hospodárstvo SR nachádzalo 2,2% nad predkrízovou úrovňou. Následne sa ale rast začal opäť spomaľovať (pokles na 0,8% v roku 2013).

Čo sa týka ťažkostí slovenských MSP, prehľad poukazuje na zvýšenie dane z príjmu právnických osôb z 19 % na 23 %, ktoré negatívne zasiahlo prevažne malé podniky. V dokumente sa ďalej poukazuje na potrebu zjednodušenia rozhodovacích a konkurzných postupov, lepšieho vymáhania zmlúv, ale aj efektívnejšieho využívania tzv. zásady „najskôr myslieť na malých“.

Počet, zamestnanosť a pridaná hodnota slovenských MSP v porovnaní s priemerom EÚ
tab3.jpg
(Zdroj: MH SR)

graf2.jpg
graf3.jpg
graf4.jpg(Zdroj: Európska Komisia. 2014. Podnikanie a priemysel. Prehľad základných skutočností o SBA 2014)

MSP z pohľadu nekapitalistickej ľavice
 

Agenda GUE/NGL kopíruje v otázkach MSP agendu zvyšku politického spektra. Rovnako ako kapitalisti, aj komunisti podporujú lepší prístup k financiám, nižšiu administratívnu a byrokratickú záťaž, či tzv. zásadu „najskôr myslieť na malých. Žiaľ, takáto pozícia je nedostatočná a krátkozraká.

V prvom rade preto, lebo dnešné MSP sú kapitalistickými podnikmi. Podpora menších na úkor väčších nezabraňuje akumulácii kapitálu v rukách elít, ktorá kapitalizmus stavia do rozporu s demokratickými princípmi a rešpektovaním ľudských práv. Navyše, s klesajúcou veľkosťou podnikov klesá aj vplyv odborových organizácii a teda schopnosť zamestnancov brániť sa voči vykorisťovaniu zo strany zamestnávateľov. Okrem toho princíp „čo je malé, je dobré“ neplatí vždy a všade, o čom by vedeli rozprávať najmä slovenskí poľnohospodári tradične obrábajúci väčšie plochy, než sú tie, ktoré dotáciami zvýhodňuje EÚ.

Na strane druhej nič malé a slabé to v kapitalizme nemá ľahké. MSP v ňom budú vždy len znášatelia rozhodnutí veľkých hráčov, či už ide o dopady TTIP, EFSI (Junckerov plán), alebo vôľu Bruselu preplácať faktúry včas. V neposlednom rade je kopírovanie agendy kapitalistov komunistami krátkozraké z dvoch ďalších dôvodov: Kvôli neschopnosti ponúknuť svoj vlastný pohľad na problematiku, čo komunistov politicky zneviditeľňuje a pre vytesňovanie nekapitalistických alternatív. Na tie, pre zaslepenú podporu MSP, už vo vlastnej agende akosi neostáva dostatok priestoru.

Komunisti pritom nie sú odkázaní operovať len s pojmami znárodnenie alebo štátne vlastníctvo. Nie, nejde o žiadny kompromis medzi polokapitalistickými modelmi typu ESOP, či polorealizovateľnými predstavami na spôsob Pareconu. Existuje samosprávna aj podniková demokracia a to najmä vo forme kooperatívov, ktoré sa vďaka svojej húževnatosti tešia nemalým úspechom v najrôznejších krajinách sveta. Žiaľ, aj vďaka absencii politickej podpory nekapitalistického hospodárstva dochádza k jeho rozvoju veľmi pomaly a za zložitých podmienok. Družstvá pritom dosahovali svetové úspechy aj v našom regióne. Nehovoriac už o tom, že Gazdovský spolok, založený Samuelom Jurkovičom v Sobotišti bol vôbec prvým európskym úverovým družstvom. V mieste svojho pôsobenia sa stal zároveň jednou z ciest chrániacou ľudí pred chudobou, úžerou a exekúciami. Práve tento rok sme si pripomenuli 170 rokov od jeho založenia.
  

Záver
 

O správnosti podpory MSP nekapitalistickou ľavicou nemôže byť pochýb. V prvom rade zamestnávajú významnú väčšinu všetkých zamestnancov a oslabujú politickú loby veľkých hráčov. Nikdy ju však neoslabia natoľko, aby nemuseli hrať podľa pravidiel veľkokapitálu. Naopak, s postupným vývojom kapitalizmu budú v tejto nerovnej súťaži ťahať za čoraz kratší koniec. Aj preto si komunisti nemôžu dovoliť ostať stáť na pol ceste a uspokojiť sa len s podporou MSP. V ich agende musia mať vždy prednosť modely socialistických podnikov.

Literatúra:

  1. Európska komisia. 2003. Official Journal of the European Union. 2003. Commission recommendation of 6 May 2003 concerning the definition of micro, small 
    and medium sized enterprises. 2013. 
    Annex.[Citované 15.10.2015] 
    URL: ˂http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2003:124:0036:0041:en:PDF˃

  2. Muller, P. a kol. 2014. Annual Report on European SMEs 2013/2014. A Partial and Fragile Recovery.  Publications Office 2014. 54 s. ISBN: 978-92-79-43758-8

  3. EUR-Lex: Small Business Act pro evropské MSP. [Citované 15.10.2015] URL:  ˂http://eur-lex.europa.eu/legal-content/CS/TXT/?uri=URISERV:et0001˃

  4. Európska komisia. „Najskôr myslieť v malom“. Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu. [Citované 15.10.2015] URL: ˂http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52008DC0394&from=CS ˃

  5. Európska komisia. Prehľad základných skutočností o SBA 2014 – Slovensko. [Citované 15.10.2015] URL: ˂www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CB8QFjAAahUKEwixkPqTrq3IAhVDj3IKHdubCLU&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Fext_dok-sba-factsheet-2014%2F143872c%3Fext%3Dorig&usg=AFQjCNEW3lybmGavkTlTENBg23-PMlsLyQ˃

Odkazy:


[1] Official Journal of the European Union. 2003.
[2] Pri globálnom porovnávaní MSP treba brať do úvahy, že v niektorých krajinách spadajú do veľkostných kategórií na základe odlišného počtu zamestnancov a inej miery obratu, respektíve celkového majetku než v EÚ
[3]European Commission. 2014. Annual Report on European SMEs 2013/2014. 54 s., Annex XII.
[4]Tamtiež.
[5]Tamtiež
[6] Európska komisia: „Najskôr myslieť v malom“. Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu.
[7] EUR-Lex: Small Business Act pro evropské MSP
[8] Európska Komisia. 2014. Podnikanie a priemysel. Prehľad základných skutočností o SBA 2014

Úvodné foto: Európsky portál pre malých podnikateľov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984