Reklama
Reklama

Lži, ktoré spôsobili vojnu

Vojne treba predísť, a nie až dodatočne reagovať na tragédie, ktoré spôsobí
Počet zobrazení: 3048

Aby nedošlo k omylu – reč nebude o vojne za humnami (ak chcete – ozbrojenom konflikte či špeciálnej vojenskej operácii RF), ale o vojne (špeciálnej vojenskej operácii USA) v Iraku pred takmer 20 rokmi. Obe vojny však majú veľa podobného, najmä v masírovaní verejnej mienky, a tá podobnosť vôbec nie je náhodná. Je dobré osviežiť si pamäť – a poučiť sa...

V nadpise je časť podtitulu knihy Boba Drogina, amerického investigatívneho novinára, laureáta Pulitzerovej ceny, ktorý vo svojej precízne vyargumentovanej práci analyzoval fakty, aby získal odpoveď na kľúčovú otázku: Ako vlastne mohlo dôjsť k tomu, že americká vláda presvedčila seba a aj verejnosť, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia, čo deklarovali ako jeden z hlavných dôvodov invázie do Iraku?

curveball.jpgDá sa pochopiť, že pre jastrabov usilujúcich o inváziu to bol jeden zo základných kameňov viery, ale ich zbožné prianie nemohlo predsa stačiť na mobilizáciu stoviek tisícov vojakov a stoviek miliárd dolárov. Po teroristických útokoch na New York a Pentagón 11. 9. 2001 bola však hrozba zbraní hromadného ničenia najvážnejším dôvodom z tých, ktoré viedli k rozpútaniu vojny v Iraku.

Koncom augusta 2002 viceprezident Dick Cheney oznamoval: „Niet pochybností, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia.“

Vo februári 2003 minister zahraničných vecí Colin Powell v prejave na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN označil bakteriologické nákladné autá „medzi najdesivejšie veci, ktoré sa zjavujú v hrubých spravodajských spisoch, ktoré vedieme o irackých biologických zbraniach“. Pritom inšpektori OSN v Iraku nenašli žiadne dôkazy, ktoré by podporovali jeho tvrdenie.

V marci 2003 sa začala vojna bombardovaním Iraku v rámci špeciálnej operácie „Šok a hrôza“.

V posledných mesiacoch pred inváziou tak vláda prezidenta G. Busha účelovo prekrútila pravdu a ignorovala zmysel pre zodpovednosť.
 

Kde teda bola pravda?

Pravdu priamo v teréne poznal prekladateľ Droginovej knihy do slovenčiny, ktorý v decembri 2002 ako inšpektor v rámci misie OSN pátral v Iraku po biologických zbraniach. O svojej práci uviedol, „s britským kolegom Alexom sme patrili k hŕstke inšpektorov OSN, ktorí neverili, že Irak po roku 1991 vyvíjal alebo vlastnil chemické, biologické alebo jadrové zbrane. ,Indície‘ a ,dôkazy‘, ktoré nám prezentovali na výcvikových kurzoch, nepresvedčili ani jeho, ani mňa. Keď sme sa snažili diskutovať o nich s prezentujúcimi, zarazil nás ich agresívny dogmatizmus, špekulatívna argumentácia a niekedy aj zlosť, že si o týchto pravdách niekto dovoľuje pochybovať... Napriek tomu sme verili, že naše misie do terénu bez nájdenia zbraní presvedčia tých, ktorí rozhodovali o vojne a mieri. To, že sme nič nenašli, však nebolo interpretované ako neexistencia hľadaných zbraní, ale ako naša neschopnosť nájsť ich a ako zlovoľná vychytralosť Iračanov, ktorí dokázali tieto zbrane dôkladne ukryť. A tak misia OSN nezabránila vojne, za ktorú všetci zúčastnení zaplatili a stále platia privysokú cenu.
 

A ako iní ľudia hodnotili fakty prezentované v knihe?

„Najväčšie fiasko v dejinách tajných služieb.“ Frederick Forsyth, autor knihy Šakal

„Tá kniha je zásadná analýza politickej manipulácie tajných služieb. Ak pochopíme, ako nás Curveball zatiahol do Iraku, budeme lepšie pripravení na ďalšie kolo klamstiev prichádzajúcich z Washingtonu.“ Robert Baer, autor knihy Nevidieť zlo

„Príbeh zlyhania CIA a administratívy USA má všeobecnejšiu platnosť – upozorňuje, že politici a byrokrati uprednostňujú manipuláciu pred službou občanom.“ Editor

„Cena Droginovy knihy nespočívá ani tak v popisu toho, jak jeden irácký uprchlík dokázal vodit za nos několik tajných služeb. Důležité jsou detaily, které ukazují na zásadní selhání systému a lidí v něm. Jasně ukazují, co se stane, když převládne tzv. ,groupthink‘ (skupinové myšlení), když se vedení CIA stane součástí politiky, když jsou lidé nesouhlasící se závěry většiny vylučováni z rozhodovacího procesu, když jsou porušovány principy zpravodajské činnosti a když se přání stane nejenom otcem myšlenky, ale i činu.“ František Šulc, Literární noviny

„Pracovníci německé Spolkové výzvědné služby z logiky věci museli stát za svým, aby nezpochybnili svou předchozí činnost. Jak v americké zpravodajské komunitě příběh o bakteriologických kamionech stoupal výš a výš až do politicko-strategických výšin, jeho všeobecnému přijetí a následnému využití nemohli zabránit ani ojedinělí střízliví odvážlivci. Nejvyšší patra už nechtěla poslouchat… Považuji tuto knížku za jednu nejvýznamnějších, jaké jsem z oboru činnosti zpravodajských služeb četl. Může dokonce mít roli téměř učebnice pro manažment současných tajných služeb – názorně představuje celou škálu pochybení, kterých je třeba se vyvarovat.“ Petr Zeman, bývalý riaditeľ českej spravodajskej služby

Autor realisticky vylíčil vzťahy medzi spravodajskými dôstojníkmi a prezentoval problematiku takým spôsobom, že ani neprekvapuje, že kniha Boba Drogina zaujala aj profesionálov zo spravodajskej branže. Okrem tohto pohľadu publikácia odkrýva aj niektoré súvislosti, ktoré zapríčinili problémy USA po zvrhnutí S. Husajna v Iraku.“ Igor Cibula, bývalý riaditeľ rozviedky SIS
 

A záver?

bob_drogin.jpg„Snažil som sa prísť na to, kde sa celý problém zamotal a ako nás mohla CIA, s ročným rozpočtom 45 miliárd dolárov, zaviesť do najhoršej traumy zahraničnej politiky za posledných 40 rokov.
Nikdy v minulosti nikto z Američanov neobetoval toľko krvi, bohatstva a prestíže v honbe za falošnou predstavou.
Bob Drogin

Čitateľ nájde v knihe aj ďalšie lekcie. Tá najdôležitejšia však je – vojne treba predísť, a nie až dodatočne reagovať na tragédie, ktoré spôsobí.


Tolle et Lege! https://www.pro.sk/curveball

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama