Reklama
Reklama

Luhačovice česko-slovenské, Janáčkove a kultúrne

Počet zobrazení: 1722

K blížiacej sa storočnici založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov sa organizuje veľa politických i kultúrnych akcií. Moravské kúpele Luhačovice v tomto smere nemusia vyvíjať osobitnú aktivitu, veď už od počiatku dvadsiateho storočia sú názorným príkladom spolužitia dvoch blízkych národov a túto tendenciu udržujú aj po rozdelení spoločného štátu.

Slovenskú prítomnosť v Luhačoviciach symbolizujú predovšetkým originálne secesno-folklórne stavby architekta Dušana Jurkoviča, z ktorých do dneška najväčšiu pozornosť priťahujú Jurkovičov dom, Chaloupka a Jestřabí. Ďalší pozoruhodný objekt – Slovenská búda (v dvadsiatych rokoch premenovaná na Slovácku búdu) – bohužiaľ, v roku 2002 vyhorel. A práve tam vytvoril po dvanásť kúpeľných sezón lekár a hlasistický politik MUDr. Pavel Blaho centrum stretávok slovenských politikov a kultúrnych pracovníkov. Luhačovice a Búdu postavenú v roku 1906 navštívili politici Hodža, Dérer, Stodola, Markovič a umelci Hviezdoslav, Vajanský, Krasko, Jesenský, Tajovský, z českej strany Jirásek, Heyduk, bratia Mrštíkovci, Uprkovci i škótsky ochranca Slovákov Scotus Viator. Tu sa po formálnych rokovaniach stretávali aj účastníci česko-slovenských porád (1908 – 1913), na ktorých klíčili prvé zárodky spoločného života našich národov. Pavla Blahu dnes v Luhačoviciach pripomína pamätná tabuľa na Jurkovičovom dome a aleja spájajúca pešiu zónu s kolonádou nesie jeho meno. Na múre pešej zóny v posledných rokoch pribudli mená všetkých významných osobností, ktoré moravské kúpele navštívili, od Masaryka po Janáčka aWericha.  Slovákov tam práve zastupujú Jurkovič, Blaho a Štefánik.

Slovenská kultúra žije v Luhačoviciach dodnes. V septembri sa uskutoční už šiesty ročník Dní slovenskej kultúry tvorený koncertmi, divadelnými predstaveniami, besedami a so záujmom očakávaným premietaním filmu o histórii československých vzťahov v Luhačoviciach. Ale aj v ďalšom letnom programe sa popri českých umelcoch objavia aj Slováci. Napríklad v rámci 20. ročníka festivalu Divadelní Luhačovice sa na javisku Lázeňského divadla predstavia aj Milan Kňažko a Dušan Jamrich. Ďalšou pozoruhodnou kultúrnou akciou je 22. ročník Akademie Václava Hudečka, na ktorom sa prezentujú študenti tohto významného huslistu. K bežným kultúrnym podujatiam patria kolonádové koncerty (v počte 16), na ktorých sa vystriedajú kapely dychové, jazzové, dixilendové, ale aj študenti a absolventi JAMU v Brne a Spevácky zbor Janáček. V polovici septembra budú Luhačovice zasa po tri dni dejiskom Medzinárodného festivalu detských folklórnych súborov, veď na Slovácku i na Valašsku folklór priam prekvitá.

Kúpele Luhačovice sa často spájajú s menom spočiatku zaznávaného a dnes v celom svete mimoriadne váženého skladateľa Leoša Janáčka. Skladateľ pobudol v kúpeľoch 25-krát a niektoré svoje diela koncipoval priamo v nich, alebo sa ich atmosférou nechal inšpirovať. Preto je úplne prirodzené, že v druhej polovici júla sa tu konal už 27. ročník festivalu Janáček a Luhačovice. Popri domácich usporiadateľoch na čele s Milenou Hrbáčovou aj tu boli činní Slováci – organizačne i umelecky. Po slovenskej manželke exprezidenta Klausa prevzala v posledných rokoch záštitu nad festivalom vokálna pedagogička prof. Eva Blahová a medzi sprievodné podujatia (napríklad osadenie lavičky Leoša Janáčka) sa dostala aj beseda s potomkami Pavla Blaha osviežená premietaním dokumentu o jemu venovaných oslavách v Skalici v roku 1937. Riaditeľke Luhačovického múzea Blanke Petrákovej sa zasa podarilo zohnať obrovský unikát – notový zápis hovorovej reči a smiechu Pavla Blaha vyhotovený Janáčkom. V umeleckom programe festivalu na troch koncertoch v Lázeňskom divadle vystúpili tri kvalitné komorné orchestre (medzi nimi aj Žilinský komorný orchester) a traja výborní sólisti: hobojista Vilém Veverka, violistka Kristína Fialová a hornistka Kateřina Javůrková. Zo slovenskej hudby odznela populárna Zeljenkova Musica slavica. Vrcholmi festivalu však bol jeho otvárací a záverečný večer. Na Lázeňskom námestí zahral operný súbor z Opavy Janáčkovu operu Liška Bystrouška v nápaditej réžii a choreografii a s kvalitnými sólistami. Ide o dielo s vynikajúcou orchestrálnou partitúrou a podnetným myšlienkovým vyznením o kolobehu života ľudského i zvieracieho. Na záver sme sa preniesli o štyri storočia dozadu. V priestoroch kostola odznelo oratórium Predstavenie o duši a tele od talianskeho skladateľa Cavalieriho skomponované v roku 1602. Ide o reakciu (na prahu náboženského baroka) na stredoveké dišputy zaoberajúce sa pravým zmyslom života a bojom protikladných stránok človeka – tela túžiaceho po rozkošiach a duše inklinujúcej k večnému blahu. V trocha modifikovanej podobe dodnes nedoriešený problém predviedol špecializovaný súbor Czech Ensemble Baroque, ktorý svoje štýlové vystúpenie osviežil aj poloscénickou formou. Tak ako ostatné podujatia festivalu aj záverečný večer ukázal, že v prostredí, kde sa systematicky ponúkajú kvalitné, hoc aj náročnejšie umelecké diela, nepoznajú nedostatok publika.

Aj keď nepoznám letný kultúrny život v iných českým a najmä slovenských kúpeľoch, domnievam sa, že Luhačovice by mohli slúžiť ako dobrý príklad v uplatňovaní hesla (dnes nie príliš uznávaného Zdenka Nejedlého) „s lidem výš!“

Foto: mesto.luhacovice.cz

Priemer: 5 (2 hlasy)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama