Ľudstvo stojí na hrane
piatok 18. máj 2018V súvislosti s rastúcim populizmom , prázdnotou elít, prerozdeľovaním majetku, ktoré je mimoriadne nespravodlivé, často čítam o civilizačnom kolapse, resp. o kolapse zložitých spoločenstiev – alebo kultúr. Ak k tomu pridáme niektoré neobjektívne médiá, ktoré nemajú záujem o skutočnú pravdu, ale len o publicitu, spôsobuje to, že občianska spoločnosť prichádza o to najpodstatnejšie, a to o nádej. O nádej, že štát môže fungovať na morálke, spravodlivosti a odbornosti. Morálka sa nemeria kvalitou zákonných noriem či právneho systému štátu. Morálka sa meria myslením a činmi ľudí v danej spoločnosti. A keďže morálka nie je ustálený a nemenný systém, je to nikdy neskončená úloha.
V nepokojnej atmosfére odlišnej od pokojného sveta sa ľudia pýtajú, ako to ovplyvní ich život – cestovanie, bezpečnosť, životnú úroveň. Myslím si, že hlavnou príčinou civilizačnej stagnácie je neujasnenosť hodnotových východísk a z toho vyplývajúca neexistencia cieľov. Je to kombinácia organizačnej a kultúrnej krízy. Veľkým problémom dnešnej ľudskej spoločnosti je tiež rýchla zmena, ktorá vysoko prevyšuje rýchlosť prirodzeného vývoja biologických druhov.
Len pozor na Rímsku ríšu, ktorá sa dáva často do súvislosti s dnešnou dobou. Rozpad Rímskej ríše prebiehal veľmi pomaly a posledné väzby a správne štruktúry sa rušili až v 9. a 10. storočí. V učebniciach dejepisu sa to vybaví jedným dátumom, len historici už cca 50 rokov upozorňujú na to, že to bolo celkom inak. Podľa historika napr. jedným z faktorov, ktoré prispeli k rozpadu štruktúr Rímskej ríše, bolo kresťanstvo po tom, čo získalo exkluzivitu a obmedzovalo náboženskú rôznorodosť – čo bola najväčšia výhoda, keďže poskytovala slobodu vierovyznania. Zároveň však kresťanstvo formovalo nové štruktúry neskorších štátov – cirkevná organizácia, či pokresťančenie šlo ruka v ruke s budovaním nových štátov, čo znamená, že kým pri jednej „civilizácii“ pomáhalo kresťanstvo pri rozpade, v rámci druhej zase bolo integrujúcim a neskôr civilizačným faktorom (jazyk, kultúra a pod.). Kolaps je vždy zapríčinený viacerými faktormi – ekologickými, ekonomickými a s tým sú spojené sociálne dôsledky, môže to byť aj migrácia , epidémie či zmena myslenia a paradigmy. Ľudstvo od začiatku svojho vývoja „podvádzalo“ – vyhýbalo sa autoregulačným mechanizmom prírody, t. j. sa správa obdobne ako nádor. Aj ten oklame hostiteľa a nekontrolovane narastá.)
Je reálny skeptický alebo optimistický pohľad? Dodávam, že skeptik je dobre informovaný optimista, skeptik nedôveruje rýchlym výsledkom a ani lacným a rýchlym úvahám o zložitých procesoch, skeptik si to radšej viackrát overí. Takým skeptikom sa cítim aj ja. Rozhodne si nemyslím, že je pred nami nejaký kolaps prírodný a ani sociálny. Treba robiť všetko preto, aby sme kolaps odvrátili aj tesne pred jeho viditeľným prejavom. Takto to vnímajú aj naši najbližší príbuzní v živočíšnej ríši, teda rozvinutejšie stavovce – bojujú až dovtedy, kým ešte existuje šanca na úspech. Len človek podlieha depresii, zúfalstvu, prepadáva do letargie alebo siaha k návykovým látkam, či sa vzdáva bez boja. Isté je len jedno – ak má nejaká organizačná alebo spoločenská štruktúra dobre fungovať, musia tam platiť určité pravidlá správania (môže to byť na základe zvykov alebo zákonov). Anarchia je začiatkom konca každého systému Verme tomu, že civilizačný kolaps ako taký nenastane, pretože to je zrútenie do ničoty. Vždy bude existovať systém. Na druhej strane pripúšťam, že naša civilizácia môže byť trochu „pribrzdená“, pretože sa vyčerpala dosiahnutím cieľov: liberalizácia systému + industrializácia. Je možné, že potrebuje nový cieľ.
„Ťaživé problémy, ktorým čelíme ,nemôžu byť vyriešené na rovnakej úrovni myslenia, na akej vznikli.“ Albert Einstein.