Ľudia nemajú, štáty nemajú, ale „trhy“ sa topia v peniazoch

Počet zobrazení: 6827


stockbroker_275.jpg
Ilustračná snímka: Andyhill8 / CC

Nemecko predvčerom prelomilo historické minimum a na 5 rokov si požičalo 4 mld. € za úrok 0,12 %. Súkromní investori nakupujú dlhopisy štátov, ako sú Rwanda či Honduras, za úroky, ktoré len o 4,5 % prekračujú tie, ktoré za svoje dlhy platia USA. Hodnota európskych akcií rastie, hoci najnovšie Európska komisia a Medzinárodný menový fond znížili odhady hospodárskeho rastu starého kontinentu (aj či najmä) kvôli katastrofálnym údajom o nemeckej ekonomike. Existuje na to jediný dôvod: finanční investori sa topia v peniazoch a zúfalo hľadajú, komu by ich strčili. Zatiaľ ľudia a štáty sa čoraz viac zadlžujú, len aby prežili.

Táto situácia ukazuje, že nič naozaj dôležité sa od roku 2008 vo „vyspelom“ svete nezmenilo. Pripomeňme si, že (zjednodušene) priveľa peňazí nekrytých reálnou produkciou spôsobilo finančnú a vôbec ekonomickú katastrofu pred šiestimi rokmi. Systém, ktorý vtedy skrachoval, však evidentne pracuje ďalej, hoci zjavne nefunguje efektívne a jeho výsledkom sú len hlboké hospodárske krízy, nárast nezamestnanosti, chudoby a dlžôb ľudí i štátov. Kľúčovú príčinu však politici neodstránili a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to chystali zmeniť. Práve naopak.

Európska centrálna banka sa už dlho usiluje kombinovať rôzne nástroje, ktorými chce dostať „viac peňazí do ekonomiky“. OECD ju najnovšie vyzvala, aby začala vo veľkom skupovať štátne dlhopisy a podľa reakcie šéfa ECB sa zdá, že to naozaj bude robiť. Kľúčová sadzba je pritom na symbolickej úrovni 0,05 % a depozitná dokonca mínus 0,2 %. Znamená to, že ak si chcú komerčné banky uložiť peniaze v ECB, tá im nielenže za to nič nezaplatí, ale ešte vyinkasuje 0,2 % z uloženej sumy. Banka sa takto usiluje donútiť finančné ústavy, aby viac požičiavali ľuďom a (produktívnym) firmám, čo má podporiť investovanie, výrobu a spotrebu a teda následne oživiť hospodárstvo.

Lenže nič také sa nedeje. Banky na požičiavanie do reálnej ekonomiky kašlú. Majú „tisíc“ dôvodov, prečo sa im to zdá riskantné a zložité a zbytočné a ... Zvýšenie ziskov si dokážu zabezpečiť aj inak. A tak ich voľné peniaze putujú radšej na trhy štátnych cenných papierov. Vlády sa tešia, lebo na finančných trhoch je takto veľmi veľa peňazí a investori sú teda ochotní požičiavať im aj za oveľa nižšie úroky než prednedávnom. Varovným príkladom je kupovanie dlhopisov vysoko rizikových rozvojových krajín, ktoré ešte pred desiatimi rokmi krachovali, lebo neboli schopné splácať svoje dlhy. Navyše za úroky, ktoré len o málo prevyšujú úrokové sadzby dlhov ekonomicky silných štátov.

Bohužiaľ, pri krajinách ako Honduras či Rwanda možno veľmi vážne pochybovať, že sa ich hospodárske stratégie a systém riadenia dlhu zmenili natoľko, že požičané peniaze budú uvážlivo investovať, aby udržateľným spôsobom oživili ekonomiky a dokázali dlhy riadne splácať. Ak zoberieme do úvahy nedávnu prehru Argentíny s investormi (ktorí vlastnia jej dlhopisy) v USA, ukazuje sa, že súkromní investori nebudú mať žiadny dôvod súhlasiť s reštrukturalizáciou dlhov, ak ich nedokážu včas splatiť. Výsledkom budú radikálne škrty verejných výdavkov, ekonomická stagnácia a nárast chudoby v týchto beztak chudobných krajinách. A súkromní investori aj tak na tom zarobia len málo, alebo dokonca nič (napr. s ohľadom na infláciu).

Rozhodne prerobia na pôžičkách Nemecku. Nulová úroková miera znamená, že inflácia v skutočnosti znehodnotí požičané peniaze a z hľadiska ich reálnej sily dostanú investori naspäť menej, než nemeckej vláde požičali. Napokon, aj Slovensko patrí medzi „víťazov“ tejto situácie a investori oceňujú udržateľné riadenie štátneho dlhu poklesom úrokov na úrovne, pri ktorých je už ťažko hovoriť o nejakých ziskoch. Prečo to teda súkromní investori vôbec robia? Prečo požičiavajú buď niekomu, kto im peniaze nebude schopný vrátiť, alebo niekomu, kto im ich vráti (takmer) bez úrokového výnosu?

Lebo nevedia čo s nimi. „Hlad veriteľov po dlhopisoch je do značnej miery živený kombináciou prebytočnej hotovosti a takmer nulových úrokových sadzieb v rozvinutých ekonomikách,“ vysvetľuje vysoký riaditeľ Globálnej praxe pre makroekonómiu a fiškálny manažment pri Skupine Svetovej banky. Nadnárodné finančné inštitúcie – banky, poisťovne, dôchodkové či podielové fondy, rôzne investičné skupiny a spoločnosti – dnes držia toľko peňazí ako nikdy v histórii. Pritom sú neraz zúfalí, lebo nevedia, kam ich investovať. A tak sa radšej utiekajú k ich požičiavaniu spôsobom, ktorý je napokon buď vysoko rizikový, alebo mimoriadne škodlivý pre ľudí po celom svete.

Tragickosť tejto situácie podčiarkuje fakt, že zatiaľ čo „finančné trhy“ sa topia v peniazoch, štáty sa musia čoraz viac zadlžovať, aby mohli plniť svoje funkcie a bežní ľudia tiež, aby pokryli svoje základné životné potreby. Tento katastrofálny kolotoč sa napriek doterajším skúsenostiam nezastavuje, hoci riešenie majú v rukách politici. Samozrejme, nejde o riešenie uskutočniteľné na úrovni jednej krajiny, treba naň globálnu dohodu.

Avšak jediným spôsobom, ako konečne preťať gordický uzol zadlžovania štátov a ľudí a nafukovania bublín na finančných či akciových trhoch, je zmeniť prerozdeľovanie peňazí, ktoré sa vytvoria v hospodárstve. Je absolútne nevyhnutné, aby z nich viac dostali štáty na plnenie svojich povinností voči občanom a firmám, aby ich zodpovedne investovali do udržateľného rastu (ekonomického i spoločenského), aby viac vyprodukovaných peňazí dostali pracujúci ľudia, aby ich mohli míňať za reálne tovary a služby.

Toto nie je ideologické vajatanie ani nereálna vízia. Toto je absolútna nevyhnutnosť, ak sa nemáme stále potácať na okraji ekonomickej a sociálnej priepasti, ako to dnes vidíme (nielen) v Európskej únii.

Autor je štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Palo
#1
Pavel Novota
07. november 2014, 18:48

Keď toto vie štátny tajomník iisterstva práce, sociákych vecí a rodiy SR, predpokladám, že to vie aj minister. A keď to vie minister, vie to aj vláda.

Povedal by som, že je tu logická otázka : Prečo zotrvávať v systéme odsúdenému ku krachu ?  

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
07. november 2014, 22:04

Načase vyvolať k tejto téme diskusiu na Klube Nového Slova.

Inak, že kapitál stratil svoju ekonomickú efektívnosť a produktivitu, to hlásajú aj mnohí myslitelia v manažmente, nielen filozofi a ľavicoví politici. Finančné korporátne kruhy sa preto "utrhli" do virtuálneho ekonomického priestoru, teda na "finančné trhy" ktoré sú už plné virtuálnych trhov - obchoduje sa s virtuálnymi peniazmi, pre virtuálnych zákazníkov a s virtuálnymi "produktami", teda tovarmi, a iba tam ešte kapitál dosahuje svoje zisky, ktoré im svet zatiaľ ponecháva a uznáva - je to už všetko chiméra, ktorá by sa skončila odpojením sietí a počítačov od el.prúdu...

A faktom je, že kapitál už nemá chuť ani iniciatívu investovať do reálnej ekonomiky, teda na skutočné trhy materiálnych tovarov a materializovaných služieb, pretože už je "rozmaznaný" a tu by nedosahoval také bezprácne zisky, rovnako by musel skutočne vynakladať náklady na výrobu, prepravu a zaplatiť infraštruktúru i pracovníkov.  Štát ako hospodár prakticky nefunguje, pretože štátom zostali v rukách "čierni Petrovia" - potreba investovať do verejných statkov a udržiavať (už ani nie rozvíjať) servisnú infraštruktúru pre občanov, pre obyvateľov danej krajiny. Naopak, štátom sa ušla úloha "dlžníka", ktorý MUSÍ splácať finančným korporáciám a inštitúciám "za svoje dlhy", ktoré už minimálne desať rokov vytvára neoliberálna doktrína zospoločenštenia verejných výdavkov a dlhov a privatizácia (bankami a korporáciami) ziskov a prijmov z vytváraného hrubého domáceho produktu štátu.

Nečudujme sa, že protesty Anonymov, protesty odborov, protesty antiglobalistov budú rásť - pretože "riaditelia štátov" - teda vládni činitelia a zákonodarci, sú len zametnanci prijatí tak maximálne na štvorročné obdobia, bez hmotnej a trestnej zodpovednosti - otázkou je, či ich nemajú náhodou všetkých už na výplatnej listine práve tie globálne finančné korporácie, ktoré ich potrebujú pre udržanie poriadku a systému, v ktorom môže virtuálny kapitál ešte tŕžiť zisky...

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
07. november 2014, 22:24

No a ešte dodám:

Oproti virtuálnej ekonomike je tu alternatíva - a nie jedna.

Ale v reálnej ekonomike, preto, aby sme na Slovensku mohli obnoviť vôbec národné hospodárstvo, ktoré bude fungovať pre našich obyvateľov a nie pre svetové finančné trhy, preto potrebujeme akútne vytvoriť množstvo samosprávnych podnikov, ktoré budú zamestnávať našich ľudí po obciach a v rôznych odvetviach priemyslu, poľnohospodárstva a obchodu, ktoré budú pre nezamestnaných predstavovať skutočne istotu, že ich o tri mesiace neprepustia, ktoré sa vykašľú na globálne konkurovanie a budú dodávať primerane lacné potraviny, priemyslené tovary a služby miestnym obyvateľom v obci, meste, okrese, v kraji a nie pre "spokojnosť svetových trhov"

Stále som pripravený začať. Nemám s kým....

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#4
Jozef Gazarek
08. november 2014, 12:22

~~Pán Peter Zajac – Vanka
        Chcete začať a nemáte s kým?  Sledujem a robím čo a ako viem.  Prvotne tento internet, na ktorom sme a ľudia, ktorí sú okolo neho sústredení sú fajn a aj si hovoria. Ekonómia nenapíše program, aký Vy chcete. Naposledy /aj na nezvislí.sk/ , spomenú na záver 11. tézu, že nestačí filozoficky vysvetľovať, treba meniť, ale  nenavrhujú ako meniť, alebo sú to návrhy k ničomu. Alebo   sa aj dopracovali, že  nie všelijaký neo-marxizmus ale  obyčajný a  aj povedia, že všetko v marxizme, teda aj jeho  filozofie končí politickou ekonómiou Marxa a zase nič.  Vraj máte dáky program s bývalým poslancom NR SR za KSS a prečo ho nemá KSS.   Smer SD je tiež fajn, ale na obrazovke verím iba pánom Ficovi a Kaliňákovi a osobne od nich  poznám iba Zoltána A.,z Devína, v roku 1990 sme sa dohodli, že na marxistickom programe treba začať pracovať, a čo on robí, nič. Som to zistil a od roku 2002 konám sám.  Táto práca nemá význam, ak nemá byť programom strany, preto som členom KSS. Ona má môj názor od júla 2014 v brožúre,  Združená spoločenská práca v spoločenskom vlastníctve, ISBN 978-80-971698-5-5.  To je programový text, akých má byť tisíc, aby sa zmenili v program strany za ktorým by niekto aj stál.  Ale tu,   kto niečo napíše, ako pán profesor H., tak  doporučuje, aby si tento aktualizovaný program prečítali. Program strany je už anonymných autorov, to potom mám  problém prekonať nezáujem ne-autorov, a to je aj  váš problém, si myslím ja. „Nie je záujem, nie je objednávka.“   Ale v SLOVE je objednávka mimo hlavný zámer konať zmenu systému a tú aj plnia.  Ale ja hoci člen KSS pracujem bez objednávky, ale mám zámer demokratickú zmenu systému, teda strana môjho programového textu  voľbami systém meniť bude, a k socializmu. S pozdravom. Jozef Gazarek                  

Obrázok používateľa PeterPeter
#5
Peter Krumpál
08. november 2014, 13:38

Nemôžem inak, ale ako komunista mám len jednu radu a kto rozumie, vie akú.

Obrázok používateľa Tomas Juras
#6
Tomas Juras
16. január 2015, 21:20

Nemozem si pomoct, ale k tomuto clanku sa da napisat len jedine. Aby som parafrazoval Murraya Rothbarda: "Kazdy sa nemusi vyznat v ekonomii. Ekonomiu povazuju ludia za vec ponuru a na pochopenie narocnu. Je ale vrchol nezodpovednosti nemat ekonomiu nastudovanu a zaroven hlasat svoje ekonomicke nazory."
Ja k tomu mozem dodat, ze by bolo vhodne, ak by vlady prestali rozostvavat bohatych obcanov proti chudobnym obcanom a naopak. Za stav v akom sa svet nachadza mozu len socialisticke totalitarne vlady USA a EU a dalsich krajin. Nie obcania tychto krajin. Obcania su trh a obcania su v pohode. Cim menej sa do nich bude vlada viac miesat tym lepsie. Samozrejme centralni planovaci v Bruseli maju na to iny nazor. Ale bez obav. Socializmus vyhrava. Proletariatu pribuda, nenavidenej burzoaznej strednej triedy ubuda. Smer je nastaveny dobre. Diktatura proletariatu je neodvratna. Len ci sa vam bude pacit...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984