Ľudia ako ovce, ovce ako ľudia

V šestnástich krajinách EÚ je iba jedna zdravotná poisťovňa. / Žiadne individuálne rozhodovanie, žiadny výber. / Žijú v týchto krajinách aj ľudia či len ovce?
Počet zobrazení: 6000

4 ovcepn.JPGSkončilo sa reklamné ubezpečovanie analytika, študentky, spisovateľa, herečky, speváka, dôchodkyne a ďalších, že nie sú ovce. Nemýlili sa. Nevyzerali na ne, hovorili ľudskou rečou, aj keď ako papagáje všetci opakovali to isté: „Nie som ovca!“ Divácke reakcie boli tiež rôzne. Od úsmevu a súhlasu, aké je to vtipné a výstižné až po odmietnutie, že je to hlúpe a uráža tých, ktorí majú iný názor ako reklamné „neovce“. Kto si prečítal slogany na odporúčanej webovej stránke komerčnej poisťovne, mohol veriť i neveriť vlastným očiam. Citujme ich: „Chcete mať  možnosť  výberu zdravotnej poisťovne? Áno, nechcem byť  v stáde oviec, chcem sa rozhodovať  sám.“ Alebo tiež: „Nechceme jednu zdravotnú poisťovňu, nie sme stádo oviec. Vieme si vybrať aj sami.“ Mediálne posolstvo ovčej kampane bolo jednoduché: Viac zdravotných poisťovní - to je výber, rozhodnutie, ľudia nie sú v stáde oviec; jedna poisťovňa, teda žiadny výber ani rozhodnutie, to je stádo oviec. S istým sarkazmom - ovca ako logo kampane mohla zvádzať tiež k úvahe, či sa zdravotná poisťovňa pre ľudí  netransformuje na veterinárnu a preto si treba hľadať inú. To, čo malo byť fórom, výhrou, mohlo byť vo výsledku hrobom, prehrou. Prešľapov však bolo viac.    

Prešľap prvý - netolerantnosť  

Symbol - ovca. Prečo práve ona? Že žije v stáde, je plachá, dá sa zavracať psami a nechá zožrať medveďom? Či preto, že je „národným“ symbolom domáceho úžitkového zvieraťa a všetko, čo je slovenské, je hodné iba posmechu a pohŕdania? Nie sú vo zvieracej ríši iné, poslušnejšie, ba i sprostejšie a smiešnejšie tvory na kampaň výberu z viacerých zdravotných poisťovní? Ľudová pieseň z Liptova „Ovečka, ovečka, trojaký úžitok, hej žinčička, bryndzička, tretia kabanička“ je potom podľa textu pre človeka, jeho výživu a zdravie užitočnejšia ako tí, ktorí  vyprodukovali o nej mediálne sprostosti. Sú si istí „tvorcovia“ kampane, že sa nedotkli náboženského cítenia, pre ktorých je ovca úplne iným symbolom? Čo tak Evanjelium podľa sv. Lukáša o stratenej ovečke, keď  pastier zanechá deväťdesiatdeväť a ide hľadať jedinú, stratenú. Nájde ju, prinesie domov, vráti medzi ostatné - do stáda. Ovečka ako podobenstvo pokánia, odpúšťania a neopustenia hriešnika. Košiar a stádo ako nádej, istota, cieľ veriaceho. Pridajme vianočné sviatky s jasličkami, betlehemami, v nich tiež  nechýbajú ovce. A modlitba ako prosba Baránkovi Božiemu, ktorý sníma hriechy sveta a má sa zmilovať nad nami - je tiež len náhodná?

Prešľap druhý – neznalosť

Takže - stádo. V  kampani znevažované organizované spoločenstvo. To, na čom je založený svet prírody. Žijú v ňom nielen ovce, ale i dobytok, opice, slony, antilopy, mustangy, delfíny i veľryby a iné tvory.  Poskytuje ochranu mláďatám, znamená istejšie zadováženejšie potravy, sú v ňom vytvorené sociálne vzťahy a generačné väzby.

Naši predkovia žili v takých istých spoločenstvách ako lovci zvierat a zberači plodov. Historici, etnografi píšu o stáde, že súžitie v ňom, nutnosť vzájomnej spolupráce sa stali základom rozvoja ľudského intelektu a reči. Tu sú korene noriem správania, morálky, kultúry. (I keď so stádom dobytka by v klipoch  pri výrokoch Nie som krava či Nie som hovädo niektorým nemuseli diváci uveriť, že nimi naozaj nie sú...) Príroda je pestrá, sú i zvieratá, ktoré nežijú v stáde, tlupách, svorkách, kolóniách. Žijú osamelo, alebo v páre. Tiger, krtko, medveď. Ale aj somár, neodborne osol. Equus asinus. Pôvod má ázijský, tiež žil v stáde, časom sa „oslobodil“. Osamostatnil. Je z neho domestikovaný nepárnokopytník. Užitočný človeku, unesie až 300 kg bremeno. Je  vzdorovitý, sám rozhoduje, či sa pohne alebo nepohne z miesta. Má na výber. Keď však sa zatne, ani výprask bakuľou nepomôže. Tiež použiteľný na reklamnú kampaň, ibaže s opačnou pointou ako klip s ovcou. Za švajčiarsky honorár (nie dôchodok) by vychytený herec z televíznej obrazovky presviedčal poistencov: „Už som sa rozhodol. Svoju poisťovňu som si vybral sám. Nechcem byť v stáde oviec. Som predsa somár.“

Prešľap tretí - splietanie

V kampani sa s obľubou zaklínajú čísla jeden, jedna, jediná. Veď kto by sa uspokojil len s jednou značkou mydla, s jedným  druhom topánok, ako sa argumentuje na webovej stránke o ovci. Vraj to platí aj o poisťovniach. Porovnanie topánok a mydla so zdravím, t. j. s celým systémom starostlivosti oň, splietanie spotrebných vecí s hodnotou zdravia svedčí o mentálnom vulgarizme, a nie tvorivom intelekte. Keď však výber z viac druhov mydla, topánok, zdravotných poisťovní, prečo nie aj výber z viacerých právnych poriadkov? Na Slovensku by ich bolo päť, desať... Občan by si vyberal, podľa ktorého chce mať práva a podľa ktorého povinnosti. Čo mu viac vyhovuje. To isté by bolo s daňovými systémami. Aj prezidentov by sme mohli mať viac. Aj vyše sto. Tiež premiérov. Slováci by si vyberali z desiatich - pätnástich vlád. Mečiarovu, Dzurindovu, Ficovu, Figeľovu a i. Rozhodli by sa pre tú, ktorá chce od nich čo najmenej, aby im dala čo najviac. V sľuboch. Ako zdravotné poisťovne v kampaniach.       

Prešľap štvrtý - ďalej od nosa

V šestnástich krajinách EÚ je iba jedna zdravotná poisťovňa. V Dánsku, Írsku, Luxembursku, Španielsku, Taliansku, Slovinsku, Švédsku, Maďarsku, vo Veľkej Británii, a i. Tak je v systéme ich zdravotníctva ako verejnej služby. Žiadne individuálne rozhodovanie, žiadny výber. Potom vo filozofii mediálnej kampane na Slovensku Nie som ovca! je namieste otázka: Žijú v týchto krajinách aj ľudia či len ovce? Alebo ak tam sú i ľudia, žijú v stáde s ovcami? Sú to ešte štáty podľa medzinárodného práva alebo to je iba šestnásť stád...?  Aby však ovčia kampaň na Slovensku mala úspešnú bodku v boji proti jednej zdravotnej poisťovni, mohli by jej „tvorcovia“ angažovať niekoho významného z týchto šestnástich štátov-stád. Na prezentáciu všetkých by postačil jeden klip. Spoločný. Účinkovali by v ňom princovia a princezné, následníci trónov v monarchiách, hokejoví majstri sveta zo Švédska, futbaloví zo Španielska, slávne talianske herečky, nositelia Nobelovej ceny a iní, iné. Svorne by tvrdili do kamery: „Máme len jednu zdravotnú poisťovňu. Nemáme právo výberu, rozhodovania. Sme v stáde.“ Na záver klipu by každý sám za seba nahlas, zreteľne a vážne v rodnom jazyku vyslovil: „Som ovca!“ Po takomto vyznaní európskych pomazaných hláv, o ich premene z človeka na zviera, by sa už nik na Slovensku nedomáhal iba jednej zdravotnej poisťovne. Navyše, ak by nebola komerčná, ale verejná. Bez „posvätného práva“ na zisk.

A  práve oň ide. O desiatky miliónov eur ročne od poistencov do súkromnej poisťovníckej kešene. Aspoň tak je to doteraz...

Vyšlo v Petržalských novinách, č. 22/2. novembra 2012

Foto: Archív PN

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984