Literárny týždenník 37 – 38/2015

Počet zobrazení: 2528

„V druhej polovici 20. storočia sa knihy ilustrovali v bývalom Česko-Slovensku celkom inak, ako bolo dovtedy zvykom na Západe.  U nás ich ilustrovali najvýznamnejší výtvarníci, maliari, grafici, ilustrátori. Na Západe sa ilustrácia vnímala skôr ako úžitková, remeselná disciplína, ako výtvarný doplnok k textu. Aj preto určite nie je náhoda, že BIB vzniklo práve v Bratislave.“
ZUZANA JAROŠOVÁ v rozhovore Svet vníma Bienále ilustrácií Bratislava ako malý zázrak. S výtvarnou publicistkou, filmovou dokumentaristkou, generálnou komisárkou BIB a predsedníčkou jeho medzinárodného komitétu sa zhovára Š. Cifra

„U Ľudovíta Štúra to nebolo vlastenectvo reči, to bolo vlastenectvo skutkov, pretože najkrajšie slová sú skutky a týmto sa nepochybne Ľudovít Štúr riadil,“ uviedol v príhovore v Uhrovci predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico.
Celonárodné oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra vyvrcholili v Uhrovci

„Biskup v montérkach“ stal sa príkladom pre nové časy, pre mnohých a mnohých aktivistov pravdivého výkladu dejín i súčasných svetových udalostí prostredníctvom sociálnych sietí, a to do takej miery, že už dnes nemožno ohlupovať svet prostredníctvom masmédií tak, ako to bolo v minulosti. Napriek tomu lož má stále prevahu a osudy sveta balansujú na ostrej hrane veľkého rizika ohrozenia nielen našej tradičnej európskej civilizácie, ale aj celého ľudstva.
EMIL VONTORČÍK: Nad dielom Jána Chryzostoma kardinála Korca

„Prípad maďarského poslanca za Jobbik v Dunajskej Strede je iba opakovaním starých metód: Jobbik, posmelený  predchádzajúcim úspešným ťažením na slovenskom juhu, ďalej skúša, kam až môže zájsť a čo si vo ,Felvidéku‘ môže dovoliť. Ak slovenská strana nebude konať razantne, čoskoro vyrastú jobbikovské poslanecké kancelárie v Komárne, Rimavskej Sobote, Štúrove aj v metropole východu – v Košiciach.“
ĽUDOVÍT ŠTEVKO: Akoby na Slovensku nežili Slováci

„... neúspech vládnych síl, v prvom rade prezidentskej politickej strany – Bloku Petra Porošenka Solidarita, ktorá síce zostane najsilnejšou celoštátnou stranou, no jej pozícia sa oslabí, sa môže premietnuť do výraznejšej potreby zmeny politiky Kyjeva. Na veľké presuny moci na regionálnej úrovni sa bude musieť zareagovať a vo vláde. Výsledkom môžu byť spory v koalícii, ktoré zapríčinia jej rozpad, pričom nie je vylúčené, že to povedie až k vypísaniu predčasných parlamentných volieb.“
FRANTIŠEK ŠKVRNDA: Výsledky miestnych volieb na Ukrajine

„Dovážame do siete supermarketov lacné, nekvalitné, no dotované vína zo zahraničia, ktoré likvidujú domácich pestovateľov. Neobrábané vinohrady zarastajú burinou a kríčkami červených šípok. Vinohrady sa neobrábajú najmä preto, že ich obrábanie sa ekonomicky nevypláca. Narástli vstupy do vinohradníckej výroby, cena hrozna sa však nezmenila. Štát a neomylné trhové hospodárstvo nastavilo pravidlá pomoci pre poľnohospodárov tak, že tradičné plodiny ako zelenina, ovocie, hrozno, cukrová repa i ďalšie plodiny domáceho pôvodu sa na Slovensku vyrábajú čoraz menej...“
FRANTIŠEK MACH: Svätý Urban, ochraňuj naše vinohrady!

„V porovnaní s doterajšími vydaniami Štúrových jazykovedných spisov tu ide o súhrnné vydanie Štúrových prác s jazykovednou, prípadne aj s jazykovou problematikou vrátane výberov z tých Štúrových prác, ktoré sa primárne zaoberajú inou tematikou, no autor sa v nich nemohol zaobísť bez vážneho nastolenia jazykovej otázky Slovákov v Uhorsku v druhej tretine 19. storočia.“
JÁN KAČALA: Súhrnné kritické vydanie Štúrových jazykovedných prác. Recenzia knihy – Ľubomír Kralčák a kol.: Ľudovít Štúr. Jazykovedné dielo

„Pefferov prístup vychádza z tradície analytickej filozofie, ktorá je najmä na amerických filozofických fakultách veľmi živá a silná. Táto vedecká metóda sa v knihe prejavuje v dokazovaní a logickom vyvodzovaní záverov z premís, ktoré autor konfrontuje s vtedajšími poznatkami politickej a morálnej filozofie.  Peffer trvá na tom, že jeho výklad Marxa nie je normatívny, ale empirický.“
MARIÁN SEKERÁK: Hľadanie spoločenského ideálu. Recenzia knihy – Rodney G. Peffer: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť

 „Americký filozof Rodney G. Peffer patrí medzi humanistických neomarxistov, ktorí z Marxovej empirickej teórie nepreberajú bezvýhradne všetky jej zložky. Čo je však podstatné, pracujú s konceptom sociálnej spravodlivosti a ľudských práv. Peffer v rozsiahlom knižnom diele Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť prichádza s ,novým čítaním‘ Karla Marxa z pohľadu morálnej teórie.“
MARIÁN KLENKO: Aspekty morálky a sociálnej spravodlivosti v Marxovom diele. Recenzia knihy – Rodney G. Peffer: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť

Celý obsah Literárneho týždenníka 37 – 38/2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984