Literárny týždenník 11 – 12/2016

Počet zobrazení: 3216

Šieste tohtoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka 11 – 12/2016 v úvodnom stĺpci s názvom Literárny týždenník v ohrození zoznamuje čitateľov a priaznivcov časopisu s rozhodnutím komisie nového Fondu na podporu umenia prideliť na vydávanie Literárneho týždenníka na rok 2016 menej ako polovicu výšky minuloročnej dotácie, čo umožňuje jeho vydávanie iba v 1. polroku. Spolok slovenských spisovateľov ako vydavateľ časopisu a redakcia Literárneho týždenníka sa obracajú na čitateľov a celú kultúrnu verejnosť so žiadosťou o morálnu podporu a zároveň otvárajú anketu s otázkou: „Čo pre vás Literárny týždenník znamenal a znamená, nebude to strata pre celú spoločnosť, keby sa vytratil z nášho verejného kultúrneho priestoru?“ Článok na druhej strane dvojčísla pomenúva fenomén Literárneho týždenníka od jeho vzniku po súčasnosť, upozorňujúc, že „časopis je platformou slovenských spisovateľov a intelektuálov, ktorí predstavujú nielen vyše 470 členov Spolku slovenských spisovateľov, ale aj množstvo umelcov, vedcov a vzdelancov z celého Slovenska, ktorí nie sú členmi SSS.“ a že „Je nedôstojné, ba až poburujúce, že po vyše 23 rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky toto médium – ktoré sa nezameniteľne pričinilo o iniciovanie národnoemacipačných procesov už pred novembrom 1989 a podporu procesov, hnutí a strán, čo sa zasadili o prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenska v roku 1992 a o vznik SR v roku 1993 – je v ohrození.“

Nosnou témou dvojčísla sú výstupy z konferencie Združenia slovenskej inteligencie KORENE nad dielom Ľudovíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti. Dvojčíslo prináša príspevok o Vydavateľskom Dni Spolku slovenských spisovateľov, na ktorom sa prezentovala bohatá knižná produkcia SSS a Vydavateľstva SSS za rok 2015.


+ + +

„Spolok slovenských spisovateľov ako vydavateľ časopisu požiadal Fond na podporu umenia o dotáciu na vydávanie LT v sume 65 tisíc eur (viac sa ani nemohlo!). Lenže začiatkom mesiaca prišla studená sprcha: príslušná komisia fondu nám priznala iba 29 tisíc eur, čo je pre náš časopis likvidačné – dotácia sotva postačí na prvý polrok.“
Vedenie SSS a redakcia LT: Literárny týždenník v ohrození

„V úsilí vyhnúť sa totalistickým ideológiám upadla spoločnosť do otroctva totalizmu zásady ,všetko je dovolené‘. Ak sa ešte donedávna vedelo, že kultúra je sublimáciou určitých dobrovoľných sebaobmedzení človeka, zrazu nadobúda prevahu ,kultúra‘ budovaná na devíze, že čím menej akýchkoľvek zábran, tým slobodnejší a nezávislejší bude človek ako jednotlivec a prostredníctvom neho aj spoločnosť.“
Marian Váross (1923 – 1988): Cesty pluralizmu a demokracia, úryvok z eseje z roku 1985

„Asi všetci očakávajú a sú to legitímne očakávania, že verejnoprávne médiá dajú rovnaký priestor všetkým relevantným názorom, povedzme na úrovni diskusných relácií, alebo že sa zvýši, respektíve prudko nezníži (čo sa práve deje) podpora literárnych časopisov. Možno len dúfať, že napriek veľmi nepriaznivému nastaveniu v oblasti podpory z verejných zdrojov kultúrne periodiká a literárne časopisy s dlhoročnou tradíciou prežijú.“
Roman Michelko: Politika je v závoze - prežije kultúra?  S politológom a komentátorom sa o súčasnej politickej situácii na Slovensku zhovára Ľudovít Števko

„Pôsobenie slovanstva v medzinárodných vzťahoch napokon zaradíme k tomu, čo sa v ich teórii považuje za mäkkú silu – nemá nástroje, ktorými by sa presadzovalo vojensky či ináč mocensky. Je závislé od národného cítenia – kultúrneho rozmeru. V tomto rámci špecificky pôsobí aj vzťah k Rusku. Jestvuje aj druhá strana mince – vzťah Ruska k iným slovanským  národom, kde sa historicky vytvorili mnohé protirečenia. Ak sa ich podarí prekonať (v súčasnosti najmä Poľsko a Ukrajina sú vo vleku NATO) – môže to byť aj sila, ktorá prispeje k vytváraniu multipolarity v medzinárodných vzťahoch.
František Škvrnda: Slovania v medzinárodných vzťahoch

„Slovania majú oveľa bohatšiu minulosť ako ktorékoľvek iné etnikum Európy, siahajúcu ďaleko pred náš letopočet. Len sa o tom nepíše a väčšinou ani nevie. Západoeurópska filozofia dejín a historiografia, okrem malých výnimiek, Slovanov a ich minulosť z európskych dejín vylúčili. Lenže brázdy vyorané takým veľkým spoločenstvom, akým sú Slovania, sa z planéty ani z dejín odstrániť nedajú. Neúspešne skončili aj opakované pokusy o zotročenie i zničenie Slovanov vojensky.“
Viktor Timura: K etnogenéze Slovanov

„Ľudové tance sú pohybom i oblečením vsadené iba náznakom do folklóru – viac do subkultúry hipsterov (ľudový rytmus znesie všetko...) Jánošík prichádza (z cisárskeho vojska?) v čiernom oblečení, pandúri pripomínajú maskované policajné jednotky alebo mafiánske skupiny. Z celej ľudovej povesti zostal na scéne neprezlečený iba ak povestný hrach – a množstvo naukladaných prázdnych fliaš v terchovskej krčme.“
Terézia Ursínyová: Jánošík poézie zbavený: Banskobystrická premiéra Cikkerovej opery

„Známe je zdesenie rodičov a pedagógov z rozširujúcej sa neschopnosti našej omladiny porozumieť prečítanému textu. Pri návrate kráľovnej zvanej kniha, vyštvanej do exilu zabudnutia, budú zohrávať významnú rolu dvaja účinní diplomatickí činitelia – rodičia a pedagógovia. Diplomatickí v prístupoch, kreatívni v postupoch, nespisovnej povedané – v grifoch a trikoch.“
Milan Kenda: Kráľovná vypudená do exilu zabudnutia: K okrúhlemu stolu LT (5 – 6/2016) o postavení knihy v súčasnej spoločnosti

„Knihu spisovateľa, pedagóga a televízneho tvorcu Ivana Stadtruckera – vyše tisícstranový rukopis Dejín Slovenskej televízie – vydalo (vydavateľstvo Perfekt – pozn. Slovo) kompletne iba v elektronickej podobe, v knižnej podobe je asi o tretinu kratší. Myslím si, že to nie je na škodu, i keď to autora istotne nepotešilo. Aj tak má kniha vyše tristo strán veľkého formátu. Už v úvode poviem: ak veľkého významu.“
Ján Čomaj: Odkaz súčasnému vedeniu Slovenskej televízie (Ivan Stadtrucker: Dejiny Slovenskej televízie: Náčrt vývojových tendencií kultúrotvornej inštitúcie (1955 – 1989), 2015)

„Výchovu ku kritickému mysleniu pokladám za nesmierne dôležitý prvok výchovno-vzdelávacích procesov realizovaných či už na pôde školy, médií alebo rozličných spoločenských organizácií, a to najmä v časoch divokého trhu a zle chápanej slobody, keď honba za ziskom nepozná medze ani v manipulácii myslenia. Aj o tomto je knižka Věry Noskovej, ktorá sčasti pobaví, no predpokladám, že najmä prinúti zamyslieť sa...“
Etela Farkašová: Výchova ku kritickému mysleniu (Věra Nosková: Čeští skeptici/Kdo jsou a co chtějí, 2015)

Celý obsah Literárneho týždenníka 11 – 12/2016

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984