Reklama
Reklama

Les je viac ako len hromada dreva

Tvrdí Suzanne Simardová, objaviteľka komunikácie a inteligencie stromov
Počet zobrazení: 1883

Suzanne Simardová, profesorka ekológie lesa na Univerzite Britskej Kolumbie a autorka úspešnej knihy Finding the Mother Tree (Objavenie stromu-matky) odhalila zložité spôsoby interakcie a komunikácie medzi stromami pomocou podzemnej siete húb, ktoré prispievajú k odolnosti, prispôsobivosti a regenerácii lesov. Jej výskum má ďalekosiahle dôsledky na to, ako spravovať a ozdravovať lesy poškodené ľudskou činnosťou vrátane klimatickej zmeny.

Tento pohľad môže byť užitočný aj pre našich lesníkov a ochranárov, ktorí už dlho bojujú na opačných stranách barikády, aktuálne jedni proti a druhí za reformu národných parkov.

Najprv však krátko o situácii v Kanade, kde podobne ako u nás už dlhé roky „riešia“, presnejšie „odkladajú“, ochranu starých lesov a pralesov. Z pôvodných obrovských lesov v Britskej Kolumbii, kde rástli aj dvetisícročné stromy, zostali už len necelé 3 percentá vysoko produkčných starých lesov – a teraz chcú vyrúbať aj tie.

odvoz_dreva.jpg
 

Rozdeľuj a panuj

Majitelia spoločností, ktorí majú z ťažby dreva obrovské zisky, postavili proti sebe lesníkov a ochranárov podľa zásady – kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Lesníci sú rukojemníkmi firiem, lebo ťažba dreva im poskytuje živobytie, a iný spôsob zárobku si v tamojších podmienkach nevedia predstaviť, keďže vláda im negarantuje podporu pri prechode na inú činnosť (ako napríklad u nás v súvislosti s ukončením ťažby uhlia). Takže celkom pochopiteľne sú proti ochranárom, ktorým odkazujú – „Ťažbou dreva živím rodinu – a vy mi v tom nebudete brániť!“

LESNÍCI PROTI OCHRANÁROM – bez textu

Sami lesníci však vidia, že ak to takto pôjde ďalej, z lesov čoskoro nič nezostane a tie nové dorastú – ak vôbec – až o 50-70 rokov. V tomto je situácia v Kanade prakticky rovnaká ako na Slovensku.

Pritom v Kanade už dlhé roky majú pripravené programy ochrany lesov, ktoré politici nadšene oslavujú ako svoje víťazstvo – ibaže ich následne nepodporia žiadnymi financiami. To je to isté, ako keby vláda deklarovala podporu školstva a zdravotníctva, ale financie by na to neposkytla.

Majú tam aj viacero príkladov, že ochrana prírody sa dá spojiť s ekonomickou výhodnosťou pre miestnych obyvateľov – zdôrazňujem miestnych, nie kohosi na burze alebo v daňovom raji. V prírodnej rezervácii dažďového pralesa Great Bear vzniklo vďaka finančným programom 100 nových eko-podnikov a 1 000 pracovných miest. Ale ak je tlak drevárskej loby silný, tak v ťažbe dreva pokračujú a ochranu lesa blokujú. Zneužívajú na to aj pôvodných obyvateľov (Indiánov), ktorým ako majiteľom rezervácií ponúkajú peniaze – ale len za ťažbu dreva, nie za ochranu lesov.
 

Ochrana prírody ako ekonomická alternatíva

Je jasné, že firmy vydierajú lesníkov aj pôvodných obyvateľov, ale v ekonomickom systéme voľného trhu sa tomu hovorí ponuka a dopyt. Kým tento systém nenahradíme niečím spravodlivejším, tak jedinou možnosťou záchrany tých zvyškov starých lesov čo ešte máme je, že lesníci budú žiadať a dostanú ekonomickú alternatívu súčasnej ťažby dreva – a to je úloha pre vládu. Ale treba rýchlo konať, lebo ak je strom spílený, už neporastie.

Len na území Vancouver Island pribúdajú holoruby tempom rovným ploche 35 futbalových ihrísk – každý deň! A o to ide biznisu – zarobiť, kým sa dá – a po nás potopa.

holoruby_walbran.jpgholoruby_vancouver_island.jpeg

Časť provinčného parku Walbran, Kanada. Foto: TJWatt 


Toto by si mali uvedomiť aj naši lesníci a namiesto boja s ochranármi by mali tlačiť na vládu, aby finančne podporila programy ochrany lesov, ktoré podporia aj ich. Peňazí na to je veľa, len sú v nesprávnych rukách. A ochranári by mohli lesníkom zrozumiteľnejšie vysvetliť, ako a prečo v lese všetko lepšie funguje bez píly.

Tak ako to inšpiratívnym a zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje Suzanne Simardová – ako sa stromy, žijúce vedľa seba stovky rokov, vyvíjajú, ako sa navzájom vnímajú, učia sa a prispôsobujú svoje správanie, spoznávajú susedov a pamätajú si minulosť, ako sa pripravujú na budúcnosť, ako sa navzájom varujú a bránia, súťažia a navzájom sofistikovane spolupracujú – čo sú vlastnosti pripisované ľudskej inteligencii, črtami, ktoré sú podstatou občianskych spoločností. A v strede toho všetkého sú stromy-matky, tajomné, mocné sily, ktoré spájajú a podporujú ostatné stromy vo svojom okolí. Je to veľmi netradičný pohľad na stromy, ale podložený serióznou vedou.
 

Stromy-matky

V nedávnej prednáške pre komunitu Bioneers hovorila Suzanne o hrozivých globálnych dôsledkoch likvidácie starých lesov a pralesov. Súčasne načrtla riešenia založené na prírodných zákonoch a formulovala postupy pre starostlivosť a zachovanie týchto neoceniteľných lesných ekosystémov pre budúce generácie a život na Zemi.

Nasleduje skrátený prepis jej prednášky (video záznam 13 minút, v angličtine).

„Chcem hovoriť o lesoch a najmä starých lesoch. V Kanade, Spojených štátoch, v celej Južnej Amerike a prakticky na celom svete sú staré lesy vo veľkej miere ohrozené zmenou klímy a tiež zmenami v zrážkových a teplotných režimoch. Na tieto lesy pôsobí veľa stresových faktorov. A aby toho nebolo málo, tak sú aj terčom ťažobných spoločností, ktoré likvidujú staré lesy bez ohľadu na nejakú budúcnosť.

Zachovanie starých lesov je obzvlášť dôležité v určitých typoch lesov na pobreží Pacifiku, od Kalifornie po Aljašku. Sú to jedny z najproduktívnejších lesov na svete a zároveň obrovské úložiská uhlíka. V rámci výskumov tam meriame množstvo uloženého uhlíka práve v lesoch, o ktorých ste už možno počuli, v povodí údolia Fairy Creek. Momentálne tam veľa Kanaďanov protestuje proti ťažbe dreva. Sú tam stromy staršie ako 2 000 rokov, je tam uložených viac ako 1 300 ton uhlíka na hektár lesa, čo je viac ako v tropickom dažďovom pralese, a to najmä vďaka miernym teplotám, výdatným zrážkam a extrémne bohatej biodiverzite.

Mnoho vedcov z celého sveta vyzvalo vládu Kanady na moratórium ťažby v týchto lesoch, pretože svet ich potrebuje ako veľmi účinné absorbéry uhlíka a ako domov rozmanitých foriem života, biodiverzity. Napriek ohrozeniam v dôsledku zmeny klímy tieto lesy práve teraz ničíme. Vo Fairy Creek polícia za pomoci armády už zatkla viac ako 1 100 protestujúcich, ktorí sa snažia chrániť lesy pred ťažbou dreva.

fairy_creek_protest.jpg

Tragédiou je, že proti mladým ľuďom, ktorí chcú chrániť prírodné bohatstvo pre zachovanie podmienok pre život, sa stavajú pôvodní obyvatelia, ktorí stáročia trpeli kolonizáciou. V posledných desaťročiach však pracujú ako lesní robotníci a teraz sa obávajú o svoje živobytie. Je to smutný paradox, že ľudia, ktorí tie lesy skutočne potrebujú, budú niesť dôsledky za rozhodnutia pár ľudí, ktorí z toho chcú mať veľké zisky. Ako globálna komunita sa musíme veľmi snažiť, aby sme zachránili staré lesy. Pretože to, čo sa deje vo Fairy Creek, sa deje aj v amazonskom pralese, v lesoch Ruska, v Indonézii.
 

Už nemôžeme ustupovať

V čase silnejúcej klimatickej krízy si už nemôžeme dovoliť ustupovať a len sledovať, čo sa deje. Musíme riešiť dve krízy – klimatickú a stratu biodiverzity. Pre tieto riešenia sú lesy mimoriadne dôležité – hoci pokrývajú iba 30 percent pevniny, zachytávajú 70 až 80 percent uhlíka na pevnine. Sú domovom 80 percent živočíšnych druhov, poskytujú 80 percent pitnej vody, poskytujú kyslík, ktorý dýchame – jednoducho sú absolútne nevyhnutné pre systémy podpory života. Preto je záchrana starých lesov prvoradá vec, ktorú musíme urobiť.

Ďalej musíme obnoviť lesy, ktoré sme poškodili. To znamená vrátiť sa k zjednodušenej výsadbe, zasiahnuť aj do nesprávne vysadených lesov a pomôcť im obnoviť formu odolných, živých lesov, ktorými kedysi boli. Ľudia na celom svete hovoria o opätovnom vysádzaní lesov, ktoré sú poškodené alebo úplne odlesnené. Ale musíme to robiť odborne, starostlivo, musíme vedieť, čo robíme. Pretože ak urobíme chyby – napríklad pri výsadbe monokultúr tam, kde sú potrebné rôznorodé porasty, alebo pri výsadbe nesprávnych druhov – môžeme v skutočnosti zvýšiť zraniteľnosť krajiny v dôsledku väčšieho úhynu sadeníc alebo väčšieho počtu požiarov. Musíme postupovať podľa najlepších poznatkov vedcov a miestnych obyvateľov, ktorí tam žijú stáročia a vedia veľa o svojej krajine.
 

Potrebujeme nový spôsob lesníckej praxe

Posledných päť rokov vediem projekt Strom-matka a pár slovami priblížim, čo sme zatiaľ dosiahli. Základným poznatkom je, že sa musíme naučiť novému spôsobu praktizovania lesníctva. Vždy sme boli závislí od dreva, vždy sme žili v lese, pôvodní obyvatelia, domorodí Indiáni žili v lesoch, v lesoch nachádzali jedlo, prístrešie, oblečenie. Všetko pochádza z lesa, dokonca les je spojený aj s oceánom a tieto väzby sú silné a hlboké a treba ich chrániť.

V projekte Strom-matka overujeme rôzne faktory v širokom spektre klimatických pásiem, pričom máme na pamäti, že klíma sa mení. Napríklad v klimatickom pásme, ktoré pokrýva približne rovnakú zemepisnú šírku ako celý štát Oregon, sledujeme asi 25 lesov. Spolupracujeme s lesnými správami a zachraňujeme staré stromy, lebo tie sú obzvlášť dôležité. Práve oni tvoria jadro lesa.

Môj predchádzajúci výskum ukázal, že tieto staré stromy – ktoré nazývam stromy-matky – sú tým, čo spája les. Sú prepojené so všetkými ostatnými stromami pod zemou a komunikujú s nimi všetky druhy informácií o zdraví, o dostupnosti zdrojov, o akomkoľvek druhu napadnutia hmyzom alebo patogénmi, ktoré môžu byť v okolí. Sú to veľkí komunikátori, vodcovia a pamätníci lesa, a preto sme hľadali spôsob, ako ich zachrániť, pričom okolo nich môže prebiehať ťažba. V tomto klimatickom pásme sme zistili niekoľko neuveriteľných vecí.

symbioticka_siet_hub.jpg
Strom-matka komunikuje s okolím cez mykorhízne huby.

Je samozrejmé, že čím viac stromov vyťažíme, najmä veľkých starých stromov, tým viac uhlíka z lesa odstránime, teda uvoľníme do atmosféry a zároveň znížime kapacitu stromov stiahnuť uhlík z atmosféry. Ale nie sú to len stromy, ktoré strácame, je to aj lesná pôda, ktorá sa pri ťažbe naruší, najmä ak ju premiestnime, zhutníme alebo spálime – tak stratíme minimálne štvrtinu uhlíka zachyteného v pôde.
 

Neriešme len uhlík, ale aj biodiverzitu

Ale dôsledky nadmernej ťažby dreva sú oveľa väčšie ako len narušenie uhlíkového cyklu, pretože to ovplyvňuje aj rozmanitosť rôznych foriem života v pôde, ktorá je základnou podmienkou obnovy lesov. Ak však staré stromy necháme v lese, nestratíme ani uhlík, ani biodiverzitu. Najväčšie straty pri holorubnom výrube v lesoch vznikajú zlikvidovaním rôznych druhov stromov, ale aj machov a lišajníkov. Dnes už vieme, že machy a lišajníky sú nevyhnutné nielen pre kolobeh dusíka, ale aj pre hydrológiu týchto oblastí, pretože práve oni udržujú tieto lesy vlhké a poskytujú rôznym ekosystémom všetky druhy živín a služieb. Pri holorubnej ťažbe likvidujeme práve tieto ekosystémy. Ale ak ponecháme stromy-matky, zachováme aj tieto druhy.

Tiež sme zistili, že lepšiu regeneráciu lesa môžeme dosiahnuť bez toho, aby sme museli miesta po ťažbe znovu vysádzať, pretože staré stromy poskytujú semená, ktoré zažili klímu danej oblasti a teda poskytujú lokálne prispôsobené genotypy, ktorým sa v týchto ekosystémoch skutočne darí. A ponechaním starých stromov tiež podporíme obnovenie väčšej druhovej rozmanitosti stromov.

finding-mother-tree.jpg

Z projektu Strom-matka uvediem ešte jednu vec. Ak v lese ponecháme staré stromy, nielenže dosiahneme lepšiu regeneráciu, obnovu lesa. Môžeme tam migrovať genotypy z teplejších klimatických pásiem, ktoré budú chránené existujúcim lesom. Toto je veľmi aktuálna téma súvisiaca so zmenou klímy, s presunom klimatických pásiem – ide o migráciu druhov, presúvanie genotypov, aby sme mohli držať krok s rýchlosťou zmeny klímy. Toto sa však musí robiť mimoriadne opatrne a preto je vhodné zachovať dedičstvo starého lesa, ktorý dokáže prijať nových migrantov.

Skončím poznámkou o lesných požiaroch. Naše krajiny sú požiarmi veľmi zraniteľné. Je tu zmena klímy, hasíme požiare a vieme, že séria obrovských požiarov bude pokračovať. V rámci projektu Strom-matka sme zistili, že ak v lese necháme veľké staré stromy, tak tie skutočne dokážu ohňu odolať. Keď sa požiar dostane k starému lesnému porastu, tak postupne zhasne skôr, ako by ho zničil. Preto zmena krajiny zo starých porastov na mladé plantáže pokryté ihličnanmi v skutočnosti zvyšuje zraniteľnosť krajiny a podporuje šírenie ohňa.

Opakujem – existuje veľa dôvodov, prečo je potrebné nechať v lese staré stromy, pričom určitú časť stromov môžeme vyťažiť. Je to veľmi užitočné na zmiernenie nebezpečného narušenia krajiny ľudskou činnosťou a bude to čoraz dôležitejšie pri otepľovaní klímy a zmenšovaní zrážok.
 

Sme na križovatke našej existencie

Sme v klimatickej kríze. Lesy sú toho veľkou súčasťou. Výrub lesov má nebezpečnú pozitívnu spätnú väzbu na zmenu klímy.

Na druhej strane, záchrana lesov a podpora ich schopnosti ukladať uhlík, sú jedným z významných a dômyselných spôsobov, ako môžeme zmierniť zmenu klímy. Zachovajme čo najviac lesov nedotknutých a kde boli poškodené, pomôžme ich obnoviť. Máme spôsoby, ako to urobiť, podložené výskumom.

Zoberme rozum do hrsti, buďme aktívni a pomôžme našim lesom prežiť a byť odolnými.“

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama