Legitimita Krymu verzus legitimita Kosova

Počet zobrazení: 8482

V posledných dňoch sa najmä v súvislosti s výročím pripojenia Krymu a Sevastopoľa k Rusku veľmi často diskutuje o analógiách medzi porušením územnej celistvosti Srbska (tzv. nezávislosť Kosova z februára 2008) a porušením územnej celistvosti Ukrajiny (Krym a Sevastopoľ v marci 2014). Už samotný fakt, že západní politici a mienkotvorné médiá túto analógiu tak ostro odsudzujú, je veľavravný: ukazuje to totiž, že nedocenili, akým významným precedensom sa Kosovo stane.

Na toto riziko sme mnohí upozorňovali už dávno pred Krymom, napr.: http://brankof.blog.pravda.sk/2012/12/14/etnicka-cistka-ako-zaruka-mieru-v-kosove/. Reakciou však bola len arogancia politikov a médií. Kosovský prípad však politiku západných veľmocí dobehol rýchlejšie, než si sami mysleli a tak dnes mienkotvorné médiá zúfalo hľadajú dôvod, prečo odmietnuť porušenie územnej integrity Ukrajiny a súčasne legitimizovať porušenie územnej integrity Srbska. Skúsme sa pozrieť na najčastejšie argumenty, ktoré sa pri týchto pokusoch obvykle uvádzajú.

  1. Etnická čistka v Kosove

Ako najčastejší argument v prospech porušenia územnej celistvosti Srbska sa označuje etnická čistka, ktorá sa v Kosove odohrávala pred rokom 1999 proti Albáncom. Tá má byť ospravedlnením toho, že Kosovo sa môže odtrhnúť a Krym nie. Uvedená argumentácia je však nesprávna. Na tomto mieste nebudeme rozoberať pochybnosti o srbských zločinoch, hoci o tom by sa tiež dalo diskutovať, napr. prečo nie je dodnes zverejnená forenzná správa fínskych lekárov o udalostiach v Racaku. Nech však bola srbská etnická čistka v Kosove proti Albáncom akákoľvek, bola zakončená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) a tá garantovala práve územnú celistvosť Srbska. Tzv. nezávislosť Kosova nebola vyhlásená ako výsledok udalostí z roku 1999, ale v úplne odlišnej situácii – v situácii roku 2008.

Pri hodnotení situácie v Kosove v 21. storočí si tiež treba uvedomiť, že protiprávna vojenská akcia NATO bez mandátu OSN z roku 1999 mier do Kosova nepriniesla. V Kosove sa od roku 1999 totiž uskutočňuje obrátená etnická čistka – proti kosovským Srbom a Rómom. Z údajov UNHCR, ako aj viacerých organizácií, vyplýva, že z Kosova pred útokmi Albáncov zutekalo asi štvrť milióna ne-Albáncov, prevažne Srbov. Keďže ale „mierotvorné“ jednotky NATO v Kosove protisrbským zločinom nezabránili, Albánci Kosovo po roku 1999 etnicky „vyčistili“ a zvyšky zastrašeného srbského obyvateľstva uzavreli v „hermeticky izolovaných“ enklávach. 

Musíme si uvedomiť, že práve táto etnická čistka veľmi napomohla snahám Albáncov o tzv. nezávislosť Kosova v roku 2008. Je totiž zrejmé, že čím viac Srbov by v Kosove zostalo, o to ťažšie by sa vyhlásenie nezávislosti presadzovalo. Keď sa v roku 2008 deklarovala v Prištine tzv. nezávislosť, nemohla väčšina obyvateľov Kosova srbského pôvodu ani len navštíviť svoje obydlia, nieto ešte spolurozhodovať o budúcnosti. To veľmi spochybňuje legitimitu tzv. nezávislosti Kosova z roku 2008.

Na rozdiel od Kosova, na Kryme prebehlo referendum v marci 2014 v oveľa stabilnejších pomeroch: veľká väčšina Ukrajincov a Tatárov sa na Kryme referenda zúčastniť mohla a ani po marci 2014 tam nemusia živoriť v nejakých uzavretých getách.

Tvrdenia o etnickej čistke ako dôvode pre nezávislosť Kosova sú však zvláštne aj preto, že práve USA a ďalšie členské štáty NATO nesú zodpovednosť za strašné zločiny na Blízkom Východe. A paradoxne, v čase, keď sa Turecko ako člen NATO zúčastnilo na bombardovaní Juhoslávie v roku 1999, vykonávalo súčasne aj veľkú ofenzívu voči kurdským regiónom vo východnej Anatólii.

Veľmi často sa v súvislosti s nezávislosťou Kosova tiež spomínajú aj predošlé konflikty na Balkáne, najmä v Bosne a Hercegovine. Takýto postoj je však neodôvodnený: Juhoslávia sa v roku 1995 stala garantom dohôd z Daytonu o statuse Bosny a Hercegoviny a tie si plnila.

  1. Dlhé rokovania o statuse

Ako ďalší z argumentov v prospech Kosova a proti Krymu sa objavuje aj tvrdenie, že dlhé rokovania o statuse Kosova medzi Prištinou a Belehradom v rokoch 1999 – 2008 boli dostatočným dôvodom pre uznanie nezávislosti. Lenže ak je dlhý čas rokovaní o statuse dôvodom na jednostrannú nezávislosť nejakého subjektu, treba sa spýtať, prečo takýto argument nepoužíva EÚ v prípade Severného Cypru.

Ako je známe, v roku 1974 obsadilo Turecko severnú časť Cyperskej republiky v súvislosti s obavami o osud tamojšej tureckej menšiny. Turci však územie priamo neanektovali a ponechali si len faktickú kontrolu nad daným územím. Medzi rokmi 1974 – 1983 sa potom viedli dlhé neúspešné rozhovory medzi stranami sporu. Preto po ich zlyhaní vyhlásil Severný Cyprus v roku 1983 jednostranne nezávislosť.

V podstate nastala analogická situácia ako v Kosove. Z hľadiska počtu rokov trvania sporu tu však existuje rozdiel len v tom, že o Severnom Cypre sa rokuje oveľa dlhšie než o Kosove: rokovalo sa pred i po roku 1983 a stále bezvýsledne. V prípade Severného Cypru však ani dlhé roky hľadania riešení územných sporov neboli dostatočnou legitimizáciou pre uznanie jednostrannej nezávislosti. Podobne by teda nemali byť ani v prípade Kosova. Mimochodom, Cyprus nie je jediným prípadom jednostranného narušenia územnej integrity štátu, pri ktorom sa rokuje oveľa dlhšie než v prípade Kosova. Používanie argumentu dlhých rokovaní v prípade Kosova ako dôvodu pre uznanie jednostranných krokov neobstojí.

  1. Nezávislosť verzus anexia?

Niekedy sa pri porovnaní Kosova a Krymu používa aj argumentácia, že na Kryme prišlo k anexii cudzím štátom, zatiaľ čo Kosovo vyhlásilo nezávislosť. Nuž, anexií i jednostranných vyhlásení nezávislosti bolo po druhej svetovej vojne viac ako dosť: veď práve takýmito formami sa uskutočňovala celá dekolonizácia.

Z pohľadu medzinárodného práva však nie je rozhodujúce, či sa územná celistvosť štátu poruší vyhlásením „bábkového“ štátu alebo anexiou. Garantovaná je totiž územná celistvosť, a nerozhoduje, za čo sa daná entita po odtrhnutí vyhlási. Myslím si tiež, že keby aj na Kryme v marci 2014 vyhlásili namiesto pripojeniu k Rusku tzv. nezávislosť, reakcia Západu by bola úplne rovnaká ako dnes.

Mimochodom, treba sa zamyslieť aj nad reálnosťou tzv. nezávislosti Kosova. Vzhľadom na právomoci západných inštitúcii v Kosove by sa o nej dalo tiež oprávnene pochybovať.

  1.  Demokratické voľby verzus zmanipulované referendum?

Niekedy sa v médiách objavuje aj argument o tom, že zatiaľ čo na Kryme bolo referendum zmanipulované, tak v Kosove rozhodli slobodné voľby, po ktorých demokratickí zástupcovia kosovského ľudu v parlamente vyhlásili nezávislosť. Táto argumentácia je zvlášť nepresvedčivá. Predovšetkým, v Kosove žiadne slobodné a demokratické voľby po roku 1999 byť ani nemohli. Ak totiž Albánci vyhnali z Kosova štvrť milióna Srbov a Rómov, tak vyhnali aj hlavných oponentov voči svojej požiadavke na nezávislosť. Ku kosovským voľbám pritom nemajú dôveru dokonca ani tí Srbi, ktorí v Kosove po roku 1999 zotrvali. Darmo budú západní pozorovatelia oslavovať „slobodné a demokratické voľby“ v Kosove, keď sa ich nezúčastnili vyhnaní Srbi, bude tá optimistická rétorika vhodná len do médií. 

Úplne inak sa západné médiá stavajú k rozhodovacím procesom na Kryme a v Sevastopoli v marci 2015. Veľa neprávd sa objavilo už počas samotného referenda na Kryme. Najprv sa v médiách šírili nepravdivé údaje o účasti presahujúcej 100 %, potom zase spomínal problém pozorovateľov, a podobne.

Nerozumiem však mediálnym tvrdeniam o manipulácii. Uvedomme si, že obyvatelia Krymu nepotrebovali referendum manipulovať, lebo nálady veľkej väčšiny obyvateľstva boli a sú jednoznačne proruské. Myslím, že miestni obyvatelia by nemali problém hocikedy si referendum zopakovať pred akýmikoľvek západnými pozorovateľmi, ak by západné vlády v prípade kladného výsledku status Krymu uznali.

Zaujímavé je i to, ako v západných médiách poukazovali na vojenskú prítomnosť ruských „zelených mužikov“ a spochybňovali kvôli nim celé referendum. O „zelených mužikoch“ sa dá diskutovať najmä kvôli blízkej vojenskej základni Ruska, avšak je zaujímavé, že prítomnosť cudzích vojakov NATO v Kosove západné médiá pri tamojších voľbách za prekážku vôbec nepovažovali. Hoci zvyšky miestnych Srbov tých vojakov stále považovali za agresorov, podporujúcich albánsky separatizmus.

  1. Prípad sui generis verzus precedens?

V prípade Kosova sa na Západe veľmi často spomínalo, že ide o situáciu sui generis, ktorá nemá obdobu. Niektorí predstavitelia Západu zrejme už dávno pochopili, že na Kosovo sa ako na precedens budú odvolávať iné regióny sveta so separatistickými snahami a preto začali šíriť teóriu prípadu sui generis. Lenže tak ako Západ videl sui generis v Kosove, Rusko ho môžu vidieť na Kryme, Turci na Severnom Cypre, a pod.

Žiaľ, tvrdenie o Kosove ako o prípade sui generis bolo totiž často iba snahou niektorých politikov zo Západu vytvoriť pre seba právo na tvorbu nových hraníc, ktoré iní mať nesmú. Takýto obraz však neprijali ani štáty BRICS, ani mnohé iné veľmoci. Podľa nich západní politici nemôžu jednostranne určovať, ktoré porušenie územnej integrity štátu je „dobré“ a ktoré „zlé“.

V súvislosti s argumentáciou o Kosove ako prípade sui generis možno spomenúť aj nezáväzné poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) o Kosove z roku 2010. Napriek tomu, že stanovisko nemalo právnu záväznosť, zo všeobecnosti jeho formulácií sa dá usúdiť, že neexistujú dôvody, pre ktoré by malo byť Kosovo prípadom sui generis. Viem, že stanovisko ICJ je pochybné, avšak každý, kto sa bude chcieť o toto stanovisko opierať, si musí uvedomiť, že ICJ pripustil precedentálne pôsobenie kosovského príkladu.

A práve na Kosovo sa ako na precedens sa odvolávali predstavitelia Krymu a Sevastopoľa. Z hľadiska jednostranného porušenia územnej celistvosti štátu pritom naozaj len sotva možno odmietnuť precedentálne pôsobenie prípadu. Práve tí, ktorí uznali jednostranné porušenie územnej integrity v Srbsku, by mali o precedense Kosovo pre Krym uvažovať serióznejšie. Na rozdiel od nich majú štáty, ktoré v prípade Kosova povedali nie, oveľa väčšiu dôveryhodnosť pri svojej kritike udalostí na Kryme.

             Argumenty v prospech Krymu?


Pri diskusii o Kryme a Kosove sa v našich médiách obvykle hľadajú argumenty pre tézu, že Kosovo má väčšiu legitimitu ako Krym. Túto tézu by sme však mohli aj obrátiť. Moskva totiž tiež predkladá argumenty pre svoju verziu, že udalosti na Kryme, ale aj v Abcházsku či J. Osetsku boli legitímnejšie než udalosti v Kosove.

V prípade Abcházska a J. Osetska sa často používa argument, ktorý v prípade Kosova neplatí. Abcházci a Oseti vlastný štát pred vyhlásením nezávislosti nemali, zatiaľ čo Albánci áno. V prípade Albáncov v Kosove teda nejde o právo na sebaurčenie národa. To je síce silný argument proti Kosovu, ale nie je argumentom pre Krym.

Pri dôvodoch o prednosti Krymu sa skôr hovorí o tom, že právna kontinuita ukrajinskej ústavy sa skončila protiústavným prevratom na Majdane. Keď neplatila ukrajinská ústava v otázke odvolávania prezidenta či ústavných sudcov, niet dôvodu, prečo by mala platiť v prípade územnej celistvosti štátu. Po protiústavnom zvrhnutí ukrajinského prezidenta, zvoleného vysokým počtom hlasov práve z Krymu, právna povinnosť Krymu a Sevastopoľa rešpektovať ukrajinskú ústavu zanikla. Treba uznať, že tento argument je veľmi silný a práve preto sa nová moc na Ukrajine vytrvalo pokúša protiústavnosť svojich krokov spochybniť.

Medzi časté argumenty v prospech vyhlásenia nezávislosti Krymu patrí aj tvrdenie, že hoci Kosovo bolo bezprecedentným porušením status quo v Európe, keď Západ jednostranne menil hranice, tak v prípade Krymu malo Rusko lepšiu právnu pozíciu, nakoľko sa mohlo odvolávať na udalosti z Kosova. Tento argument zase až taký presvedčivý nie je, lebo Rusko nezávislosť Kosova a teda ani jeho precedentálne pôsobenie neuznalo. Rusi sa tiež odvolávajú na právne otázniky pri prechode Krymu pod Ukrajinu v roku 1954 či mnohé ďalšie argumenty. Určite možno konštatovať, že argumenty v prospech Krymu nie sú o nič slabšie než argumenty v prospech Kosova, hoci ich v médiách vôbec nepočuť.

            Princípy, nie záujmy


Nebudem spomínať mnohé ďalšie argumenty, používané oboma stranami. Tie sa mi zdajú ešte menej presvedčivé než vyššie uvedené. Zdá sa, že Kosovo a Krym sú spojené nádoby. Na Západe hovoria o špecifickosti prípadu Kosova, v Rusku zase o špecifikách Krymu. Lenže ani Rusko ani Západ nemajú právo určovať, čo v medzinárodných vzťahoch platí a čo nie. A práve svojvoľné jednostranné postupy Západu a Ruska pri Kosove a pri Kryme takýto dojem vzbudzujú.

Medzinárodné právo nie je švédsky stôl, z ktorého si možno vyberať právne normy podľa toho, ako to komu vyhovuje. Preto aj v otázke územnej celistvosti, aj v otázke sankcií treba používať jeden meter. Len principiálne postoje k otázkam konfliktov môžu fungovať ako garancia mieru…

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
20. marec 2015, 15:27

Výborné argumenty. Plne sa stotožňujem. A budem osvetu šíriť :citujem presne to najvýstižnejšie:

" Právna kontinuita ukrajinskej ústavy sa skončila protiústavným prevratom na Majdane. Keď neplatila ukrajinská ústava v otázke odvolávania prezidenta či ústavných sudcov, niet dôvodu, prečo by mala platiť v prípade územnej celistvosti štátu. Po protiústavnom zvrhnutí ukrajinského prezidenta, zvoleného vysokým počtom hlasov práve z Krymu, právna povinnosť Krymu a Sevastopoľa rešpektovať ukrajinskú ústavu zanikla."

Obrázok používateľa anton b.
#2
anton braxatoris
20. marec 2015, 16:10

Snimka mamutej americkej zakladne Camp Bondsteel v Kosove:

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/3f/Camp_bondsteel_kosovo.jpg

Cierna diera M.A. si v Kosove toho tiez nahrabala:

Nad přílivem amerického kapitálu do Kosova se pozastavuje chorvatský deník Jutarnji list. Společnost Albright Capital Management, jejímž vlastníkem je Albrightová, se s dalšími osmi společnostmi účastní privatizace kosovského Telekomu. Podle zákulisních informací je prý výběrové řízení ušité na míru právě firmě Albrightové, která se v řešení otázky nezávislosti Kosova výrazně angažovala. 

http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/odmena-za-zasluhy-albrightova-a-spol-skupuji-kosovo_243718.html

Velitel leteckych naletov na Srbsko, general Wesley Clark, tiez neprisiel skratka. Jeho firma ENVIDITI ziskala tazobne prava na uhlie. Uhlie je hlavnym bohatstvom Kosova, jeho zasoby sa odhaduju na 16 miliard ton.

 

Obrázok používateľa Palo
#3
Pavel Novota
20. marec 2015, 19:58

Článok ako taký sa mi páči, preto som dal vhodnotení 5. Mám však výhradu k samotnému záveru. Iste v oboch prípadoch ide aj o záujmy a aj sa môže zhodnocovať dodržanie, či narušenie pricípov až na úrovni medzinárodného práva a sebaurčovaní národov. 

Historické pozadie oboch území ako aj genéza obyvateľstva je natoľko rozdielna, že prirovnanie k spojitým nádobám mi pripadá ako degradovanie medzinárodného práva práve na "švédsky stôl".

Naprosto však súhlasím, že malo by sa merať jedným metrom. Tam by sa aj ukázalo nakoľko došlo k narušeniu medzinárodného práva práve vďaka špecifikám oboch aktov. To je v článku jasne ukázané. Podrobnejšie skúmanie by to len mohlo potvrdiť a v prípade Kosovo i odhaliť zločiny na ľudských životoch.

Obrázok používateľa anton b.
#4
anton braxatoris
20. marec 2015, 20:26

Ano, zda sa, ze zaver je prilis korektny vzhladom na tie spinavosti, ktore sa diali okolo Kosova a ulohu americanov. Porovnavanie s Krymom je medialne dost caste, ale nie celkom odovodnene, su tam znacne odlisnosti. Krym je velmi zaujimava tema o ktorej sa u nas minimalne vie a hovori. Trebars uloha Ramzana Kadyrova pri presviedcani krýmskych tatatorov, aby sa trochu umravnili so svojimi poziadavkami:

Jeden z místních Tatarů nám řekl, že přijel člověk, který jim předal poselství od Kadyrova. A podle jeho slov znělo asi takto: „Jestli se nějakému Rusovi zkřiví vlas na hlavě, tak celou tu vaši sebranku do 24 hodin zlikvidujeme!“ No, a od té chvíle skončily všechny mítinky a pochody. Chvála a sláva našim Bohům, že jsme znova v rodném Rusku, že jsme znova sjednocený stát. A že máme tak moudrého a silného Hospodáře! Ať žije Rusko! Blahopřání všem ke Krymskému vítězství!

O Čečencích se nemluvilo. Oni však byli zde i na Gončaru. Už jen svojí přítomností pomohli schladit horké hlavy mezi radikálními Tatary, ale i mezi nacisty, kteří se pokoušeli prorazit na Krym. Navíc ještě pročesávali Krymské hory, likvidovali úkryty a tábory Hizb ut-Tahríru. Musím upřímně říci, že to změnilo naše mínění o Čečencích radikálně k lepšímu.

Ramzyn Kadyrov zalezitost komentoval takto: 

Ukrajinskí nacionalisti by chceli proti Rusku poštvať aj rymských Tatárov. Osobne som hovoril s ich vodcami. Nemajú v úmysle pozdvihnúť zbrane proti Rusku.

 

 

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#5
Vladimír Manda
21. marec 2015, 13:05

V záver príspevku sa autor snaží zaujať tzv. objektívnu pozíciu, veď ani Západ a ani Rusko nemajú právo určovať čo v medzinárodných vzťahoch platí alebo nie, a aj jeden aj druhý porušil medzinárodné právo, jeden v prípade Kosova a druhý v prípade Krymu. Vyzerá to tak, že Západ, pokiaľ ide o Krym neporušil medzinárodné právo a Rusko ho porušilo. Ale je to skutočne tak? Je to tak, že Západ v danej veci postupuje v súlade s medzinárodným právom a Rusko nie? Ako teda malo Rusko postupovať podľa medzinárodného práva v prípade udalostí na Ukrajine?

Aby sa táto vec objasnila, tak je potrebné ukázovať nie na rozmanité argumentačné pozícieprečo, ale je potrebné ukázať ako k tomu došlo, že sa Krym stal súčasťou Ruska a pri danom objasňovaní je potrebné sa držať predovšetkým známych faktov. Zlomovým bodom pre pripojenie sa Krymu k Rusku je nesporne fakt neústavneho spôsobu odvolania prezidenta Janukoviča a s tým spojené neústavné uchopenie moci klikou Turčynova a Jaceňuka a treba dodať, že aj dnešná politická moc Kyjeva postupuje presne v duchu neústavného postupu z 22. februára 2014. Putin aj vo svojom komentári k filmu o pripojení sa Krymu k Rusku jasne povedal, že podnetom pre aktivizáciu Ruska v danej veci bol vojenský prevrat v Kyjeve.

Ak teda Západ uznal legitimitu neústavnej moci, neurobil ako prvý krok porušujúci medzinárodné právo? Veď nová vláda v Kyjeve bola nie len nelegálna, ale s ohľadom aj na názory občanov Ukrajiny bola legitímna len pre polovinu obyvateľstva a pre druhú bola nelegitímna. Výsledky prieskumu o názorových pomeroch občanov na Ukrajine z 10.12.2013, teda z obdobia Majdanu, zverejnený firmou Reaserch and Branding Group ukazuje, že pro-európski orientovaných občanov bolo 48,6% a proti bolo 45,2%. (http://www.ukrinform.ua/eng/news/ukraine_divided_by_maidan_unready_to_give_up_power_to_opposition___randb_group_314521). Teda v danom prípade nie je možné hovoriť ani o tom, že by Kyjevská moc vyjadrovala „vôľu Ukrajincov“ tak ako to kde kto stále hovorí. Je tu teda otázka, na základe čoho Západ uznal legitimitu novej ukrajinskej moci? Bolo to v súlade s medzinárodným právom? Ja si myslím, že určite nie lebo medzinárodné právo sa nemôže opierať o domáce bezprávie, o domáce porušovanie ústavy. Naopak, domnievam sa, že to bolo práve Rusko, ktoré tu hneď od počiatku zaujalo postoj, ktorý bol v súlade s medzinárodným právom a neuznalo novú Kyjevskú moc ako legitímnu.

Následné vynútené kroky Ruska voči Krymu, ale aj voči vzbúrencom Donbasu a Luhanska, vynútené svojvoľným postupom nie je len novej Kyjevskej moci, ale aj svojvoľným postupom Západu, jasne smerovali na ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva pred svojvoľnými útokmi Kyjevskej moci, v tom čase už jasne podporovanej Západom  a v stave neexistencie ústavného poriadku, t.j. v stav chaosu a svojvôle Kyjevskej moci. Rusko k sebe nepripojilo  Krym porušením medzinárodného práva, ale práve naopak, jeho plným rešpektovaním. Svojou mocou Rusko neprínutilo Krym k pripojeniu sa, ale svojou vojenskou mocou zabezpečilo, aby na Kryme nevypukla občianska vojna a aby sa mohli uskutočniť voľby, ktoré by ukázali vôľu obyvateľov Krymu.

Môj záver pri porovnávaní Kosova a Krymu spočíva v tom, že aj v jednom aj druhom prípade to bol Západ, ktorý porušoval medzinárodné právo svojvoľným zasahovaním do vnútorných záležitostí ako Srbska tak aj Ukrajiny. Len v prípade Srbska, žiaľ nebola na blízku žiadna moc, ktorá by zastávala princípy medzinárodného práva a tak protesty Ruska v tom čase nikto nebral vážne. V prípade Ukrajiny a Krymu, postupoval Západ rovnako v rozpore s medzinárodnými zákonmi už dávno pred samotným vypuknutím protestov na Majdane, zasahoval do vnútorných záležitostí Ukrajiny. Ale tu sa proti porušovaniu medzinárodného práva postavilo práve Rusko a tým znemožnilo Západu dosiahnuť jeho ciele na rozdiel od tých, ktoré Západ dosiahol v Kosove.

A je to práve táto „prehra“ Západu o Ukrajinu a Krym, ktorá vyvolala na strane Západu veľký pokrik a v prípade p. Markelovej temer šok z toho, že si Rusko dovolilo im vstúpiť do cesty. Hra na "nezávislé" medzinárodné právo bola vždy jednou zo zbraní práve tých, ktorí ho inak stále porušujú. Pokiaľ moja pamäť siaha, Západ "medzinárodné" právo porušuje permanentne. 

Obrázok používateľa P.Guman
#6
Pavel Guman
21. marec 2015, 18:02

článok 8 Dohovoru o právach a povinností štátov z roku 1933 -  "Montevideo Convention of Rights and Duties of States" hovorí, že "Žiadny štát nemá právo zasahovať do vnútorných alebo zahraničných záležitostí druhého štátu." 

 

Pri vchode do budovy sídla tajnej služby v Kyjeve z jednej strany je vlajka USA a z druhej strany vlajka bývalej Ukrajiny a jedno celé poschodie ma obsadené pre seba  tajná sužba USA.

 

Obrázok používateľa anton b.
#7
anton braxatoris
21. marec 2015, 21:52

Americka vlajka na budove ukrajinskej tajnej sluzby SBU. Fotka je malo kvalitna, ale niekde na nete je aj video, ak ho medzitym nestiahli:
http://dnrnews.ru/wp-content/uploads/2014/12/SDGHFTGH-620x264.png

Trochu temu odlahcim:

Jednou se takhle na ukrajinském náměstí Nezávislosti shromáždili -
Velvyslanci USA, Francie, Španělska, Německa, Dánska,
představitelka vlády USA Victoria Nuland,
senátoři USA Chris Murphy
a John McCain,
ministr zahraničí Německa Guido Westerwelle,
ministr zahraničí Nizozemska Frans Timmermans,
vrchní komisařka pro zahraniční vztahy a bezpečnost EU Catherine Ashton,
bývalý prezident Gruzie Mikheil Saakashvili,
europoslanec Jacek Protasiewicz,
litevský ministr zahraničí Linas Linkevičius,
mluvčí litevského parlamentu Loreta Grauzhinene,
bývalý premiér Polska Jaroslaw Kaczynski,
český senátor Jaromír Štětina…

…a obvinili Rusko z vměšování do vnitřních záležitostí Ukrajiny.

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#8
Juraj Janošovský
22. marec 2015, 09:06

Nechcem vyberať "hrozienka" z článku, ale formát neumožňuje v komentári nič viac ako akcentovaanie niektorých aspektov:

1. Erózia medzinárodného práva spôsobuje aj jeho asymetriu aj účelové interpretácie medzinárodného práva..  Absencia autority( v tomto prípade OSN, OBSE,,IEAO a iných)  vyprázdňuje medzinárodné právo, nikto ho nerantuje, nikdo ho neymáhala. Nie je bez zaujímavosti, že USA začali stupňovať svoje imperiálne ambície oslabovaním OSN (  podobnosť útokov pred II. svetovou vojnou  na Spoločnosť národov som nevymyslel, iba odpozoroval). Priestor potom používa Washington na upevňovanie vlastnej autority a na ďalšiu deštrukciu OSN. Vidno to aj na príklade súčasného ministra Lajčáka. Rektorsakopické parametre jeho ambivalencie k USA z neho robia pitoresknú osôbku slovenskej politiky. Súčasne ukazuje, že nový gen.tajomník OSN bude "delegovaný" USA, v jich žolde, a že to povedie k ďalšej straty autority OSN.

2.USA nemajú europske videnie a historickú skúsenosť Európy, ktorá dodávala medzinárodnému právu kultúrnu integritu. Od tridsaťročnej vojny, cez napoleonské vojny až po priemyselné zabíjanie dvoch svetových vojen medzinárodné právo sa opieralo o "skúsenosť" národov Európy z výhodnosti dodržiavania vojnových konvencii a medzinárodného práva vôbec. Američania prevzali viktoriánsku "koloniálnu" paradygmu nadradenosti. Väčšina Američanov nemá ani dunstu o zahraničnej politike, nadraďuje vlastné záujmy, Šírenie vlastnej kultúry organizujú v najefektívnejších tradiciách vlastného kolonializmu: buď budete loajálny, alebo vystrielame.

3. Deštrukciu medzinárodného práva spôsobuje aj prijatá doktrína, že základom civilizácie je ekonomický (zvlášť finančný) profit. Všetko čo obmedzuje ekonomickú expanziu je zbytočné. Za žoldniermi nasledujú a medzinárodné vzťahy aranžujú  "investori" (Halfbrightová v Juhoslávii a Kosove, Cheney na Blízkom Východe a v Iraku, Biden na Ukrajine, Rotschildovia všade). Rozklad medzinárodného práva má teda vyčísliteľný finančný profit.  Pozrite sa kde "vyrástli"  prezidenti Karzay, Ilves, Sakašvili, Kiska ( u afgánskeho prezidenta "istenie" fungovalo až tak, že manželka s deťmi využívala americkú pohostinnosť v čase, kd otec rodiny "civilizoval" krajinu)

Rozpaky nad úpadkom medzinárodného práva bez globálneho zauzdenia kapitálu je rovnako perspektívne ako preškolenie ( z eurofondov!) predátorov na rastlinú stravu.... 

Obrázok používateľa B. Fabry
#9
Branislav Fábry
22. marec 2015, 10:54

Predovšetkým ďakujem za všetky komentáre. S väčšinou téz v komentároch súhlasím, na niektoré zareagujem.

Pokiaľ ide o pojem "spojené nádoby", rozumiem, prečo daný pojem neznie presvedčivo. Použitie pojmu malo poukazovať hlavne na to, že medz. právo sa nepodarí oživiť, ak sa budú používať jednostranné tézy, ktoré mnohé iné subjekty vnímajú ako presadzovanie egoistických záujmov veľmocí.

Rozumiem, že dva prípady nebudú nikdy úplne rovnaké a aj medzi Krymom a Kosovom existujú určité rozdiely. Taktiež súhlasím, že argumenty pre uznanie pripojenia Krymu sú silnejšie než argumenty v prospech nezávislosti Kosova. Argument o porušení ukrajinskej ústavy je silný, avšak napriek diskontinuite ukr. ústavného poriadku by sa dal požiť protiargument o pretrvávajúcej kontinuite medz. práva. Krym mal právo na protiústavný puč reagovať, otázka vznikla pri konaní RF. Domnievam sa, že pri tejto téme je dosť podstatné chápanie vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva, najmä otázka, či ide o úplne oddelenné právne odvetvia alebo o jednotný systém práva. A nakoľko skutočnosti vo vnútroštátnom práve ovyplvňujú záväzky v medzinárodnom práve. Práve tu neexistuje zhoda názorov.

Iná situácia by nastala, keby po majdanských pučistoch prišla v Kyjeve k moci nová politicky odlišná vláda a tá by uznala zmeny hraníc na Kryme ako následok prevratu na Majdane. Alebo by to urobil ústavný súd. Postup Kyjeva spojený s uznaním nových hraníc na Kryme by totiž veľmi napomohol aj riešeniu konfliktu v Donbase. Chápem, že v blízkej budúcnosti uznanie určite nenastane, ale v budúcnosti to zase nie je úplne vylúčené. Potom by bola legitimita nových hraníc nepochybná a Krym by nebolo možné s Kosovom porovnávať.

Pokiaľ ide o uznaniie nejakej vlády, hoc aj pučistickej, nepovažujem to automaticky za porušenie medz. práva. Nikde netvrdím, že by Západ v prípade Ukrajiny neporušil medz. právo. Hoci myslím, že ho neporušil samotným uznaním novej vlády. Tú vládu uznali i v Bielorusku, neporušovali však pritom medz. právo.

Rozumiem aj tomu, že v medz. práve neexistuje autorita, ktorá by ho vymáhala a aj preto je neefektívne. Problém s efektiviou však majú aj odvetvia vnútroštátneho práva, hoci tu existuje široké spektrum orgánov ochrany práva.  Napr. trestné právo mnohých štátov je mimoriadne neefektívne, či už v boji s organizovyným zločinom alebo s maketkovou, hospodárskou či inou kriminalitou.  Napriek tomu existujú dôvody, pre ktoré by malo naďalej platiť.

Nerobím si ilúzie, že by oživenie medz. práva odstránilo všetky problémy a určite by nezastavilo ani agresivitu veľmocí, napriek tomu si myslím, že svet s funkčnejším medz. právom by bol lepší než bez neho. Najmä pre malé štáty ako SR.  

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok používateľa anton b.
#10
anton braxatoris
23. marec 2015, 12:31

Pan Fabry, je jasne, spravne a zrozumitelne, ze sa drzite medzinarodnopravnych mantinelov. Pripomeniem vsak, co sa uci na pravnickej fakulte v niektorom z prvych rocnikov, ze pravo nerovna sa spravodlivost. Cize otazka, co je spravodlive a spravne je v rukach ludi, ktorych sa to medzinarodne pravo bezprostredne dotyka, cize obyvatelov Krymu, Ukrajiny a Ruska, pricom najviac sa to tyka obyvatelov Krymu. Takto chapana problematika je sirsia ako len medzinarodnoporavna.

Zo sirsieho pohladu Kosovo nie je celkom dobrym prirovnanim ku Krymu. Kosovo bolo srbskym uzemim,  potom sa na nom odohrala krvava bitka na Kosovom poli (1389), v ramci ktorej osmanski dobyvatelia porazili na 500 rokov Srbske kralovstvo a uvrhli ho do neslobody. Historicky je mozne konstatovat, ze Srbi branili feudalnu Europu pred dobyvatelmi. Sucasne odnatie Kosova je vlastne pokracovanim stareho sporu, nakolko kosovski albanci sa hlasia ku kulturnemu odkazu osmanskej rise. Dajme tomu, ze po vyhnani miestnych srbov (za pomoci americanov) doslo k etnickej homogenizacii a tito obyvatelia ak by na tom trvali by mohli vyhlasit nezavislost, bez zasahovania zvonku nemyslitelnu.

V tom je problem identicky s problemom Krymu. Na Krym sa nastahovali tatarski obvatelia v ramci najazdov  Zlatej hordy a obyvali tento poloostrov az do obdobia druhej svetovej vojny, kedy sa pridali k hitlerovskym okupantom. Na zaklade toho ich Stalin z uzemia odsunul, co bolo v ramci vojnovych udalosti medzinarodnopravne v poriadku, tak ako boli v poriadku konfiskacie majetkov kolaborantov, aj ked podla trochu ineho prava. Krym bol teda specificky rusky az do roku 1954, kedy bol administrativne presunuty k Ukrajine, zilo na nom ruske obyvatelstvo a po roku 1990 aj repatriovani potomkovia krymskych tatarov. V referende sa rozhodli ako sa rozhodli, niet sporu o tom, ze vyhlasenie nezavislosti a neskorsie dobrovolne pripojenie k Rusku znamena napravu historickej spravodlivosti.

No a medzinarodne pravo?

To bolo porusene vyhnanim srbskych obyvatelov Kosova,  znicenim tamojsch pravoslavnych chramov. Napriek tomu sa v anglosaskych mediach tvrdi, ze odtrhnutie Kosova, vyhlasenie jeho nezavislosti bolo v poriadku, nakolko medzinarodne pravo nemoze zakazat vyhlasenie nezavislosti. Treba podotknut, ze takto mozno vyhnat niektoru etnicku skupinu obyvatelov odkialkolvek, napriklad aj z Aljasky.

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984