Ľavica v šľapajach médií

Počet zobrazení: 2479

Kedykoľvek mainstreamové médiá zatnú do vládnej garnitúry, kritiku obložia prešľapmi Ficových a Pellegriniho vlád. Nechýba ani strašenie návratom ficizmu v drsnejšom alebo jemnejšom formáte. Médiám akosi uchádza, že porovnávajú hrušky s jablkami: reálne výsledky predošlých vlád s vládnym programom, resp. volebnými sľubmi súčasnej vrchnosti. A ak v rámci sľúbeného boja proti korupcii niečo podozrivo zaškrípe, novinárov to zaujíma maximálne dvadsaťštyri hodín.

Posiveného svedka zaskočilo, že takto pretaktizovane a bez priameho ťahu na bránku sa začala správať aj parlamentná ľavica. Každú výčitku vláde v súvislosti s vojnou na Ukrajine a jej dopadom na nás obkladá prísahou vernosti Európskej únii a NATO. Akoby na pôde EÚ i v centrále aliancie nedozrel čas na zásadné otázky. Napríklad, či hodnotovú jednotu vyspelej a demokratickej Európy narúša len Maďarsko, alebo ju pred ním narušili Litva, Poľsko a Rumunsko, keď na svojich územiach dovolili Američanom vypočúvať podozrivých z terorizmu. My sa bičujeme za Ulicu Jozefa Tisa vo Varíne, ale EÚ neprekáža, že Ukrajinci povýšili deň narodenia Stepana Banderu na štátny sviatok... Spomenúť by sme mohli aj naše prístupové rokovania. „Elektráreň v Jaslovských Bohuniciach sme museli zatvoriť z politických dôvodov.“ Hoci „v tomto období už elektráreň prinášala len čistý zisk“. (Marián Leško: Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej, Promedia 2017) Ktovie, či sme sa pre ukrajinských predstaviteľov nestali odstrašujúcim príkladom. „Nikoho sme nepozvali. Ukrajine sa nepozdáva sporná kontrola záporožskej elektrárne zo zahraničia.“ (ta3.com, 7. 6. 2022)

Aj bruselských lampasákov by sa patrilo upozorniť, aby nebrali meno mieru a medzinárodného práva nadarmo. Keď im dôstojnícka česť nezavelila, aby, s prepáčením, držali zobák po krvavom ázijskom turné, počas ktorého slovenskí vojaci na punktoch Irak a Afganistan vystúpili ako okupanti. Prvý raz od 2. svetovej vojny, keď ich Hitler hnal proti boľševikovi. Slovensko navyše zbabelo mlčalo, keď spojenci z NATO bombardovali Kaddáfího pozície po vyhlásení bezletovej zóny nad Líbyou. Ani nepíplo, keď spojenec najväčší na území cudzieho štátu cielene zabil iránskeho generála po prílete na bagdadské letisko.

Posivený svedok sa každým dňom utvrdzuje, že tak ako médiá, ani parlamentná ľavica nepostrehla, že sa – futbalovým slovníkom – skončila hra od šestnástky po šestnástku, treba prevziať zodpovednosť a vbehnúť do nebezpečného priestoru. V podobe výkriku, že Slovensko začína smrdieť od Bruselu, ale aj v podobe otázky, aké priority a akú víziu vlastne ponúkal členským štátom, keď ich rozsvietil a stmelil až Putler. Tie opojené solidaritou s ukrajinským ľudom si nevšimli, že zbrane, ktoré mu posielajú, sú ešte teplé. A nielen od irackého, afganského či líbyjského slnka...

Summity lídrov európskej dvadsať sedmičky sa zmenili na recitačné preteky o Zlatý sankčný balíček, no opätovne sa potvrdilo, že pánbožko nebije palicou. „Ruská nafta. Značka: Made in India. Morálna dilema Európy je tu.“ (trend.sk, 9. 5. 2022) Akoby to nestačilo na zamyslenie a spomalenia tempa, v Bruseli zašušťal celofán už na siedmy balíček. Ako inak, pod prísnym dohľadom bývalých sovietskych satelitov. Neujde im ani jeden Scholzov alebo Macronov telefonát s Putinom a v tomto smere nie sú spokojní ani s aktivitami bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Hoci slovenská ľavica má v Bruseli eurokomisára a troch europoslancov, väčšmi ju zaujíma domáci piesoček. Hrá sa na sudcu medzi rozvadenými koaličníkmi a zastrája sa, že ich zbaví trucovitého Riška. Isteže, keď Matovičovi poslúžili kotlebovci, prečo by mu neposlúžili aj ficovci a pellegriniovci...
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984