Last Christmas v tieni ruských špiónov...

Počet zobrazení: 2344

„Rusko, Rusko, Rusko, to sú slová, ktoré sa hneď kričia, keď sa niečo stane...“ Nechcelo sa mi veriť, že takto na twitteri reagoval Donald Trump k najnovšej udalosti, ktorá okrem stále „nedokončených“ výsledkov prezidentských volieb lomcuje Amerikou. Veľkú krajinu podľa väčšiny proti Trumpovi zaujatých amerických médií vraj takmer položil na lopatky najnovší kybernetický útok, aký zatiaľ nemá mať v našej technologickej ére obdoby. Dokonca vraj išlo o útok taký nebezpečný, že ním bola priamo ohrozená samotná národná bezpečnosť Spojených štátov, čo by sa podľa názoru mnohých komentátorov mohlo považovať za akt vojny... A teda Amerika by mohla zbuntovať nielen vlastnú armádu, ale aj spojencov na ráznu odpoveď voči stále živému a bojaschopnému nepriateľovi.

A je aj jasné, kto sa tým myslí.

Už len to by nám chýbalo: popri zápase s covidom sa ešte pustiť možno až do riadnej vojny s Moskvou! Ak si myslíte, že tí boys za oceánom si len tak niečo vymýšľajú, bolo by najlepšie, keby sme sa spolu mýlili. Veď vieme veľmi dobre, že nepolepšiteľných militantov tam majú stále dosť, aj keď už nie sú najmladší. No práve tí starší /ale už vyrastá nová sada bojovníkov a, pravdaže, aj na Slovensku/ sa stále nevedia upokojiť s tým, že v tej studenej vojne nad Sovietskym zväzom akože „vyhrali“, ale to Rusko je tu naďalej a je len logické, že je hlavným či ústredným nepriateľom.

white_house_christmas_2017_843.jpg
Prvé Vianoce prezidentského páru v Bielom dome, 15. december 2017.
Foto: Wikimedia.org

Ten kybernetický útok musel byť naozaj poriadny, keď kvôli nemu takmer vyhlásili v Amerike stav núdze najmä vo chvíli, keď sa do neprehľadnej situácie zasa a vždy tak zvlášť pyšne a nafúknuto zapasoval Mike Pompeo, minister zahraničia. Nie je tomu tak dávno, keď taká nevýrazná, ale západnými médiami poriadne nafúknutá aféra s nulovým disidentom Navaľnym – kde sa ten hrabe na Solženicyna či Sacharova – „donútila“ práve Pompea k povestnému výroku o tom, že za jeho „otrávením“ stoja najvyšší predstavitelia Kremľa, čím, pravdaže, myslel najmä ,nuž koho iného, než Vladimira Putina. Je iróniou dnešných zvláštnych dejín, že Pompeo zakaždým útočí na Putina najmä pre jeho špiónsku minulosť, teda, že bol príslušníkom tajnej sovietskej rozviedky KGB a operoval vo východnom Nemecku. Ten Pompeo si o sebe myslí zvlášť niečo veľmi, ba až priveľmi ľúbivé, ako by zabudol na vlastnú temnú minulosť. Veď aký je rozdiel medzi tzv. demokratickou tajnou službou a agentúrou pracujúcou pre odlišný politický model? Navyše taký Putin bol iba bežným, a ako sa možno dočítať, ani nie bohvieakým agentom tajnej služby, ale Pompeo bol priamo riaditeľom CIA, teda super eso absolut!

Čo je viac...?

V prípade Navaľného či Skripaľa, toho bývalého double agenta Ruska a zároveň aj Veľkej Británie, ktorého mali v Anglicku otráviť povestným novičokom /táto látka sa určite dostáva aj do špionážnych románov/ ako inak, zasa len ruskí agenti, no akcia pomaly spľasla a pomaly sa stmieva aj nad prípadom Navaľnyj. Ten je síce ešte stále v Nemecku, no chystá sa na návrat do rodného Ruska. /Aféru živí Západ, pravdaže, naďalej, najnovšie sa k nemeckému týždenníku Der Spiegel pridala americká televízia CNN s príbehom, ako sa Navaľnému podarilo „vytočiť“ fingovaným telefonátom ruského agenta, ktorý mu mal rozpovedať celý postup jeho „otravy“. Vraj mu novičok vložili do spodkov, čo mu malo chytiť až rozkrok... /Ak by totiž zostal v Nemecku, alebo by sa presunul do Londýna či až do USA, bol by pre Západ nepoužiteľný. To sa predsa stalo aj Solženicynovi a ďalším, ale fakt zvučným disidentom. Západ ich potreboval, aby žili v domovských krajinách, teda vtedy  v Sovietskom zväze, dnes v Rusku a odtiaľ sa nimi vyvolávalo a vyvoláva nové napätie. A tak Pompeo zrejme už zabudol na unáhlené odsúdenie kremeľských vodcov za „značku“ Navaľnyj, lebo hneď sa ujal ďalšieho prípadu. Kybernetického útoku na americké vládne aj mnohé súkromné inštitúcie. A bez toho, aby mal po ruke aspoň jeden dôkaz vyhlásil, že za týmto útokom stojí Rusko a prostredníctvom ruských tajných služieb priamo Vladimir Putin! Ale aby som Pompeovi neubral z jeho neomylnosti: predsa len jeden „dôkaz“ sa objavil. A súvisí priamo až s učebnicou výrokovej logiky: vraj sa Rusi prezradili tým, že útočník sa nedá odhaliť. Teda síce nemáme dôkaz o tom, kto to urobil, ale keďže to nevieme zistiť, tak to jednoducho hodíme na Rusov.

Pamätám si ešte, ako viacerí americkí, ale aj európski politickí funkcionári čakali na vyjadrenie Donalda Trumpa k Navaľnému, ale ten iba jedinou vetou – ako by si sám veľmi dobre uvedomoval hodnotu tohto slabučkého „disidenta“ – na protiruské útoky reagoval, že on o otrave toho pána nemá dôveryhodné dôkazy. Osobne si myslím, že minister Pompeo sa viac cítil a ešte sa stále viac cíti byť riaditeľom tajnej agentúry CIA než hlavným úradníkom ministerstva zahraničia a chce sa – neviem presne prečo -blysnúť v očiach covidom vystrašenej verejnosti, ktorá má v týchto časoch najviac starostí sama so sebou, a nie s najnovším kybernetickým príbehom. Lenže, a aj keď to bude znieť dosť vágne, ale hádam nie smiešne, predsa len v určitých a nie nijako slabých politických kruhoch sa takéto protiruské vystúpenia zvlášť cenia. Osobne mám dojem, že Pompeo síce nedostane v Bidenovej vláde žiaden „flek“, ale budúcemu šéfovi Bieleho domu sa poriadne zalieča. Len treba pripomenúť, že ten novozvolený, ale Kongresom ešte nepotvrdený nový prezident Joe Biden počas predvolebnej kampane na rozdiel Donalda tvrdo na Rusko zaútočil. A tak je vhodné pripomenúť, že v dobe prezidentovania Baracka Obamu, keď bol jeho viceprezidentom, sa s vtedajšou ministerkou zahraničia Hillary Clintonovou priam vyžívali v protiruských výpadoch.

Americká zahraničná politika je v podstate veľmi jednoduchá: stačí ovládať pár fráz a neustále ich papagájovať. Biden teda pred pár týždňami opäť označil Rusko za hlavného amerického nepriateľa, v čom sa s Trumpom nezhodli, lebo ten tvrdí, že sa pomery zmenili a že americkým nepriateľom číslo jeden je teraz Čína!

Pompeo ide teda po ruke Bidenovi, keď verejne hlási, že ten kybernetický útok je dielom Kremľa a priamo Putina a že je teda zrejmé, kto neustále vyvoláva napätia a ťahá svet ak už nie priamo do horúcej, tak minimálne do studenej vojny. Preto sa mi páčili Trumpove slová o tom, že ak sa niečo niekde udeje, tak má byť za tým Rusko, Rusko, Rusko... Akoby počúval podobné výroky v Európe, Slovensko pravdaže nevynímajúc, kde za všetko zlé, čo sa tamojším činovníkom prihodí nielen v politickom či novinárskom, ale aj v živote osobnom ochotne vinia Moskvu a špeciálne Putina.

Nuž, kremeľský vládca má toho fakt dosť a neviem, či mu možno aj niečo závidieť. Veď si len predstavte jeho pracovný deň: kdesi som sa dočítal, že nepatrí k ranostajom, ale že si s chuťou doobeda pospí – podľa mňa kvôli časovému rozdielu v Amerike. No a  po zopár džudistických cvikoch a fingovane tieňových úderoch a zdravých raňajkách začína úradovať až okolo jedenástej, teda hodinu pred obedom. No a jeho prvý vládny krok je zakaždým rovnaký: niečo zlé vyparatiť Amerike ako ruskému nepriateľovi. Ten časový rozdiel je dôležitý. Keď začína v Amerike svitať – a ten čas je na špionáž najlepší – Putin je už naplno v sedle a spriada ďalšie protiamerické akcie. Nik sa mu v tom nemôže vyrovnať. Ale nielen v Amerike, ale na celom Západe. V týchto dňoch som na nejakej „slovenskej“ televízii od zdatného „analytika“ zachytil, že Putin je aj strojcom britského odchodu z Európskej únie a že vehementne pracuje na jej postupnom a konečnom rozbití... Nuž, takže čo je proti tomu akcia so Skripaľom či s Navaľnym, alebo aj s najnovším kyber útokom na Ameriku. Všimol som si aj správičku, že ten kybernetický útok súvisiaci – čo dá rozum – so zberom „potrebných“ informácií, viedol Putin nielen proti USA, ale aj proti  už pravda klasicky – Veľkej Británii a aj Kanade, veď tamojší premiér Justin Trudeau tiež nie je fanúšikom Putina, ale čo ma dosť prekvapilo, vraj aj proti Izraelu. Nuž, to je už čo povedať vzhľadom na predsa len dosť slušné Putinove kontakty s Netanjahuom, veď ten sa plne môže spoľahnúť na svoj Mossad. A teda ani sa nechce veriť, že práve Benjaminovi chlapci na Putinove akcie neprišli a určite by ich boli aj v zárodku nejakým vírusom udusili. A tak sa musím vrátiť ešte k Trumpovmu twitteru, kde poznamenal, že ak sa kdesi niečo udeje, zakaždým sa hneď kričí, že je za tým Rusko, Rusko, Rusko... Jasne odlišná reakcia než Pompeova.

Trump navyše dodal, že to „kyber hakovanie“ je oveľa väčšie vo fake news media než v skutočnosti.

Lenže kto by teraz chcel ešte Donalda počúvať, ktorý v úrade po dlhých štyroch rokoch končí – nezabúdajme, že ho tam predsa „posadil“ Putin – a na jeho miesto prichádza muž oddaný studeno vojnovej minulosti. Pre Joea Bidena, a to sa môžem teraz s hocikým staviť, bude akákoľvek protiruská akcia či zmienka vhodnou zámienkou na ďalšie útoky a výpady. A tak najnovší darček s ruským kyber útokom má dva hlavné ciele: Donalda úplne doraziť a Bidenovi dodať novú vakcínu protiruskej energie.

A tak posledné Vianoce v Bielom dome sa „slávia“ v tieni ruských špiónov...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984