Kto vlastne dostal tú facku?
nedeľa 31. marec 2019Zrejme nikoho, kto číta túto stránku, výsledky druhého kola prezidentských volieb neprekvapili. Mňa osobne hádam len tým, že som nečakal taký výrazný rozdiel – vyše 300 000 hlasov. Napriek tomu, že p. Šefčovič urobil vo finále maximum, dokonca sa snažil podľa možností, čo najviac odstrihnúť od Smeru, nepomohlo mu to ani len zdramatizovať voľby. Je to taký slovenský paradox. Podpora Smeru a jeho napojenie na Smer mu určite značne pomohla dostať sa do druhého kola. Podpora a spojenie so Smerom mu znemožnilo to druhé kolo vyhrať. Pritom dostal dve vynikajúce pomocné barličky, prakticky už počas moratória od poslancov NR SR. Tou prvou bolo schválenie dôchodkového stropu na 64 rokov. Tou druhou bolo odmietnutie Istanbulského dohovoru. To všetko malo hrať jasne v prospech p. Šefčoviča. No ako vidieť nehralo. Možno tu svoje zohralo aj nešťastné či neprofesionálne vyjadrenie R. Fica na margo odmietnutia Istanbulského dohovoru: „Je to ďalšia facka liberálom. Ak dnes niekto dostáva na frak, sú to bezhodnotovo orientovaní ľudia.“ Úplne zbytočné, arogantné vyhlásenie. Žiaľ z úst predsedu Smeru nie prvé a zrejme ani posledné.
Výsledky volieb určite potešili prakticky celú opozíciu i pána prezidenta. Možno ani nie tak víťazstvo p. Čaputovej, ako ďalšia prehra Smeru a jeho predsedu. Samozrejme, toto víťazstvo bude chcieť vo svoj prospech využiť čo najviac Progresívne Slovensko a Spolu. Už sa vlastne o to pokúsili svojím spoločným vystúpením p. Štefunko a Beblavý. Ich vystúpenie po ďakovnom prejave novej prezidentky však vyznelo trápne, nemiestne, neprofesionálne. Len tak ďalej, páni!
No a ako sa k týmto voľbám postavia strany vládne koalície?
Most-Híd už pred druhým kolom jasne vyjadril podporu p. Čaputovej. Béla Bugár v snahe zachrániť si svoju politickú budúcnosť poprel aj svoje predvolebné heslo na bilbordoch: „Slovensko potrebuje skúseného prezidenta.“ O tom však potom.
SNS sa síce nejako zvlášť k voľbám nevyjadrovala, no všetko dokonale zaklincoval jej predseda p. Danko keď vyhlásil, že premiér nie je pre neho partnerom na vyjednávanie, lebo k funkcii sa dostal náhodne. Nespomínam si, že by niekto takto dokázal podraziť premiéra.. No a voliči si tento výrok mohli vysvetliť aj tak, že v prípade zvolenia by aj p. Šefčovič bol riadený a vďačný tomu, kto ho prehovoril, aby kandidoval na funkciu prezidenta. Nie nadarmo sa hovorí, že mlčať je zlato. Keby pán Danko viac mlčal, ako rozpráva, neškodil by toľko vládnej koalícii a možno aj preferencie SNS by boli omnoho vyššie.
Smer-SD určite vytiahne nejaký graf, ktorý ukáže ich víťazstvo aj v týchto voľbách. Nakoniec tam už nejakú sebareflexiu neočakávajú ani vlastní členovia. Tesne pred druhým kolom som sa rozprával s ľuďmi, resp. s mnohými som si vymenil pár mailov či SMS, ktorí vždy volili SDĽ a neskôr Smer. Teraz jednoducho voliť nešli. Prekáža im arogancia mnohých funkcionárov Smeru, predsedu nevynímajúc. Prekážajú im množiace sa kauzy nominantov Smeru, aj keď niektoré sú viac nafúknuté ako pravdivé. Títo ľudia vidia a vedia, že slová o najsilnejšej politickej strane, o tom, že Smer je jedinou alternatívou vládnutia, sú už len frázy. Vidia to, čo vedenie strany vidieť nechce, že Smer kráča od jednej prehry k druhej. A myslím si, poznajúc kandidátku do EP, že v eurovoľbách čaká Smer prehltnutie ďalšej horkej pilulky.
No a čo ľavicový volič? Ten len smutne hľadí, ako sa pomaly, ale iste stráca to ľavicové a sociálne svetlo na konci tunela. Ako sa mení charakter sociálneho štátu, ako sa tu menia hodnoty, ako ľavica nezadržateľne mieri k politickému dnu. Prakticky o pol roka si pripomenieme tridsať rokov od politického prevratu v r. 1989. Aj vtedy bola ľavica na dne a tam niekde sa začala budovať nová demokratická ľavica. Som rád, že som sa tohto procesu mohol osobne spolu s priateľmi z regiónu zúčastniť a malinkou mierou aj s nimi prispieť k vzniku SDĽ. Dnes mám však pocit, že slovenská ľavica sa dostala tam, kde bola pred tými tridsiatimi rokmi. Alebo sa mýlim?
