Kto únikmi bojuje...

Počet zobrazení: 2805

Novinári zabrblú o možnej nelegálnosti nahrávok z poľovníckej chaty, aby nám vzápätí nahlas a zreteľne vyrozprávali ich obsah. Ako inak, vo verejnom záujme. Aj prezidentku zaujal a znepokojil väčšmi obsah, ako okolnosti vzniku a úniku háklivých záznamov. Zato nikoho nezaujímal obsah zachyteného rozhovoru medzi Andrejom Kiskom a popradským podnikateľom Michalom Šuligom. Pred voľbami prevážilo exprezidentovo tvrdenie, že „toto primitívne video šíria smeráci, fašisti a konšpirátori“. (ta3.com, 14. 2. 2020) Navyše pred voľbami, ktorým Libuša z Grasalkovičovho paláca predpovedala, že „ich rozhodne túžba po zmene“. (tyzden.sk, 9. 2. 2020)

Aj najčerstvejšiemu úniku dominuje hľadanie vinníka. Tentoraz za zverejnenie cestovných pasov niekoľkých účastníkov púte do Dubaja. Spoza mikrofónov a diktafónov padla logická otázka, či nepozorný štát preplatí „odhaleným“ pútnikom výdavky na získanie nového cestovného dokladu. Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík v tejto súvislosti povedal, že „plánuje požiadať Národný bezpečnostný úrad o preverenie tohto úniku“. (spravy.pravda.sk, 6. 11. 2021) Keď sa novinári prepracovali k obsahu a pýtali sa na čudesnú skladbu výpravy, posivený svedok by im aj zatlieskal, keby... Keby nepoznal trvanlivosť nepríjemných otázok smerom k vládnej koalícii. Veď koho z novinárov dnes omínajú plagiátori, čistky na okresných úradoch, papalášske správanie Borisa Kollára k nemocničným sestričkám,  neznáma trnavská firmička Eurolab Lambda ako dodávateľka antigénových testov, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorú z hrabivosti podozrieva nielen Robert Fico, ale aj Igor Matovič, úplatkársky tieň nad ministrom vnútra Romanom Mikulcom, kazateľ Ján Marosz na čele Slovenského pozemkového fondu... Kde sú zlaté časy médií, keď po ich vytrvalom tlaku abdikovali minister školstva Peter Plavčan, premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák či policajný prezident Tibor Gašpar!

Žurnalistika už ani neskrýva svoju plastovú tvár. Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) nedávno vypustilo informáciu, že „milióny eur z pandemickej prvej pomoci poslal štát schránkovým firmám“. (ekonomika.pravda.sk, 21. 10. 2021) Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) zareagoval, že „o podvodných platbách na úrade práce v Pezinku sa dozvedel už 20. augusta. Ešte v ten deň kontaktoval vtedajšieho policajného prezidenta Petra Kovaříka, ministra vnútra Romana Mikulca a podal vo veci trestné oznámenie“. (Tamtiež, 22. 10. 2021) Ak minister Krajniak neklamal, posivený svedok si má kauzu vysvetliť tak, že ICJK odkladalo závažnú informáciu na chvíľu, keď bude treba ráznejšie dupnúť na trucujúcu stranu Sme rodina? O strate dôstojnosti médií svedčia aj vystúpenia politikov. Absencia zodpovednosti za vyrieknuté slovo pred kamerami či mikrofónmi deklasovala žurnalistiku na sociálne siete. Najmä koaliční politici sa v televíznych a rozhlasových štúdiách cítia ako doma alebo aspoň ako medzi svojimi, ktorí ich prešľapy a trápnosti nejako zatušujú. Ale zázraky robiť nedokážu. Napríklad pri Veronike Remišovej, ktorá nám oznámila, že strana Za ľudí nepodporí ani najnovšiu súdnu mapu, lebo „premenovanie súdov nepovažuje za reformu“. (domov.sme.sk, 3. 11. 2021) Z tých istých úst sme sa o niekoľko dní dozvedeli, že „reformy prejdú, aj keby mali prejsť bez hlasov Kollára“. (Tamtiež, 6. 11. 2021)

Slovensko vrie a buble, kto z koho! Atmosféra ako stvorená na nepozorované dolaďovanie obrannej zmluvy medzi Slovenskom a USA. Sotva sa minister obrany Jaroslav Naď vrátil, pochválil zásah policajtov proti antirúškarom v piešťanskom nákupnom centre, ale o obsahu a zmysle obrannej zmluvy medzi dvoma členskými štátmi NATO ani necekol. Určite sa ho na to spýta prezidentka. Z glasgowského summitu sa už vrátila, ale návrat z končín – kam lídrov poslala prostoreká Grétka aj s ich klimatickou politikou – jej ešte potrvá. Podstatnej otázke sa potom nevyhne ani Richard Sulík. Či si uvedomuje, akú uhlíkovú stopu zanechal vládny špeciál pri lete do Dubaja a späť. Keď prezidentka neuspela ako hlas mladých v Glasgowe, musí sa ním stať aspoň doma. Isteže, no iba pri civilných lietadlách.

Zakaždým, keď sa posivený svedok pozornejšie zadíva na domácu politickú scénu, závidí mladučkej severanke jej prostorekosť...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984