Kto sa pasoval za kata?

Počet zobrazení: 1860

Len ne/ukrižovať  reportéra... Tolerancia je určite chvályhodná vlastnosť, nedá sa však uplatňovať absolútne a prirodzene sa žiadajú aj isté mantinely. Za viac ako tri dekády od vyhlásenia vojny prehnitému systému sa opakovane a často pozastavujem nad spoločenskou klímou v našom mikrokozme. Nedá mi spať myšlienka, kam sa asi odsťahovala obyčajná úcta. A spolu s ňou aj zopár jej príbuzných. Ak „predtým” bolo všetko také zúfalé, tak „potom“ vymaľovať svet na ružovo malo trvať iba chvíľočku. Aj zanedbateľné zlepšenie by malo byť príčinou na nekončiace ódy a chválu nového prístupu. Mám pocit, že opak je pravdou a posun nahor v hodnotovej škále sa rovná zastúpeniu šafranu. Prečo je to tak, veď teraz je dovolené takmer všetko. A možno práve tam je pes zakopaný... To, že niečo nie je zakázané, nevyhnutne neznamená „hybaj, ide sa na to”. Každý má tendenciu vysvetľovať si veci po svojom.  Aj keď tu zúri demokracia, stále by mali platiť aj elementárne pravidlá slušnosti a etiky.  

Zamýšľam sa, kto sa najnovšie pasoval za kata, kto potreboval športového redaktora vyzliecť donaha a verejne vykúpať vo vlastnej hanbe. Kto nezvládol závisť či zvolil takúto úbohú cestu, ako si vybaviť osobné nezhody, a to aj za cenu biľagu na účte vlastného chlebodarcu? Je to veľmi smutné a nanajvýš neprofesionálne. Nie, ani náhodou neschvaľujem prevádzkový slovník, pripomínajúci žargón istého pána zo Žiliny a ani nedržím svojmu rodákovi stranu. Z toho monológu som si vybral skôr zanietenie, perfekcionizmus a paradoxne snahu uchrániť si reputáciu. Tú ale akýsi škriatok zlomyseľne pochoval vypustením celého srdcového výlevu frustrovaného aktéra do éteru. Tak teraz už všetci vieme, že pohotový a doteraz aj pohodový pán „chodiaca encyklopédia” je tiež len hriešny jedinec z mäsa a kostí, ktorý si vie uľaviť. 

S istou mierou nadsadenia by sme mohli konštatovať pád ďalšieho mýtu. Podľa mnohých najlepší, uhladený, pre bulvár „nezaujímavý” komentátor už nemôže do neba a nie je vhodným vzorom pre mládež. Kto mu takto vylepšil morálny profil? Komu prospelo to odhalenie poklesu formy nešťastníka, ktorému naozaj záleží na vlastnej práci? Prirodzene ma napadá to biblické „Hoď, kto si bez viny.“  Možno by sa mal celkovo prehodnotiť vzorec správania a niektoré záležitosti by mali zostať radšej tabu. Interné veci riešia vyspelejší jedinci predsa len ináč. Senzáciechtivé alebo tzv. náhodné úniky podobných nahrávok sú, bohužiaľ, prejavom nevyspelosti, pokrytectva a ľudského  hyenizmu.

Môj obľúbený, na škodu nás všetkých už nebohý vysokoškolský pedagóg docent Kubáni mi na margo hraničných situácii zvykol s úsmevom vravieť: „Viete, Maťku, sú dva druhy hlúposti. Tá prvá je veku primeraná, tá druhá sa už vekom ospravedlniť nedá.” Obávam sa, že práve tá sa však začína tešiť vo Vennovom diagrame nášho jednania čoraz väčšiemu zastúpeniu prvkov.  

Post skriptum alebo len tak na okraj: Asi by sme mohli celoročne organizovať prevýchovné tábory, kde by najmä verejné osoby vyfasovali kladivo a po cieľavedomom údere prstov oprášili tradičný staronový slovník – do Rimavskej Soboty, do pitvora, ježiškove husličky alebo hoci aj do čerta, to mi vulgárne ani nepríde. Nakoniec je to len vec návyku. Jack Nicholson ako terapeut používal bezvýznamové „guzfraba” a fungovalo to obdobne. 

(Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984