Reklama
Reklama

Kto rozpaľuje politickú horúčavu európskeho leta

Počet zobrazení: 2813

Európa (a v nej EÚ) zažíva toto leto nielen prírodnú páľavu, ale sužuje ju aj spoločenská horúčava. Vývoj a udalosti posledných desaťročí politické a ekonomické elity (a s nimi spojené médiá), ktoré rozhodujú o osude Európy, nie sú schopné systematicky a zrozumiteľne objasniť vývoj i udalosti ostatných desaťročí a zároveň riešiť vzniknuté problémy. (Existuje aj podozrenie, že ani nechcú). Chaos vo svete narastá nielen v dôsledku zvyšujúcej sa zložitosti a mnohostrannosti medzinárodných vzťahov, lež v nemalej miere aj (a zrejme v oveľa väčšej) konaním USA a ich spojencov. Zdá sa však, že mediálne, informačne sa im to darí úspešne zakrývať.

Neexistuje už tradičná uhorková sezóna. Od čias vojny rozpútanej USA a ich spojencami pod  falošnými zámienkami (jar 2003) proti Iraku sa v Európe a jej blízkosti ustavične odohráva veľa nepokojného a nebezpečného. Letnú horúčavu v tomto roku politicky a sociálno-ekonomicky zvyšovali najmä problémy v Grécku, na Ukrajine a príval migrantov. Ide o udalosti, ktoré sú výsledkom dlhšie existujúcich procesov s hlbšími koreňmi, s citeľným vplyvom USA, spojených s nadnárodným pôsobením – zasahovaním – ich vojensko-priemyslovo-finančného komplexu). B. Bernanke (predseda Federálneho rezervného fondu USA v rokoch 2006 – 2014) vo vystúpení v Brookinskom inštitúte pred niekoľkými dňami prekvapujúco otvorene uviedol, že dnešná ekonomika USA závisí od vojen a vojenských výdavkov.

Spomenuté krízy ohrozujú stabilitu EÚ, lebo nahrávajú protieurópskym (v prípade Grécka aj „protieurovým“) tendenciám, z ktorým má osoh Washington (resp. americký dolár) a NATO ako nástroj USA. Severoatlantická aliancia (najmä pod vplyvom ukrajinskej krízy a tlaku Washingtonu) sa stala posvätnou kravou atlantizmu, pred ktorou sa s úctou skláňajú predstavitelia členských štátov EÚ (rovnako liberáli, konzervatívci i socialisti). Ak sa u nich denne stretávame s kritikou únie, na adresu NATO sa takto vôbec nevyjadrujú. Naopak, z nevysvetliteľných dôvodov submisívne podporili kroky paktu, ktoré bezpečnostnú situáciu v „out of area“, len zhoršovali – príkladom sú Afganistan i Líbya. A nič nedokážu zlepšiť ani na Ukrajine.

Priam schizofrenickým je to, ako sa predstavitelia štátov EÚ len neochotne a opatrne vyjadrujú ku škandálnemu odpočúvaniu, špehovaniu a inému zasahovaniu tajných služieb USA, ktoré sa ich dotklo. Angažovali sa v tom aj niektorí tajní zo „spoľahlivých“ služieb spojeneckých štátov (informovali o tom svoje vlády?). Aféry sa zjavne ešte neskončili, ale musia sa „zamiesť pod koberec“, lebo USA potrebujú rýchlo podpísať Dohodu o transatlantickom obchode a investovaní (TTIP), ktorá medzitým získala prezývku ekonomické NATO. Ktovie prečo?

Rovnako sa zakrýva, že v prípade Ukrajiny a migrácie má politika USA a ich spojencov na svedomí (okrem obrovských ekonomických škôd) už tisícky obetí. Prečo sa nikto z vládnucich politických a hospodárskych elít ani médiá hlavného prúdu neopýta na základnú príčinu neprirodzeného nárastu (priam výbuchu) migrácie do EÚ?

Možná je len jediná odpoveď – základnou príčinou je ozbrojené násilie a prevraty exportované USA, NATO a ich spojencami na Blízky východ a do iných oblastí, odkiaľ veľa ľudí hľadá záchranu útekom do EÚ – k brehom USA je totiž priďaleko. Pochybná je aj idea pomáhať migrantom tam, odkiaľ utekajú – oveľa viac by pomohlo okamžité stiahnutie vojsk USA, NATO a ich spojencov z území, ktoré už dlho bezohľadne a bezvýsledne ničia. A propos – o koľko by sa ešte zlepšila situácia v týchto oblastiach, keby nenarastala asymetria bohatstva, ktorá pokračuje aj napriek veľkej kríze?

Nepripomína sa ani to, že neúspechom (hanbou) bezpečnostnej politiky USA v 21. storočí je ich účinkovanie v Afganistane. Jedným z neželaných dôsledkov politiky USA na Blízkom východe sa stal Islamský štát, okolo ktorého vzniku a pôsobenia je priveľa nejasností. A čuduj sa svete – Islamský štát tak isto pokladá Taliban (ako USA) za svojho nepriateľa.

Žiaľ, ani obete, neúspech či odmietanie a odpor zištnú a nehumánnu politiku USA a ich spojencov nezmenili. Ustavične roztáčajú nové kolá chaosu a násilia na Blízkom východe, destabilizujú iné ázijské regióny, zhoršujú sociálno-ekonomickú a bezpečnostnú situáciu vo viacerých oblastiach Afriky. Všetky tieto oblasti sú nanešťastie blízko k EÚ. A chaos sa odtiaľ môže šíriť lepšie aj do Ruska a Číny, proti ktorým Washington čoraz väčšmi brojí.

Je čas zamyslieť sa nad zmenou spôsobov riešenia problémov v nefungujúcom usporiadaní sveta. Základom sa musí stať multipolarita moci, kde bude jedným z centier aj EÚ s vlastnou víziou. Prehliadanie rastu vplyvu zoskupení ako je BRICS, Šanghajská organizácia spolupráce a i., je krátkozraké a škodlivé nielen pre svet, ale aj pre nás – SR v EÚ. Naším národným záujmom neprospieva podriaďovanie sa tlaku požiadaviek USA, NATO a nadnárodných finančných centier.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Vyšlo v Literárnom týždenníku 27 – 28/2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama