Reklama
Reklama

Kto ohrozuje demokraciu na Slovensku?

Počet zobrazení: 1843

Keď sa amerického prezidenta Georgea Washingtona pýtali, či by privítal vznik politických strán, odpovedal, že ak vzniknú strany, uchopia moc, a to bude koniec demokracie. Stalo sa už sa neodstane. Politické strany chcú vládnuť, a preto potrebujú demokraciu na jej získanie, no potom už začína prekážať. Väčšina politikov túto tendenciu maskuje všelijakými fígľami. Súčasný predseda vlády sa ani veľmi nenamáha maskovať snahu vládnuť autokratickejšie. Spomeňme si, ako naložil s vytváraním vládneho programu. Dokonca dovolil, aby si prezidentka prezerala návrhy programu cez dvoch ministrov, ktorí jej to umožnili.

Autokratické rozhodovanie podporuje cez tzv. krízové štáby, ktoré viditeľne robia podľa jeho pokynov a bez celkového spoločenského pohľadu. V podstate sa spoločne hrajú s ľuďmi. Ľudí dostatočne cez televízie vystrašili, takže títo zo strachu podporujú vládnutie.

Igor Matovič sa rozhodol, že je potrebné vymeniť niektorých vysokých štátnych úradníkov a tak sa chystá zmeniť zákony. Týka sa to aj jeho nového objavu – Lipšica. Ide o neveľmi vydareného bývalého ministra, ktorý mal vážny problém so zabitím chodca na ulici. Nie je prokurátorom, ale bol by vraj výborným generálnym prokurátorom. Zákony to však nepripúšťajú, čo vie aj právnik D. Lipšic a tak sa asi bude meniť zákon. Nuž čo, poslanci vládnucich strán sú zatiaľ poslušní a urobia to, čo im vrchnosť prikáže. Podpíše taký zákon prezidentka?

Takže sa zdá, že pre predsedu vlády SR sú zákony trhacím kalendárom: niektoré vyšklbne a iné tam vloží. Čo na to predseda Národnej rady SR?

parladiv2_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Podľa ústavy sú poslanci NR SR zástupcami ľudu a majú rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia. Zdá sa, že ľud, to je I. Matovič, ktorý má vedomie a svedomie poslancov uložené vo svojom trezore.

Do deštrukcie demokracie výrazne vstúpili aj nátlakové skupiny: najprv nekultúrni farmári, neskôr autodopravcovia, po nich taxikári a teraz aj ľudia žijúci v cudzine, ktorí sa rozhodli vrátiť sa na čas na Slovensko. Všetci pochopili, že diaľnica je ten vhodný nástroj nátlaku a tak ju z času na čas obsadzujú. Viem si predstaviť, že ak by som si auto zaparkoval na diaľnici, navyše v jazdnom páse, tak by mi ho policajti odtiahli a ešte by som dostal pokutu. Prečo nie ONI? Sú asi z lepšieho cesta ako obyčajný občan.

No a politici ustupujú týmto nátlakom, ale až po čase, asi aby viac naštvali občanov. Najprv sa hrdo tvária, že nikomu ustupovať nebudú a potom ustúpia a ešte sa spoločne pochvália pred TV kamerami, ako si porozumeli. Nechutná groteska!

Občania si zvykli, že „svojprávni“ poslanci sú dirigovaní straníckymi funkcionármi a pri hlasovaní sa pozerajú, kam smeruje stranícky palec – nahor či nadol. Zrejme sa zhliadli v starom Ríme, kde na gladiátorských hrách cisár palcom ukazoval osud porazeného – nahor znamenalo, že bude žiť, nadol, že ho majú zabiť. Takto pomaly zabíjajú poslanci strán demokraciu. Nejdú sa poradiť o hlasovaní so „svojimi“ voličmi, ale slepo poslúchajú stranícku direktívu.

Mám návrh, ako urýchliť a zlacniť parlamentnú demokraciu. Po parlamentných voľbách by sa prerátalo, koľko hlasov pripadá na jednotlivé strany (to sa robí aj dnes), strany by určili jedného svojho zástupcu, ktorý by bol vybavený tabuľkou s číslom označujúcim túto silu. No a tak by stačilo, aby v parlamente sedelo 5 – 7 ľudí, ktorí by pri hlasovaní zdvihli svoje tabuľky, predsedajúci by sčítal počty na nich, prípadne by mal matematicky zdatného pomocníka a bolo by. V podstate by stačilo zo 10 miestností a tie úspory na platoch! V podstate sa aj tak viacerým poslancom nechce chodiť do práce, pardon, do parlamentu. No aj zahraničné cesty by boli redukované, podobne ako asistenčné služby, cestovné po republike, prenájom kancelárií atď. „Odborníci“ dnes tvrdia, že nebudú peniaze na dôchodky, nuž čo tak začať zhora: úspory môžu vznikať krátením vysokých príjmov poslancov, ale aj primátorov a šéfov krajov. Je veľmi nevkusné či neobčianske, keď mocní a bohatí si chcú stále prilepšovať za, mimochodom, málo kvalitnú prácu na úkor občanov. Tomu sa už hovorí oligarchia.

Demokracia sa musí cítiť slabšia v kolenách aj zásluhou prezidentky. Žiadny prezident nebol po novembri nadšený z princípov demokracie. Či v Česku alebo na Slovensku. Asi výnimkou bol I. Gašparovič. Pani prezidentka si šikovne presadila prívržencov do Ústavného súdu, teraz nastal čas preobsadiť kreslá v ostatných vysokých súdnych postoch a asi aj v kreslách obyčajných sudcov. Netrápila ju ani jej trápna kontrola vznikajúceho vládneho programu. Pripomínam, že v právnom štáte štát môže iba to, čo mu zákony a ústava dovoľujú, na rozdiel od občanov, ktorí môžu všetko, čo im zákony a ústava nezakazujú. No a kontrola rodiaceho sa vládneho vyhlásenia nie je v právomoci hlavy štátu.

Demokracia je veľmi flexibilný pojem, existujúci vyše dvetisíc rokov a v rôznom čase s rôznym obsahom. Súčasný obsah sa prežil, potrebné je buď ho inovovať, alebo vymyslieť iný druh vládnutia. To už ale prechádzame na inú tému – tú si necháme na neskôr.

Teraz je potrebné chrániť existujúci výklad pojmu demokracia – potrebná je zvýšená aktivita občanov, ale aj inštitúcií na jej ochranu (ústavný súd, parlament, poslanecké zbory na rôznych úrovniach). No a novinári by mali menej liezť do košiara mocným a viac reflektovať verejnú mienku.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama