Reklama
Reklama

Kto je tu hlupák?

Počet zobrazení: 2133

Na Slovensku sa zvykneme držať zvykov a tradícií. Jedným z nich je aj nadávať druhým veľmi ľahko a veľmi rýchlo do hlupákov (alebo aj horšie). Práve to jedným dychom vyslovil na adresu odborníkov (vedcov) aj premiér Matovič. Povedal doslova: „Keď nejaký odborník teraz povie, že Slovensko potrebuje masívne očkovanie, a nie masívne testovanie, tak to je pre mňa hlupák, a nie odborník…” Bezprostredne tým vyvolal reakciu našich vedeckých inštitúcií na obranu odbornosti, expertízy, diskusie, vecnej argumentácie a kritického myslenia.(https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/vyhlasenie-slovenskych-vedeckych-institucii-doverujme-vedcom-a-vedkyniam/). Súčasná situácia korona-krízy je naozaj mimoriadne náročná a jej riešenie si vyžaduje vysokú mieru odbornosti, ale aj vysokú mieru inteligencie, a to nielen individuálnej, ale kolektívnej, sociálnej. Práve politici, štátnici či vrcholoví manažéri musia byť špičkovými odborníkmi na spoločenské riadenie a organizáciu, na riešenie komplexných spoločenských problémov, na sociálnu komunikáciu a motiváciu ľudí atď., teda na všetko, čo poskytujú ako základ pre úspešnú spoločenskú aj politickú prax u nás toľko proskribované spoločenské a humanitné vedy a vzdelanie v nich. Politici nemusia mať vzdelanie vo fyzike či chémii ani v medicíne, musia mať však vzdelanie — a podľa možnosti kvalitné a plnohodnotné — práve v spoločenských a humanitných disciplínach. Ako je to so vzdelaním a odbornosťou politikov — a čím ďalej, tým viac — u nás za ostatných 30 rokov, je „verejné tajomstvo“.   

Aby sme mohli niekoho označiť za hlupáka, potrebujeme vedieť, čo hlúposť je. Tá je vždy konkrétna, nie abstraktná, týka sa vždy konkrétneho človeka, jeho myslenia a konania v konkrétnej veci, resp. aj viacerých konkrétnych vecí.

Samozrejme, platí to naše staré známe, že „nikto učený z neba nespadol“. Preto aj vynikajúci americký psychológ Robert Sternberg spolu s ďalšími celkom otvorene uvažujú vo svojej knihe o tom, „Prečo robia múdri ľudia hlúposti?“ (slovenské vydanie Ikar, 2004). Analyzujú konkrétne osobnostné črty a dispozície, ktoré vyúsťujú do hlúpeho, teda nevhodného, nesprávneho, nerozvážneho, nerozumného, nepremysleného, nekompetentného aj neetického správania. Nepochybujú o tom, že hlúposť má deštruktívne, sebazničujúce efekty a zaoberajú sa najmä „hlúpym rozhodovaním, ktoré má celospoločenský dosah. A to už sa týka priamo rozhodovania politikov a tých, čo majú na zodpovednosti spoločenské inštitúcie, organizácie atď. Od tohto rozhodovania totiž závisia osudy i životy mnohých, takže tie sú potom aj kritériom posudzovania toho, ako sa niekto — napríklad na čele štátu alebo vlády — správa a rozhoduje. 

Inak, všeobecným poznávacím znakom hlupáka je to, že o svojej hlúposti nevie — jednoducho ju nereflektuje, neuvedomuje si ju. Pretože keby si ju uvedomil, bol by to hneď prvý krok k tomu, aby ju začal prekonávať. Najväčšou hlúposťou je teda zotrvávať vo svojej hlúposti a nevedieť o tom.

Poďme sa teda pozrieť na to, aká múdrosť, a nie hlúposť, je toto „masívne“ či „plošné testovanie“. Aká „múdrosť“ to bola, o tom som písal už vtedy, keď s ňou premiér Matovič prišiel prvýkrát
(https://www.noveslovo.sk/c/Osial_testovania_a_testovanie_osialu,
https://www.noveslovo.sk/c/Po_testovacom_osiali_I_cast,
https://www.noveslovo.sk/c/Po_testovacom_osiali_II_cast,
https://www.noveslovo.sk/c/Este_raz_a_naposledy_o_testovani).
Napokon takou sa aj ukázala: nič nevyriešila, ba s veľkou pravdepodobnosťou prispela k zhoršovaniu situácie. Nepresné testy, vynútené zhromažďovanie ľudí, falošný pocit negativity väčšiny testovaných, absurdný „modrý certifikát“ požadovaný od zamestnancov zamestnávateľmi, vyhodených 100 miliónov, nezmerateľné psychologické škody atď. Po tomto fiasku, ktoré Matovič s jeho suitou goebbelsovsky obracali naruby, prišiel predsa len lockdown, i keď deravý. Odvtedy čísla pozitívnych rastú, ba čo je ešte horšie a najhoršie, rastú aj počty úmrtí. Kto je zodpovedný za toto nezvládnutie situácie, je jasné rovnako ako to, kto je zodpovedný za konkrétne rozhodnutie o plošnom testovaní.    

„Tajne“, ale márne, som dúfal, že sa tým už nebudem musieť zaoberať. Máme to tu však so všetkou aroganciou zas. Je úplne zrejmé, že Matovič a jeho suita nepoznajú inú „metódu“ na riešenie zložitej krízy ako „testovanie, testovanie a ešte raz testovanie“. Zodpovedá to tomu, ako boli a sú schopní celú situáciu vyhodnotiť: ako „hnusobu“, s ktorou treba viesť „vojnu“ a ktorú treba „poraziť“ nejakou „atómovou zbraňou“ a tým ju úplne raz a navždy zlikvidovať. Pandémia podľa tohto prístupu znamená všeobecné šírenie vírusu a všetko ostatné sú len dôsledky tohto šírenia. Vírus treba „chytiť pod krk“ hneď tu a zatrhnúť mu šírenie, lebo práve toto je ten hlavný, dokonca asi jediný problém. A šírenie dokazujú práve pozitívne výsledky testov. A každý, kto nemá tento prístup ako Matovič, je podľa neho hlupák, nezodpovedný, ba dokonca nebezpečný a škodlivý živel.

Takže po 1., fenomén masového šírenia vírusu. Samozrejme, každému so zdravým rozumom (nielen odborníkom) je jasné, že mu treba brániť a zabrániť maximálne, ako sa dá, obmedziť a lokalizovať ho na minimum, čo v konečnom dôsledku znamená ukončiť pandémiu (z gréčtiny pan-demos) ako rozšírenie epidémie, týkajúce sa všetkých („ľudu, národa“). Preto odborníci navrhli známu metódu „R-O-R“ (rúško-odstup-ruky), ktorá určite funguje. Okrem toho navrhli ďalšie metódy od dezinfekcie priestorov a predmetov cez obmedzovanie sociálnych kontaktov a veľkých zhromaždení až po ich úplné zákazy (futbalové ligy pokračujú bez divákov atď.), príkazy izolácie a karantény až po uzavretie a „uzamknutie“ (lockdown) celých oblastí, regiónov alebo aj krajín tam, kde sa zistí vysoká koncentrácia prítomnosti vírusu, a to predovšetkým nie v počtoch „pozitívnych“, ale v počtoch naozaj chorých na Covid-19, čiže tých, čo majú ťažkosti a potrebujú liečbu od najjednoduchšej (domácej, ambulantnej) po hospitalizáciu.   

Po 2., fenomén pozitívnych. Každý so zdravým rozumom (nielen odborník) vie, že netreba riskovať a treba sa chrániť (a tým chrániť aj druhých) pred „pozitivitou“, teda prítomnosťou vírusu Covid-19 vo vlastnom organizme. Túto ochranu a minimalizáciu rizika pozitivity zabezpečujú opatrenia, uvedené vyššie. Okrem toho, každý kto sa o problém zaujíma, môže od odborníkov vedieť, že: 1. pozitivita neznamená automaticky chorobu, 2. pozitivita neznamená automaticky infekčnosť pre druhých, pretože 3. chorobe a infekčnosti bráni jednak veľkosť pozitívnej „nálože“, jednak veľkosť imunity, 4. zistenie pozitivity musí byť maximálne spoľahlivé na základe maximálne spoľahlivého testu, a 5. platnosť výsledku pozitivity či negativity je časovo obmedzená a v ľubovoľne neurčitom čase sa môže zmeniť (pozitívni budú negatívni a naopak).

Po 3., fenomén testovania. Každý so zdravým rozumom (nielen odborník) vie, že testovanie nie je ani terapia, ani prevencia či profylaxia. Je to nástroj diagnostiky, aj to podľa odborníkov veľmi limitovaný. Tento nástroj je určený na stanovenie, resp. upresnenie diagnózy u ľudí, ktorí majú zdravotné ťažkosti a príznaky, kvôli ktorým navštívia lekára. Cieľom testovania je zistenie jednej z príčin zdravotných ťažkostí takéhoto pacienta, a tou príčinou môže byť prítomnosť vírusu Covid-19 v organizme, teda hľadaná „pozitivita“.

A teraz tá hlavná otázka: čo môže byť cieľom masového (plošného) testovania? Podľa prístupu Matovičovej vlády — ktorého „genialitu“ všetci „hlupáci“ nechápu — to je nielen zabránenie masového šírenia vírusu, ale dokonca jeho postupná likvidácia zrejme až na „nulu“. Ako? Nuž jednoducho a celkom bez použitia iných metód a nástrojov vrátane liečenia či očkovania: teda „vychytaním“ či „pochytaním“ všetkých „pozitívnych“ nositeľov vírusu Covid-19 a ich následným uzavretím do povinnej izolácie (karantény) na cca 10 dní, čiže oddelením od tých, čo sú „negatívni“ a nie sú nositeľmi vírusu. Bez tohto testovania Matovič a spol. predpokladajú: 1. že keďže nevieme, kto je a kto nie je pozitívnym nositeľom vírusu, a teda všeobecnou hrozbou pre všetkých, musíme predpokladať, že potenciálnou hrozbou sme všetci netestovaní, 2. preto musíme nájsť tých skutočne „pozitívnych“, ktorí sú tou hrozbou, a 3. „oddeliť zrno od pliev“, čiže „pozitívnych“ od „negatívnych“. (Podobná paranoja sa môže prejavovať aj v inom či vlastne vo všetkom. Napríklad o každom politikovi, štátnom úradníkovi alebo podnikateľovi môžem apriórne predpokladať, že je podvodník, zlodej, korupčník či zhýralec. Alebo o každom človeku môžem apriórne predpokladať, že je zloduch, zlosyn, nepriateľ a „obluda v ľudskej koži“.

Žiadna „prezumpcia neviny“ u nikoho ani len neprichádza do úvahy. Či tu „podľa seba súdim teba“, alebo ma takto vychovali v duchu „človek človeku vlkom“ a opak v podobe čestných politikov, poctivých podnikateľov a normálnych dobrých ľudí nie je možný, na tom nezáleží. Moja „logika matovičizmu“ mi velí, že keď dostanem moc, mojou hlavnou a jedinou agendou bude nájsť „metódu“, ako „pochytať“ a „dolapiť“ všetkých zlodejov a zloduchov, nech by to aj boli naozaj všetci — okrem mňa samého a „mojich obyčajných ľudí“. Okrem toho mi to poslúži na upevnenie mojej osobnej moci a čo ma po ľudskej dôstojnosti či slobode tých druhých? O všetko sú len nástroje mojej moci!)

V čom je absurdita a iracionalita takejto stratégie plošného testovania? Nuž jednoducho v tom, že: 1. nerieši problém masového šírenia vírusu, pretože ignoruje všetky ostatné metódy a prostriedky, chce — ale nemôže — ich nahradiť, ba dokonca niektoré z nich narúša (napr. organizovaním zvýšenej koncentrácie ľudí), 2. nerieši problém pozitívnych nositeľov vírusu, pretože ignoruje fakty o tom, čo znamená a neznamená pozitivita u konkrétnych ľudí, čiže fakty o chorobnosti, infekčnosti, imunite atď., a 3. zneužíva testovanie ako nástroj diagnostiky, ktorý si zamieňa za nástroj profylaxie, ignoruje jeho adekvátne použitie, keď ho aplikuje na zdravú populáciu v nevhodných podmienkach. 

Najabsurdnejším je jeho výsledok, nech už by bol akýkoľvek, či už 1. minimálny a zanedbateľný v podobe nízkeho percenta „pozitívnych“, čo znamená absolútne neefektívne vyhodenie peňazí, alebo 2. maximálny a katastrofický v podobe vysokého percenta „pozitívnych“, čo znamená najprísnejší lockdown, ktorý sa dá urobiť aj bez toho. V každom prípade je to výsledok nepredvídateľný a nijako rozumne nezdôvodniteľný.

V čom teda spočíva hlúposť posadnutosti a paranoje premiéra Matoviča? V tom istom, v čom aj všetky ostatné: nič nerieši, ba problém ešte znásobuje. A hoci sa u nás medzi ľuďmi rozšírili aj ďalšie „múdrosti“, ako napríklad stará známa, že „Komu dal Pán Boh úrad, tomu dal i rozum alebo že „Proti hlúposti sa nedá bojovať“ — zvlášť ak je spojená so zlobou —, treba oprášiť starého Wericha, že nemôžeme tomu podliehať. Múdrosť v spojení s dobrom musia byť silnejšie než hlúposť v spojení s podlosťou.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama