Reklama
Reklama

Kríza, štrajky a učitelia

Počet zobrazení: 4735

vlajka skolstvo.jpeg

Nemyslím si, že  učitelia si vyštrajkujú viac, ako im štát môže v tejto dobe dať... Ak sa im však predsa len podarí niečo vytrucovať, budú to naši ministri musieť iným zobrať.

 


V tridsiatych rokoch minulého storočia, keď kríza vtiahla do našich miest a dedín, nikto ani len netušil, ako dlho potrvá a aké dopady bude mať na život našich predkov. Pred jej pohromou nás neuchránili ani takí politici, ako bol T. G. Masaryk, ani podnikateľská pýcha tých čias – Baťa. Ešte i dnes sa idú mnohým ľuďom prsia roztrhnúť od pýchy pri spomienke na týchto slávnych mužov. O to menej sa však hovorí o 24. októbri 1929, keď ich sláva vrcholila, no práve vtedy vypukla aj veľká hospodárska kríza. Zdá sa mi, že sme nedávali pozor na hodinách vlastivedy a dejepisu, keď nám učitelia rozprávali o tom, čo to kríza je a prečo sa pravidelne opakuje. Inak by sme s takou ľahkosťou nemenili sociálne istoty za sľuby, ktoré nám dávali po novembri 1989 muži vo vyťahaných svetroch. Naleteli sme aj Václavovi Havlovi, keď sa verejne zaprisahal, že okamžite odstúpi, ak počas jeho prezidentovania bude nezamestnanosť. Ako Mojžišovi uverili Židia, aj mi sme uverili tomu, že ponovembrová elita nás prevedie cez rieku Jordán do krajiny Kanaán, ktorá oplývala bohatstvom.

Nielen učitelia, ale aj starí ľudia nám rozprávali o tom, čo je to nezamestnanosť, hlad a exekúcia. Mali sme lepšie načúvať, boli by sme na ňu lepšie pripravení. Kríza je totiž jeden veľký a odporný Netvor. Mrzačí a kaličí ľudí, každý deň potrebuje svoje obete a svoju potravu. Aj v týchto časoch ho niečo prebudilo a očucháva si nás už zo všetkých strán a vyberá si svoju korisť. Ekonómovia nám predpovedajú, že v budúcom roku budeme mať pol milióna nezamestnaných. Iba ten, kto je bez práce, by vedel najlepšie popísať, čo znamená  pre neho a celú jeho rodinu stav tejto núdze. Ešte nám síce neskučia črevá od hladu, ale už teraz sme iba krôčik od toho, aby si niektorí ľudia nemuseli natierať chleba iba horčicou ako za starých krízových čias. Keď počúvam, ako nám denne pribúdajú na úradoch práce stovky a tisíce ľudí, nemám z toho dobrý pocit. Pripomína mi to spomienky starých ľudí, ktorí sa dennodenne modlili, aby si našli prácu. Vláčili po uliciach miest a dedín škaredé figuríny vypchané slamou, na ktorých viseli tabuľky s nápisom Kríza. Potom ich verejne topili alebo spaľovali. Veľmi dlho trvalo, než sa všetko, ako tak utriaslo, no vzápätí na to prišla vojna. Ďalšie Monštrum, ktoré si vyžadovalo obete a potravu.

Nie sme múdrejší ani šikovnejší, ako boli naši predkovia, snáď len viac slintáme po bohatstve a majetku. Kríza akoby plodila  ďalšie krádeže a podvody. Začína však plodiť aj štrajky... čoraz častejšie sa štrajky stávajú témou dňa. Momentálne je to štrajk učiteľov, ktorý nechcú pristúpiť iba na 5-percentné zvýšenie platov. Neviem, ako sa štrajk skončí, no nemyslím si, že si vybrali správnu dobu pre svoje požiadavky a nemyslím si ani, že je verejnosť nejako nadšená ich štrajkom. Učitelia nás naučili písať i čítať, sme im za to vďační, ale myslím si, že keď sa 20 rokov nič nerobilo s ich stavom, čas krízy im nebude priať. Každý uvažuje krízovo – ak dajú učiteľom, mali by dať aj mne. Ak dajú učiteľom, musia zobrať iným. Na druhej strane nás však všetkých poburuje, keď sa dozvedáme, že niekde učiteľa zmlátili, že napr. v Plaveckom Štvrtku sa učiteľ bojí chodiť do práce, že dokonca už aj starosta sa bojí ísť do školy kvôli agresivite žiakov... V takýchto prípadoch musí štát postupovať razantne, aby boli zdravie a dôstojnosť učiteľa zachované. Ak dokážeme konečne už razantne konať vďaka „farmárskemu zákonu“ proti zlodejom kukurice a kapusty, ešte prísnejší by mal byť zákon na ochranu učiteľa.

Nemyslím si, že  učitelia si vyštrajkujú viac, ako im štát môže v tejto dobe dať. Štrajky a sociálne nepokoje prospejú iba tým, ktorých sme nevolili, alebo tým, ktorí nie sú schopní zložiť funkčnú koalíciu. Ak sa im však predsa len podarí niečo vytrucovať, budú to naši ministri musieť iným zobrať. Je to ako s odpoveďou Arnošta Lustiga na otázku, ako je možné, že on v koncentračnom tábore prežil, keď iných splynovali. Prežil som, lebo miesto mňa z nejakých dôvodov zobrali iného...
 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Dedo
#1
Ján Šteuček
01. február 2013, 12:05
Ako systematicky idiotizovať národ?!
V roku 1990 bolo u nás  13 vysokých škôl na ktorých študovalo 65 tisíc študentov .
V roku 2012 je na Slovensku 38 vysokých škôl , každá z nich má ešte niekoľko detašovaných pracovísk , 230tisíc študentov 38 vysokých škôl to je 38 rektorov a rektorátov , 140 prorektorov ,
140 dekanov a dekanátov , 600 prodekanov , 140 štúdijných oddelení , 800 katedier ,420 profesorov , tisíce docentov a odborných asistentov, asistentov , obslužných pracovníkov . To sú  desiatky budov a objektov s vysokými nákladmi na prevádzku a údržbu . Lákadlom na štúdium je odbor tzv. manažmentu, výroby, obchodu, finančníctva, štátnej a verejnej správy, a dnes už možno aj manažmentu filozofie.
Akých manažérov môže asi vychovať docent, dnes už dokonca profesor, ktorý skutočnú fabriku videl na exkurzii v 6. semestri svojho štúdia, aj to si viac všímal prednosti kolegyne z ročníka a za najvýznamnejšiu
časť svojej profesionality uvádza 6 mesačnú stáž v Amerike, že to bolo pri obsluhe kolotočov v zábavnom parku tají. Na právnických fakultách študuje viac poslucháčov ako  je právnikov v reálnej praxi . Aká asi čaká budúcnosť absolventa politologie z Detvianskej Huty , absolventa medialnej
komunikácie z Oravskej Polhory , či absolventa antropologie z Majcichova . Ako sa uplatnia tie tisíce absolventov z kresťanských univerzít a fakúlt v Bratislave, Trnave, Nitre, Ružomberku, koho budú obviňovať za svoju neuplatniteľnosť?
Podobná situácia je s absolventmi stredných škôl, keď medzi 19 až 24 ročných mladými  ľuďmi je až 36 % nezamestnaných, a 100 tisíc pracuje v zahraničí, ako dokladači tovaru v pražských supermarketoch alebo na bitunkoch v Anglicku.
Tisíce maturantiek vymieňa pampersky rakúským seniorom. Paradoxné pri tom je, že ak firma Samsung zruší prevádzku v Dunajskej Strede o prácu príde 3000 Rumunov.
Žiaľ, nedokážu pochopiť za totality externe vyštudovaní právnici , ani nedávni 4 semestroví absolventi manažmentu, že národný dôchodok/ND/ dnes hrubý domáci produkt/HDP/ sa neprodukuje ani v Národnej rade, ani v Národnom divadle a už vôbec nie v obchode či banke.
V roku 1990 sme okrem mandariniek , banánov , pomarančov a citronov boli úplne sebestační v potravinách a ovocí. V poľnohospodárstve pracovalo 350 tisíc ľudí . Dnes pracuje v poľnohospodárstve 60 tisíc ľudí a dovážame 65 % potravín, na najúrodnejších pôdach sa stavajú automobilky ,
priemyselné parky a logistické centrá , lúky sa nekosia a nevypásajú , zarastajú tŕním
a bodľačím , dažďová voda sa nezachytáva , studne vysýchajú a doliny ničia prívalové povodne .
A nikto sa za nič necíti zodpovedný .  ......akože inteligentov kopu, len to nejako nevidno, stačí si pozrieť niektoré idiotské internetové diskusie.....

-- 

 

 
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama