Reklama
Reklama

Krátka úvaha o poľnohospodárstve

Počet zobrazení: 1906

V minulosti sme konštatovali, že v médiách sa o poľnohospodárstve píše poskromne. Po vražde novinára J. Kuciaka, jeho snúbenice M. Kušnírovej a zverejnení jeho nedokončeného článku dňa 28. februára 2018 ako by sa vrece roztrhlo. Rozsahom ďaleko prekročilo rámec svojho času najväčšej kauzy Gorila. Ján Kuciak pracoval na téme talianskych podnikateľov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom na východnom Slovensku. Písal o nefunkčnosti a závažných chybách štátneho systému, ústavných činiteľoch, politikoch, štátnych úradníkoch a ich utajovaných prepojeniach s podnikateľmi a členmi organizovaného zločinu. Poukázal na prerastajúcu korupciu a klientelizmus do všetkých oblastí a na všetkých úrovniach spoločnosti.

Poľnohospodárstvo sa razom stalo hlavnou politickou témou. Na vražde dvoch mladých ľudí a roky nedoriešených problémoch v poľnohospodárstve sa veľmi rýchlo sformovali poľnohospodársky aktivisti, skupina „Za slušné Slovensko“, opozícia a svoje si prihrial aj prezident Kiska za silnej podpory médií. Pod tlakom spoločenských protestov nastali zmeny vo vláde, v polícii, ale hlavnú požiadavku zvrhnutie vlády a vypísanie predčasných volieb, odvolanie ministerky G. Matečnej vládna koalícia po značných stratách ustála.

agronajnaj1.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Poukazovanie na neoprávnené čerpanie poľnohospodárskych dotácii, množstvo skreslených informácii v boji o pôdu medzi malými a veľkými farmami viedlo k polarizácii odbornej aj laickej verejnosti. Týždenný protest traktoristov s kempovaním na nábreží Dunaja a prijatie protestujúcich utláčaných malých farmárov predsedom parlamentu a prezidentom, podľa predsedu SPPK E. Machu, zatienilo skutočné problémy agrorezortu.

Občanom Slovenska médiá a predstavitelia protestujúcej verejnosti ukazovali poľnohospodárstvo ako prehnité, skorumpované, spájané s podvodmi, agrobarónmi a mafiou. „Utrpel morálny kredit poľnohospodárstva, utrpeli skutoční poľnohospodári, ktorí s týmto čiernym bahnom nemajú nič spoločné“ (cit. E. Macho).
 

Niekoľko právd o poľnohospodárstve
 

V skutočnosti vystúpili do popredia problémy poľnohospodárov, ktoré mali riešiť dávno všetky pravo- či ľavostranné vlády. V krátkej histórii od vstupu Slovenska do EÚ môžeme konštatovať, že poľnohospodárstvo stratilo tisícky pracovných miest, zvýšil sa podiel dovezených potravinárskych výrobkov a miliónové dotácie neboli použité na zvýšenie domácej produkcie. Tak sa nemôžeme čudovať, že saldo zahraničného obchodu s potravinárskymi výrobkami v období január až marec 2018 bolo pasívne, a to v hodnote 425 miliónov eur, pritom v porovnaní s obdobím minulého roku sa zvýšilo o 48,5 %. Ani pre budúcnosť podstatný obrat nemožno očakávať. Podľa D. Chreneka má EÚ striktné záväzky na svetovej úrovni voči WTO, kde sa únia zaviazala, že nebude poskytovať dotácie, ktoré deformujú trh. Sú to práve viazané platby na produkciu. Preto nie náhodou, že novovybudované mliečne farmy v Bzovíku a Senici boli postavené bez dotácií.

Potraviny ako produkt poľnohospodárstva sú prvou ľudskou potrebou, a preto výroba a obchod s potravinami sú najspoľahlivejším podnikateľským odvetvím odkedy ľudstvo existuje, čo veľmi dobre pochopili nadnárodné obchodné reťazce a  rýchlo sa etablovali na Slovenskom trhu. Špecifikum poľnohospodárstva je, že je viazané na pôdu. Poľnohospodár nielenže sa stará o pôdu ako živiteľku, ale udržuje harmóniu s prírodou a koloritom krajiny. Dôležitým aspektom života spoločnosti je potravinová bezpečnosť. Napriek tomu, že pri otvorenej ekonomike spochybňujeme jej opodstatnenosť, skutočnosť je taká, že sebestačnosť zmierňuje hrozby živelných udalostí, medzinárodných konfliktov a nerovnovážnych stavov na svetových trhoch s potravinami. V národohospodárskej rovine sebestačnosť uvoľňuje zdroje napr. na nákup a dovoz nových technológii. Pre zaujímavosť, ročné pasívne saldo už viac rokov predstavuje u dovezených potravinárskych výrobkov, ktoré si vieme doma vyrobiť, čiastku 1,2 až 1,4 miliardy eur. Bohužiaľ, všetky vlády pre podstatnú zmenu tohto stavu vykonali veľmi málo. Je tomu tak preto, že pri realizácii reforiem došlo k ideologizácii ekonomiky, negácii minulosti a fetišizácii trhu.

Bezbrehé otvorenie trhu s potravinami, ovládanie obchodu s potravinami obchodnými reťazcami, nájom resp. kúpa pôdy zahraničnými partnermi situáciu domácich poľnohospodárov nevylepšilo. Zisky obchodných reťazcov plynú do zahraničia, podobne aj produkcia, napr. ošípaných, po ktorých nám tu zostáva len hnoj.

Nie je nič prekvapujúce, že priame dotácie, ktoré nie sú viazané na produkciu, sa stali záujmom mnohých „farmárov“. Mulčovanie, v lepšom prípade pestovanie monokultúr, resp. malé spestrenie sortimentu pestovaných plodín, sa stalo zaujímavou ekonomickou činnosťou. Roky zanedbávané pozemkové úpravy umožnili manipulovanie s pôdou, čerpanie dotácii aj tým, ktorí dokázali zneužiť slabé stránky v zákone.
 

Opatrenia ministerstva
 

Do centra pozornosti v roku 2017 sa v rámci rezortu dostali problémy dvojakej kvality potravín a nekonečný spor s obchodnými reťazcami. V parlamente boli schválené zákony, ústavný zákon zadefinoval pôdu ako neobnoviteľný prírodný zdroj s osobitnou ochranou zo strany štátu a novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Novela mala obmedziť špekulácie s pozemkami a podporiť malých farmárov.

Rezort pre rok 2018 naštartoval čerpanie eurofondov – v rámci regionálneho rozvoj má vzniknúť tisícky nových miest v škôlkach, lepšie vybavenie v školách, zeleň v mestách, verejná dopravu či budovanie cyklotrás atď. Je to dobrý pocit, že sa staráme ako rezort o naše detičky, ale bežný občan si kladie otázku: koľkože dáme finančných prostriedkov na rozvoj poľnohospodárskej prvovýroby, do modernej potravinárskej technológie, aby sme nemuseli vyvážať do zahraničia mlieko, obilie, atď. bez pridanej hodnoty a spätne dovážali maslo, pekárske a mäsové výrobky a odoberali tak prácu našim ľudom. Po výzvach poľnohospodárov a potravinárov vláda prispeje v roku 2018 k zlepšeniu situácie spustením projektu zelenej nafty, čo ani zďaleka nevyrovnáva príspevky poľnohospodárom v susedných štátoch, a to nehovorím o starých štátoch EÚ. Vďaka spolupráci ministerstva, Úradu geodézie a katastra prvý raz v histórii Slovenska sa zverejnili plochy, ktoré obhospodarujú poľnohospodári a môžu na ne žiadať priame platby. Vlastníci aj nájomcovia pôdy si budú môcť overiť vlastnícke vzťahy k obhospodarovanej pôde. Pokiaľ bude systém funkčný, prinesie podstatné sprehľadnenie vzťahov, po ktorých roky volajú protestujúci vlastníci aj nájomcovia pôdy.
 

Kto všetko bojuje za práva poľnohospodárov a potravinárov
 

V oblasti poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a služieb sa etablovalo množstvo záujmových spoločnosti, rôznych platforiem, družstevných organizácii, združení, komôr, výrobných aj nevýrobných organizácii, a keď k tomu prirátame „odborníkov“ z politických strán, nemôžeme sa diviť, že jednotné stanovisko na riešenie problémov v poľnohospodárstve je v nedohľadne. Treba dodať, že na škodu veci.

Protestná jazda farmárov z východu SR do Bratislavy, ktorú zorganizovala pod vedením Patrika Magdoška „Iniciatíva poľnohospodárov“, mala pripomenúť ministerke pomalé riešenie požiadaviek spísaných v Košickej výzve. Širšiu podporu nenašla, od protestnej jazdy sa dištancovala Rada poľnohospodárov a ďalšie organizácie. Napriek tomu na brehoch Dunaja podpísali farmári a predstavitelia opozičných parlamentných aj mimoparlamentných subjektov „Memorandum o poľnohospodárstve“, ktoré do parlamentu predložia ako kolektívny návrh opozičné strany. Nuž máme sa na čo tešiť.

Zatiaľ čo uvedené organizácie majú za cieľ zlepšiť podmienky pre poľnohospodárov, aj keď rôznym spôsobom, je tu organizácia INESS, ktorá vydala a distribuovala do stredných škôl video a brožúru „Slovensko 2044“ s nákladom v počte 20 000 kusov. Obsahom brožúr je zverejniť a poukázať na sedem hriechov populizmu. Ako prvý sa uvádza Potravinová a energetická sebestačnosť. Za populizmus sa považuje – citujem autora publikácie „už samotný cieľ sebestačnosti a snaha zamestnávať viac ľudí na poliach a v poľnohospodárstve je hlúpy“. Kladiem si otázku, ako je možné, že do štátnych škôl sa distribuujú takéto brožúry. Nuž ak takto máme vychovávať našu mládež, potom nečakajme, že obrodíme naše poľnohospodárstvo.

Ako ukazuje priebeh udalostí, od samého počiatku sa nepodarilo zjednotiť postup a cieľ požiadaviek. Naopak, odborná aj laická spoločnosť sa polarizovala, čo využili na svoje ciele politické aj ostatné subjekty.

Veľkou témou, ktorá určí budúcnosť poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu na Slovensku, je spoločná poľnohospodárska politika v rámci EÚ po roku 2020. Stretnutie poľnohospodárskych samospráv krajín Litvy, Estónska, Poľska, Maďarska, Českej republiky, Slovenska, Bulharska a Chorvátska jasne naznačilo požiadavky a okrem iného sa v deklarácii uvádza: „uznať, že rovnaké práva, rovnaké príležitosti a spravodlivá hospodárska súťaž pre poľnohospodárov by mali byť základnými hodnotami, na ktorých je založená politika Európskej únie“.

„Politici by mali po sebe niečo pozitívne a hmatateľné zanechať,“ odkazuje Babiš v časopise Forbes, pretože, doterajším politickým garnitúram sa také nič nepodarilo. K tomu, aby tomu tak bolo, musia prispieť aj sami poľnohospodári a potravinári tým, že budú presadzovať jednotne záujmy agrárneho sektoru.

(Anton Julény senior je poľnohospodársky inžinier)

Priemer: 4.7 (17 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama