Koronavírus obnažuje slabosti našej civilizácie

Zisk a majetkový prospech nesmú víťaziť nad životom ľudí. Treba zamedziť, aby ekonomické dôsledky pandémie prejavujúce sa v poklese cien majetku, raste nezamestnanosti a v poklese ceny práce zneužili bohatí finančníci, bankári, nadnárodné spoločnosti a ich prisluhovači na ďalšie bohatnutie, resp. na získanie prírodných zdrojov – pôdy, vôd, lesov našej drahej vlasti, Slovenska.

Napĺňa sa obsah výroku Matky Terezy, ktorá povedala, že nie je problémom nasýtiť chudobných na tejto Zemi, ale nasýtiť bohatých. Koronavírus, ktorý teraz ohrozuje životy na celej našej planéte, najmä starých ľudí, je dôkazom chorobnej nenásytnosti hŕstky bohatých. Hŕstky, ktorá mocou peňazí a bohatstva už druhé storočie, aj pomocou vojen a opakujúcich sa hospodárskych kríz, ovláda tento svet a chce mu vládnuť naďalej. Vytvorila na to potrebné mechanizmy – kapitalistický systém bankovníctva a finančníctva, cielený proces globalizácie, privlastňujúci si výsledky práce hŕstkou bohatých. Ovládla pudy prospechárov, túžiacich po moci, peniazoch a bohatstve. Financuje rozkladnú činnosť tretieho sektora – spolitizovaných mimovládok. Neštíti sa použiť ani nástroje, ktoré zdecimujú počet ľudí na našej planéte. Koronavírus je toho dôkazom?


Kresba: Ľubomír Kotrha
 

Ako ďalej?
 

Nateraz sa zdá, že uvedený počin sa hŕstke vyvolených vymkol z rúk. Ide o to či, ľudstvo precitne a z tohto šoku sa poučí, alebo bude naďalej tolerovať hru mocných tohto sveta. Hru, v ktorej zisk a majetkový prospech hŕstky mocných je viac ako život človeka. Ľudia trpia, majú strach o svoj život, o budúcnosť svojich detí. Poplatní pri moci nie sú schopní postaviť sa k riešeniu dôsledkov počínania „hŕstky bohatých“, čelom. Nekoná Organizácia Spojených národov, ani Európska únia (ďalej EÚ . Môže tento systém prežiť? Nemôže, keď mu nedáme ďalšiu šancu. Treba ho zmeniť v prospech lepšieho života všetkých ľudí. Treba prestať so zotročovaním a zadlžovaním ľudí a štátov, s  drancovaním a znečisťovaním prírody a celej planéty Zem. Treba zamedziť počiny, ktoré ohrozujú život človeka na Zemi.
 

Na Slovensku
 

Na sústavne oslabovaný štát chcú vyznávači dnes už hynúceho liberálno-globalistického kapitalizmu prenášať riešenia dôsledkov pandémie koronavírusu. Nemajú odvahu siahnuť na majetok bohatých tohto sveta. Na Slovensku na majetok získaný nekalou privatizáciou, na majetok nadnárodných spoločností, ktoré roky čerpajú daňové a iné úľavy a prevádzajú vysoké podiely na zisku do svojich materských krajín.

Vyše 95 % strategického majetku je kvôli počínaniu prospechárov (ekonomických diletantov a bezohľadných privatizérov hodnôt, ktoré vytvorili predchádzajúce generácie), v rukách zahraničných nadnárodných spoločností. Tieto spoločnosti za lacný peniaz získali nielen lukratívne a pre fungovanie štátu dôležité majetkové hodnoty (napríklad energetické médiá), ale požívajú aj rad ďalších, najmä daňových výhod. Nadnárodným spoločnostiam draho platíme za každé vytvorené „montážne“ miesto, o ktoré aj tak pokračujúcou robotizáciou, onedlho prídeme. Prestali sme gazdovať na svojom a so svojimi zdrojmi. Každý dobrý hospodár si tvorí rezervy na ďalší rozvoj a výkyvy v hospodárení, my sa spoliehame na podmieňované zdroje z fondov EÚ. 
 

Slovensko v EÚ
 

Priamo v Ústave SR sme prijali nadradenosť legislatívy EÚ nad právnymi aktmi Slovenskej republiky. Urobili sme chybu, nastal čas ju napraviť. Kto a v koho záujme mení obsah funkcií Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktorého pôvodnou úlohou malo byť vytvorenie vhodných podmienok pre obchod s uhlím a oceľou? Aj naším súhlasom s Lisabonskou zmluvou sme umožnili, aby EÚ smerovala do superštátu. Brexit ukázal, že systém fungovania, založený na prerozdeľovaní zdrojov, je ekonomicky, ale aj politicky neudržateľný. Pripravme sa na zásadné zmeny vo fungovaní EÚ. Jej postupy pri obmedzovaní svojbytnosti suverénnych štátov, zlyhania pri riešení dôsledkov koronavírusu, ale aj vnucovanou, dokonca podporovanou nelegálnou migráciou a multikulturalizmom, potrebu zmien ešte viac zvýraznili. Svet sa po tejto vírusovej pandémii zmení. Zmení sa hodnotovo aj politicky.
 

Pripravujme trajektóriu zveľaďovania Slovenska
 

Obnovme a zveľaďujme skutočné hodnoty nášho národného štátu, nášho občana. Buďme otvorený svetu, ale nie v podriadeneckom vzťahu. Aj keď patríme k menším štátom, máme svoju skúsenosť, ktorá nás oprávňuje spolupracovať ako rovný s rovným. Vráťme demokracii skutočný hodnotový obsah, nezávislý od mešca peňazí a výšky majetku. Poplatných služobníkov moci vráťme k užitočnej práci. Bráňme a chráňme vlastnými silami svoje rodiny, svoju dedovizeň, ako to po stáročia dokázali naši predkovia a prežili. Obnovme obranyschopnosť našej vlasti a ochranu našich občanov a ich majetku, predovšetkým vlastnými silami. Nielen nelegálna migrácia, ale aj pandémia koronavírusu nám uvedenú potrebu, ešte ďalej zvýraznili.

Skúsme obnoviť stratenú sebadôveru vo vlastné sily, vo vlastné schopnosti. Obnovme stratenú potravinovú ( tam je priestor pre zamestnanosť v regiónoch) a energetickú sebestačnosť. Postupnými, ale strategickými krokmi reštrukturalizujme naše svetu otvorené hospodárstvo. Počítajme aj s postupnou zmenou vlastníckych vzťahov v nadnárodných spoločnostiach. Nadviažme na historickú skúsenosť. Už za prvej Československej republiky bola každá zahraničná firma povinná mať sídlo na území ČSR. V jej správnej rade bola povinná majorita československých zástupcov a vo vedení firmy mohli byť len ľudia s trvalým bydliskom v ČSR.

Poskytnuté daňové a ďalšie úľavy zmeňme na majetkový vklad občanov nášho štátu. Limitujme prevod zdrojov, podielov zo zisku do zahraničia povinným podielom nových investícii na Slovensku. Reagujme tak aj na pokračujúcu robotizáciu a digitalizáciu výrobných procesov, ktorá mení nároky na početnosť a kvalifikovanosť pracovnej sily. Takto získané prostriedky investujme do výchovno-vzdelávacieho procesu, do efektívnej vedy a výskumu.

Otvorenosť našej ekonomiky diverzifikujme aj orientáciou obchodu na všetky svetové strany. Sústreďme sa na aktívne využitie našich regionálnych špecifík a daností, ktorými oplýva náš národ už po stáročia, učenlivosť, pracovitosť, úcta k človeku a k prírode. Obnovme uvedené hodnoty, máme ich v génoch nášho národa.
 

Finančno-ekonomické nástroje
 

Dotvorme nami používané finančno-ekonomické nástroje, najmä daňové, do ekonomickou vedou, podloženej podoby. Preskúmajme a precizujme základ zdaňovania – majetok, príjmy, zisk, renta, pridaná hodnota, výnosy zo špekulatívnych transakcií na finančných trhoch, osobitne pri emisii tzv. helikoptérnych peňazí.

Preskúmajme z hľadiska reálnych rozhodnutí v prostredí otvorenej ekonomiky výpovednú hodnotu ukazovateľov „hrubý domáci produkt“ , resp. „hrubý domáci dôchodok“. Vyhodnoťme, či daň z pridanej hodnoty realizovaná až vo fáze miesta konečnej spotreby nás ako prevažne produkčnú ekonomiku neochudobňuje. Analyzujme možnú zmenu vlastníckych vzťahov občanov k majetku štátu z hľadiska ich využitia ako významného  potenciálneho zdroja ďalšieho rozvoja a zlepšovania kvality života všetkých občanov Slovenska.
 

Ekonomické dôsledky koronavírusu má znášať oslabený štát, občan? Bankový sektor nič?
 

Finančno-ekonomickými nástrojmi dbajme o vyvážený vzťah medzi štátom a trhom. Trh je dobrý prostriedok, ale nie pán. Ďalej medzi štátom a nadnárodnými spoločnosťami. Medzi štátom a bankami. Je neprípustné okliešťovať základné funkcie štátu a finančno-ekonomických nástrojov, v prospech nadnárodných spoločností a bánk.

Poučme sa z tzv. daňovej reformy z roku 2004, kedy liberálni pseudoekonómovia napriek veľkej disparite príjmov zaviedli „rovnú daň“ z príjmov a súčasne zvýšili sadzbu dane z pridanej hodnoty na základné životné, sociálne, zdravotné a ďalšie potreby ( zo 6 % ,resp. z 10 % na 19 %). Uvedenou tzv. daňovou reformou (vedomou deštrukciou nášho, od roku 1993 skutočnou daňovou reformou vytvoreného a Európou oceňovaného pokrokového daňového systému), prišiel štát o dôležitý nástroj, cez daňový základ dane z príjmov právnických osôb podporovať rozvoj regiónov, výchovu učňovského dorastu, podporovať sociálne, zdravotnícke, kultúrne a športové aktivity. Základ dane z príjmov je priestorom, ktorý má pre štát systémovo zásadný rozvojový a sociálny význam. Navyše, výrazným spôsobom môže obmedziť korupciu, ktorá je zakorenená v priamych výdavkoch z verejných rozpočtov, najmä pre nezvládaný proces verejného obstarávania.

Devätnásťpercentnou sadzbou dane z pridanej hodnoty „opäť dnes pôsobiaci a médiami protežovaní pseudoekonómovia“ zvýšili chudobu občanov na Slovensku založenú škandalóznou privatizáciou. Vytvorili priestor pre nekalé postupy niektorých obchodníkov pri tovare so znižovanou sadzbou DPH. Priestor pre politické prekáračky pri snahách o znižovanie sadzby DPH na potraviny, lieky, knihy, atď. Išlo o vedomé oslabenie funkcií nášho štátu v neprospech občanov Slovenska a jeho rozvoja. V konečnom dôsledku o rast zadlženosti občanov, podnikateľov, štátu. Máme záujem pokračovať v uvedených praktikách?
 

Štátom ozdravené banky
 

Kde sa podela spoluzodpovednosť bánk za riešenie ekonomických dôsledkov koronavírusu? Slovenská republika (bez cudzej pomoci a bez spoluúčasti ozdravovaných bánk!), pred zhruba 20 rokmi na ich ozdravenie, pred ich privatizáciou zahraničnými investormi , vynaložila zo štátneho rozpočtu viac ako 130 mld. Sk. Ich doterajšia aj súčasná ziskovosť má základ v miere ich predchádzajúceho ozdravenia štátom. Občania, podniky, spoločnosti, štát dodnes splácajú dôsledky ich ozdravenia. Ponuka bánk na predĺženie doby splatnosti úverov pri ponechaní povinnosti úrokov je odsúdenia hodná. Od bankových odborníkov sa očakáva, že ponúknu zodpovedajúce riešenia dôsledkov krízy cez bankové mechanizmy a nebudú odvádzať pozornosť poukazovaním na rozpočtové a iné kategórie.
 

Slovensko je členom eurozóny
 

Analyzujme a hľadajme odpoveď, čo pre riešenie dôsledkov koronavírusu prináša naše členstvo v eurozóne. Nateraz nič. Sú to národné štáty, ktoré si uvedomujú zodpovednosť za životy svojich občanov. Národné štáty, ktoré robia včas účinné opatrenia v prospech svojich občanov, proti koronavírusu, proti nelegálnej migrácii. EÚ a Európska komisia, ale aj eurozóna sú odtrhnuté od riešenia reálnych problémov občanov, suverénnych národných štátov. Je nevyhnutné nastoliť tieto a ďalšie otázky ako zásadné pred administratívne rozhodujúcimi a finančne nákladnými orgánmi EÚ. Trvať na zmenách v ich postavení a pôsobení voči suverénnym svojbytným štátom.

EÚ a EK prerozdeľuje to ,čo nevytvorila, ale len dostala.  Eurozóna, dokázala reagovať na hroziaci kolaps najmä nemeckých bánk v súvislosti s nadmernou zadlženosťou Grécka finančným zaťažením jej členov. Európska centrálna banka kopíruje postup Svetovej banky. Podporuje emisiu virtuálnych peňazí. Podporuje chorý systém, ktorý zadlžuje občanov, štáty, devastuje planétu Zem a ktorému skôr či neskôr hrozí kolaps. Aká je nádej, že uvedené európske inštitúty, ak majú byť pre suverénne národné členské štáty užitočné aj v tejto zložitej dobe, pristúpia k zásadným zmenám? Vrátia sa k pôvodnému poslaniu Európskeho hospodárskeho spoločenstva? Je najvyšší čas.

Ing. Jozef Troják, PhD., spoluautor odborných publikácií „ Od deficitu k prebytku, od izolácie ku konvertibilite „ ( 1991 ), „Osudy ekonomiky po revolúcii“ (1992). Autor učebnej publikácie: „Rozpočtové hospodárenie verejnej správy – Vybrané problémy „ (2001). Autor odborných článkov z oblasti financií a daní publikovaných v Slove.