Koniec divadelnej a koncertnej sezóny

Počet zobrazení: 3439

Rozbieha sa Bratislavské kultúrne leto i festival Viva musica, no chcel by som sa ešte vrátiť krátkou reflexiou späť ku koncu koncertnej a divadelnej sezóny v Bratislave.

stur.jpgČinohra SND ukončila sezónu venovanú slovenskej dramatickej tvorbe dvoma dramatizáciami. Tú venovanú veľkému pedagógovi Jánovi Amosovi Komenskému som nenavštívil, zato som si pozrel hru Karola Horáka venovanú štúrovcom s kurióznym podnázvom, ktorý veľa sľuboval. Kedysi dávno Horák napísal úspešnú hru o protirečivých osudoch Jonáša Záborského. Teraz so Štúrom sa mu až tak nedarilo. Prvá časť je sledom epizód, v ktorom sa rieši dilema medzi službou národu a založením si rodiny, no predovšetkým sa ilustruje revolučný meruôsmy rok v množstve epizód. Všetko to však pôsobí ako pásmo pre maturantov, až v druhej polovici predstavenia po porážke revolúcie sa začne iskriť a dialógy dokážu zaujať aj dejín znalého diváka.

Opera SND ukončila sezónu premiérou klasicistickej opery Mozartovho súčasníka Giovanniho Paisiella s názvom Kráľ Teodor v Benátkach. Nešlo však o bežné naštudovanie súboru, ale o projekt nešťastne nazvaný ako štúdio, v ktorom operu naštudovali s mladými inscenátormi SND (dirigent Lejava a režisérka Horinková) konkurzom vybraní mladí speváci stojaci na prahu svojej umeleckej dráhy (vrátane zahraničných). Inscenácia skrýva v sebe niekoľko protirečení. Inscenátori neuviedli autentické dielo, ale modernú úpravu nemeckého skladateľa Henzeho, presunutie príbehu do súčasnosti škrípalo v rôznorodosti hereckých rukopisov a speváci obdarení raz lepším raz slabším hlasom by potrebovali doškolenie v štýlovosti prejavu.

Ani návštevníci Slovenskej filharmónie nemohli odchádzať „na prázdniny“ príliš spokojní. Vydaril sa hlavne koncert, na ktorom riaditeľ SF výborne zahral Griegov klavírny koncert a kde pri počúvaní Sukovej suity k Mahenovmu  Radúzovi a Mahulene som si uvedomil, ako skvele rozumel hudbe režisér Weigl, keď svojho času nakrúcal tento filmový príbeh s Třískom a Magdou Vášáryovou. Nasledujúci koncert v SF organizovala úspešná agentúra Kapos, ktorá nám do Bratislavy privádza viaceré ozajstné hviezdy súčasného operného neba. Tento raz recitál mimoriadne populárneho Malťana Josepha Calleju bol skôr sklamaním, čo vari potvrdzuje, že aj tí, čo spievajú na najvychýrenejším javiskách sveta, nie sú takí jedineční, ako by sme predpokladali. Podobné sklamanie nám pripravila aj česká mezzosopranistka Dagmar Pecková, známa z Bednárikovej pražskej inscenácie Bizetovej Carmen (1999) a po úspechoch vo svete žijúca v Nemecku. Jej tematicky dobre zvolený repertoár a interpretačné schopnosti akceptujeme, no jej hlas už natoľko stratil na nosnosti, že jej prednosti sa dali skôr vytušiť než počuť.

Ešte pred koncom júna výborný manažér Drlička otvoril svoj festival Viva Musica na Hlavnom námestí koncertom, ktorý bol venovaný 95. výročiu vzniku Bratislavského konzervatória (pôvodné názvy boli Hudobná škola pre Slovensko a potom Hudobná a dramatická akadémia). Účinkujúcimi boli súčasní a hlavne bývalí poslucháči školy s účasťou takých hviezd, ako je Marián Lapšanský, Adriana Kučerová, Simona Houdá-Šasturová a Dalibor Jenis. Koncert si zaslúži pochvalu (rovnako ako jeho televízny prenos na STV2) s tou výhradou, že šlo o podujatie pre skôr netradičné publikum a preto v ponímaní nieslo niektoré podobné znaky ako niekdajšie koncerty troch tenoristov. Ale možno aj takto sa dá pritiahnuť nové publikum k náročnejším druhom umenia.

Ilustrácia: Obálka bulletinu Činohry SND

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Sinibaldi
#1
Francesco Sinibaldi
30. jún 2015, 17:30

El sonido de una mágica voz.

 

Veo, en la

inmensidad de

un canto cristalino,

el sueño de una

niña templada

que mira el

pasado regalando

un suspiro.

 

Francesco Sinibaldi

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984