Konformita a matrix okolo nás

Počet zobrazení: 1643

Len nemať vlastný názor, nepotrebujeme individuality.

Ľudské oko je napriek svojej komplexnosti veľmi nedokonalý orgán a dá sa hravo aj v priamom prenose oklamať. To vám potvrdí každý amatérsky kúzelník. Podobnú stratégiu dokonale skopírovali aj mienkotvorné média. Spoliehajúc sa na našu zaneprázdnenosť a pohodlnosť nás usadili do kresla, založili podbradník a do rúk niečo na chrumkanie. Rovnicu podnet – reakcia obmedzili len na jej ľavú stranu, keďže z pravej urobili konštantu, ktorú tam sami dosadili pred spustením samotného podnetu. Ak ste to vyrátali zle a vyšiel iný výsledok, beda vám. Hanbite sa! Skrytý tvrdý diktát, čo si máme všimnúť, nad čím sa musíme pohoršiť, a čo pre zmenu, blahosklonne prehliadnuť. Ak sa nedajbože prezentujete iným názorom, čaká vás nekompromisná spoločenská izolácia, porovnateľná s najhoršou mutáciou kovidu. Nikto sa s vami nechce kamarátiť, niekto iba navonok, no kvôli vášmu nebezpečnému svetonázoru si to nedovolí proklamovať na verejnosti. Chápete, nie? Zbytočné problémy...

Niet komu veriť, pomaly sa priťahujú skrutky a vytvára sa kolaborantský systém udavačov. Prerastá to všetkými sférami spoločnosti ako výplň  bravčového bôčika. Mám pocit, odhliadnuc od -izmu v spoločnosti, že všetky dokážeme „skrotiť” a poslovenčiť, jednoducho prispôsobiť vlastným zvyklostiam. Neprispôsobujeme sa my, radšej ohýbame zákonitosti systému a prispôsobíme ich. Nie Amerika, Slovensko je krajinou neobmedzených možností. Dá sa úplne všetko a za päť minút, ak ste náš človek a poznáte „ľudí”... 

Firma sa môže premenovať aj tisíckrát... podobne ako zmena dirigenta však neprinesie nič nové, pokiaľ orchester naďalej tvrdohlavo používa rovnakú partitúru. Dlhodobo sme vyšľachtili atmosféru strachu, výsledkom čoho je dvojpólová čierno-biela škála áno/nie, plus/mínus, prijateľné/absolútne neakceptovateľné. Daj si pozor, človeče, aby si sa nepomýlil! Právo na iný názor sa netoleruje! A hlavne, žiadne ale... A tak sa ľudia krčia a otáľajú neisto s odpoveďou ako vzorný manžel pri otázke ktoré, týkajúcej sa výberu manželkiných šiat. Je jedno, aké vyberie, lebo nikdy netrafí správne. Jedny majú to, iné majú hento, ale zase nemajú toto ako tamtie. A tak to napokon vzdá a túto skúsenosť ukončí v budúcnosti bezrizikovo odľahčenou otázkou: „Aká je správna odpoveď?” A s úsmevom na perách len pritaká „Áno, presne tieto som myslel.“ Ako cvičený lev v cirkuse, len navonok nebezpečný, v skutočnosti preventívne bezzubý a zvyknutý na rutinu potrava – vystúpenie – odpočinok. Závislosť, tak ako uniformita, je veľmi nebezpečná vec. 

Spomenul som  si na zmes ohromenia so  zdesením, ktorá sa ma zmocnila pri pohľade na reakciu detí z preliezok v školskom areáli. Pred začiatkom školy som ešte chvíľu pobudol s mladším zo synov. Decká sa naháňali, skákali, liezli... kým nezačuli gong – zrazu sa všetky bez slova zoradili a napochodovali do tried. Z tvárí sa im razom stratil úsmev. Išli ako v tranze, skoro ako Majka z Gurunu, keď nadviazala spojenie s rodnou planétou. Ani jeden nezostal o sekundu dlhšie, neprotestoval, nevyjednával, nežiadal o ďalšiu minútku, ako sme sa o to pokúšali my, keď nás rodičia volali na večeru. Jemná drezúra schovaná za úsmev hneď od útleho veku – po chrbte mi prebehol mráz a zimomriavky.

Nevyčnievaj zbytočne z radu, ani doľava ani doprava, ani vpredu či vzadu, tobôž nie hore alebo dolu. Éra klonovania frčí na plné „pecky“. Zaraď sa...

(Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984