Koncerty a opera vo februári

Počet zobrazení: 3803

Rozhodol som sa, že pre posúdenie koncertnej sezóny nie je správne vyberať si len čerešničky na torte, čiže najatraktívnejšie koncerty so svetoznámymi sólistami. Preto som v cykle Junior navštívil koncert Symfonického orchestra a Speváckeho zboru konzervatória v Bratislave konaný 13. februára. Tieto telesá s dirigentom Jurajom Jartimom sa už v Redute prezentovali aj v minulosti. Vzhľadom na to, že ide o mladých ľudí v procese formovania svojej budúcej koncertnej či pedagogickej práce a ich koncert by sa dal nazvať aj rodinným koncertom určeným pre spolužiakov, súrodencov a rodičov, repertoár koncertu bol zvolený šťastne. Zo sólistov vystúpili na ňom talentovaní klarinetista Albín Blaho, huslisti Anabela Patkoló a Ivan Virág a sopranistka Tatiana Hajzušová, ktorá v minulom roku zvíťazila na speváckej súťaži Mikuláša Schneidra-Trnavského a má za sebou aj významné ocenenia na ďalších medzinárodných súťažiach. Ária Normy z opery vrcholného predstaviteľa talianskeho romantického belcanta je mimoriadne náročná (náročnú úlohu väčšinou spievajú svetové primadony), no speváčka ju zvládla spoľahlivo. Záverečným číslom koncertu bol cyklus skladieb Primo vere od predčasne zosnulého skladateľa Petra Cóna, zbormajstra speváckych zborov a skladateľa so svojráznou hudobnou rečou miestami prekračujúcou úzky rámec vážnej hudby no nesmierne pôsobivou a vzdialene pripomínajúcou aj kantáty Karla Orffa. S ním skladateľa spája aj fakt, že aj jeho zbory boli skomponované na anonymné latinské texty Carmina burana. Bolo potešiteľné, že konzervatoriálny zbor, ktorý kedysi pôsobil len ako komorný či vokálna skupina, sa teraz pod vedením Hildy Gulyásovej početne rozrástol a náročné skladby (osobitne prvú z nich, podľa ktorej je pomenovaný cyklus) zvládol na dobrej úrovni.

V Malej sále SF 19. februára vystúpil ukrajinský rodák vyštudovaný v Moskve Vadym Kholodenko, ktorého sme už v minulosti v Bratislave počuli. Ako všetci klaviristi z postsovietskeho priestoru očaril suverenitou a precítenou interpretáciou skladieb troch významných skladateľov. Začal Sonátou mesačného svitu Ludwiga van Beethovena, ktorú tento génius údajne skomponoval za pobytu v Dolnej Krupej. Mimoriadne je obľúbená najmä jej prvá meditatívna časť, ktorá evokuje priam romantické nálady na spôsob noviel španielskeho básnika Gustáva Becquera. V poslednej časti zasa potvrdil svoju brilantnú techniku. Z obľúbených skladieb Sergeja Rachmaninova zahral azda tú najpopulárnejšiu (prelúdium cis mol) a potom výber z Desiatich prelúdií, pri ktorých interpretácii uplatnil citové bohatstvo pravej slovanskej duše. Nerobilo mu problémy prejsť od vyslovene lyricky poňatých skladieb po dramatickejšie a virtuóznejšie a aj po výrazovej stránke sa stotožniť s diferencovanou náladou jednotlivých hudobných čísel. Skladby Rachmaninovho rovesníka Alexandra Skriabina boli ešte náročnejšie tak interpretačne ako percepčne.


otello_kosice.jpg
Foto: sdke.sk

Opernou udalosťou mesiaca bola premiére predposlednej opery Giuseppe Verdiho v opere Štátneho divadla v Košiciach. Strhujúci prepis Shakespearovej tragédie Otello, ktorú staručkému skladateľovi do libreta kongeniálne prepísal Arrigo Boito, je nesmierne pôsobivé a vrcholne náročné dielo. Košický súbor ho pripravil s pomocou externistov, brazílskeho dirigenta Viniciusa Kattáha a trojice maďarských divadelníkov na čele s režisérom Viktorom Nagyom. Jeho režijná koncepcia sa pohybovala v tradičných parametroch rešpektujúc podstatu diela, nepreháňajúc jej monumentálnosť. Skôr pracovala na prehĺbení charakterov hlavných postáv interpretovaných v dvojitom obsadení. Pre Titusza Tobisza s jeho superdramatickým tenorom bola úloha priam ako šitá na telo, takže aj isté podlžnosti, ktoré umelec má pri interpretácii menej dramatických partov tentoraz nevadili. Otello Michala Lehotského je už charakterom hlasu lyrickejší, no dobre si rozložil sily a jeho kreácia bola takisto vydarená. Mimoriadne kvalitne kreovali postavu Jaga Marián Lukáč a Martin Gurbaľ. Obaja pochopili Jaga nie ako stelesnené brutálne zlo, ale ako pokrytca rafinovane sa pohrávajúceho so svojou obeťou. Za ich výkonmi čosi zaostávali obe Desdemony Lucia Kašpárková a Janette Szigová. Prijateľne bola zvolená jednotná scéna a orchester dokázal zniesť verdiovsky vo všetkých dynamických polohách. Po Mozartovom Don Giovannim druhú operu opier Verdiho Otella zvládli Košičania so cťou.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984