Koňa za kráľovstvo!

Počet zobrazení: 3848

Leteli sme raz z Egypta s rozguráženými potápačmi. Zarábali od pondelka do piatka v bankách a na víkend „chodil žiť“. Spili sa ešte na súši, v lufte im bol už priúzky priestor lietadla, vešali sa na batožinové priestory.

Letuška skupinu potápačov zo dvakrát prišla poprosiť, potom upozorniť – skoro ju zrazili z nôh. Nato sa z kabínky pilota ozval hlas kapitána s varovaním. Ó, ako ich rozveselil!

Tá radostná atmosféra v našej krásnej vlasti mi pripomenula ono lietadlo. Celé Slovensko a priľahlý svet museli čakať na výsledky prvého kola prezidentských volieb, lebo miestny poslanec Obyčajných ľudí celkom obyčajne urobil vo svojej obci happening. Bratislavský gymnazista zas siahol po satire, lebo chcel nastaviť zrkadlo nenávistnej skupine (tak sa ospravedlňuje chrapúnstvo).

Najúspešnejší politik Slovenskej republiky vyhlasuje vojnu novinárskej obci. Lenže tá vojna už dávno zúri a on v nej prehráva na celej čiare. Súčasná vojnová sekera iba nabrúsi ostrie – a je úplne nezmyselná. Novinári si desaťročia potia tričká na jednej strane.

Nedávno vzniklo a potichu zaniklo Rádio Aktual, ktoré chcelo byť objektívne. Na Slovensku sa objektivita označuje ako Smer, veď aj Pravda je z pohľadu ostatnej mediálnej obce „smerácka“. Kto stojí na chodníku, nemiluje republiku, skandovalo sa v „tých“ rokoch päťdesiatych.

Bude to päť rokov, čo nás opustil spisovateľ Ladislav Ballek. Neviem, či onen študent gymnázia vie o ňom niečo viac, alebo len to, že to bol „komunista“, a teda:

„Náš otecko nás učil zásade, že pokrok je krok za krokom, a nie prevrat za prevratom. Každý prevrat, či už osobný alebo spoločenský, aj keď je nevyhnutný, je úvod do veľkého zmätku. Jednoducho, náš otec, inak štátny zamestnanec, ktorý nosil rovnošatu, dbal, aby sme sa vedeli ovládať. Napríklad nemal rád, keď sme gestikulovali rukami povyše pliec. Zakaždým nás chytil za ruku a povedal: Miernejšie. Až tak sa neprezrádzaj. Ovládaj sa.“

Novinári vedeli kedysi čítať z pier. Po stretnutí Michaila Gorbačova s Ronaldom Reaganom v Reykjavíku písali, čo si povedali ako prvé: Pán prezident, vezmite si šál, prechladnete. To už Raisa nosila modely svetového módneho tvorcu Slava Zajceva a v ušiach perly ako Železná lady.

Povrávalo sa, že ľady začali pukať práve v Londýne. Margaret Thatcherová vraj zistila, že Gorbačov je milý a fajn chlapík, jeho žena Raisa ju požiadala o radu, aké náušnice si má kúpiť. Zhodil z hláv papalášov baranice, zaviedol módu klobúkov.

Samé taľafatky, no dovtedy chodili všetci ostpolitici, akoby ženy ani nemali. Zrútil sa múr a za ním sa objavili kráľovstvá, kráľovné, princovia. Dnes niet dňa, aby sme sa nedozvedeli, čo mala na sebe lady Kate a čo lady Meghan.

Z politiky je farebná šou, už iba súťaže krásy chýbajú. Čítať z pier? Komu? Eduard Chmelár prechodil kampaň v jednom obleku. Do vrecka si dojemne vložil vreckovku, nie hodvábnu šatôčku, ani rukávy celkom nepadli, ale i tak mu odovzdalo hlas takmer 60-tisíc ľudí. Len preto, že mal nejakú myšlienku. Tak uvidíme cez víkend.

(Glosa vyšla na Pravda.sk 28. 3. 2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984