Kolúzna väzba a rozviazané ruky kukláčov

Počet zobrazení: 4582

Vtáka poznáš podľa peria. Štát poznáš podľa jeho zákonov, pričom ich podstata je obsiahnutá na dne každého zákonodarstva, a to v normách a inštitútoch najmä trestného práva a špeciálne trestného súdneho poriadku. Takýto návod na identifikovanie právneho poriadku príslušného štátu ponúkol veľký právny filozof Ch. Montesquieu, spolutvorca koncepcie trojdelenia štátnej moci, najmä v diele „Duch zákonov“ (De l'esprit des lois). Do zákonov, do ich ducha sa môže dostať (vľúdiť) aj zlý duch. Alebo zákonodarca do nich môže zakomponovať (nechcene, ale aj zámerne) džina či démona aj na svoj obraz. A takýto démon sa rozmohol a rozkvitol aj v úprave inštitútu väzby, konkrétne kolúznej väzby.

 

        1.

Kolúzna väzba je jeden z troch druhov vzatia osoby, ktorá bola obvinená, do väzenia, resp. zbavenia osobnej slobody. Prvý druh dostal pomenovanie úteková väzba (keď je obava, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať). Do druhej kategória patrí tzv. preventívna väzba (keď je obava, že obvinený dokoná trestný čin alebo spácha trestný čin, ktorý hrozil). Tretím druhom obmedzenia osobnej slobody po vznesení obvinenia je „kolúzna väzba“ (keď je obava, že bude pôsobiť na spoluobvinených alebo na svedkov alebo mariť dôkazy. Samotné slovo kolúzia znamená  zatemňovanie dôkazov trestného činu. Historicky v dejinách práva označovalo toto slovo pôvodný, tajný, nemravný dohovor páchateľa zločinu so spolupáchateľmi.

nakagen843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

A do kolúznej väzby svojím rozhodnutím vzala sudkyňa špecializovaného trestného súdu v Pezinku z viac ako tuctu osôb temer každého druhého obvineného, menovite aj exprezidentov Policajného zboru a generálov M. Lučanského a T. Gašpara. Mali ako páchatelia zločinu či deliktu tajný, nemravný dohovor so spolupáchateľmi? Dôvod uvalenia kolúznej väzby sudcom znel: znemožniť im, aby pôsobili na svedkov či marili dôkazy. Obdobné dôvody rozhodnutia o väzbe vrátane obavy z útekovej väzby, či pre dôvod preventívnej väzby sa uplatnili aj na ďalších obvinených, počnúc od exriaditeľa Štátnych hmotných rezerv. Ten bol vzatý do väzby ako prvý skalp premiéra, ktorý sa pomaľoval bojovými farbami a vykročil na vojnový chodník ešte v marci 2020. Odvtedy má na svojom opasku zavesené asi dva tucty skalpov. Hlavný koaličný partner premiéra ho vyznamenal pomenovaním „veľký čistič“. V roku 1949 – 1950, v začiatku veľkých stalinistických čistiek, sa tieto odštartovali po tom, ako do straníckej centrály dostali záhadný list, ktorý historici pomenovali ako list od „veľkého zametača“ (česky: „metař“). Mlyn vtedajších represií rozkrútil generálny tajomník KSČ R. Slánský. A mlyn čoskoro potom zomlel aj jeho. Dnes sa úspešné čistenie dáva do príčinnej súvislosti s „rozviazaním rúk“ polícii, ktorou dnes je NAKA (Národná kriminálna agentúra). Polícia, vyšetrovatelia (dnes „justičná polícia“), nie Zbor národnej bezpečnosti so zložkou Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti, musí konať len podľa zákona, na základe zákona a v súlade s ním. V tomto rámci a kontexte môže konať s rozviazanými rukami. Inak sa jej môže stať to, čo sa stalo jej historickej predchodkyni – „odviaže“ sa, dostane sa nad zákon a môže potom konať aj proti tým, ktorý jej „rozviazali ruky“. Kto potom takéhoto „oslobodeného džina“, dostane späť do Aladinovej fľaše, do rámca zákona? Mohol justičnej polícii (kukláčom a ťažkoodencom) rozviazať ruky premiér? V tom prípade jej asi aj ukazuje ako „veľký čistič“, koho majú tieto rozviazané ruky, ktoré sa tým zmenili na chápadlá, uchopiť do svojho objatia. A kolúzna väzba bola využitá, presnejšie aj zneužitá na tieto účely „trestnej čistky“, jej odštartovania a pokračovania v nej. A premiér ako čistič koná protizákonne.

 

            2.

Aké sú osobitosti, odlišnosti väzenia obvineného od väzenia odsúdenej osoby, t. j. od výkonu trestu odňatia slobody? Obvinený vo väzbe sa považuje právne za nevinného. Vyplýva to zo zásady prezumpcie neviny. Pobyt obvineného vo väzbe nie je trestom, nie je to výkon trestu. Ak ho súd neuzná za vinného zo spáchania trestného činu, má nárok na náhradu škody za pobyt vo väzení.

 Odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody bol na základe vyneseného odsudzujúceho rozsudku súdu, ktorý sa stal právoplatným, uznaný za vinného, bol uznaný za osobu vinnú zo spáchania trestného činu. Súd mu uložil trest odňatia slobody, ktorý si vykonáva vo väzení, t. j. v ústave na výkon trestu.

V odlišnosti medzi väzením a výkonom trestu sú však skutočnosti, ktoré sa bijú s právom a spravodlivosťou, sú s nimi v rozpore, až sa vylučujú. Kolúzna väzba sa vykonáva v samostatnej cele, teda v samotke. A samotka je zintenzívnením výkonu trestu odsúdeného páchateľa preto, že závažne porušil disciplínu väzňa. V prípade osoby vo väzení je „samotka“ štandardný, každodenný stav, realita pobytu väznenej osoby. Cela v ktorej je väznený obvinený, má rozmery 3,5 m2, je to ozaj samotka. Nie je to samotka na úrovni kobky Edmunda Dantesa (grófa Monte Christo) v pevnosti na ostrove Ife. Nie sú to galeje v kameňolome, v ktorých bol väznený Jean Valjean. Ale má ťažké oceľové dvere, s oceľovou kľučkou, a okienkom cez ktoré s ním strážnici hovoria a dostáva tadiaľ tanier (asi plechový) s jedlom. To už je analógia E. Dantesa. Z hľadiska ľudských práv nemôže byť monitorovaný v cele. Ale monitoruje sa priestor pred jeho masívnymi oceľovými dverami. Môže byť ľubovoľne premiestňovaný vedením väznice, aj niekoľkokrát, aj postupne, ako povedal jej riaditeľ, aby mali dobrý kamerový obraz na priestor pred týmito dverami. Načo? Bola obava, že by sa tieto dvere cely otvorili, že by ich otvoril obvinený? Alebo bola obava, že nejaká osoba sa dostane pred dvere tejto cely a podarí sa jej vniknúť do priestoru cely – samotky?  

Takéto sú znaky a takáto je charakteristika pomerov pobytu osoby, na ktorú ako obvinenú uvalí „kolúznu väzbu“, špecializovaný trestný súd, a to podľa a na základe zákonov Slovenskej republiky, ktorá je podľa svojej ústavy právnym a demokratickým štátom. (!!!) Vyplýva z toho otázka: ako je možné, že osoba, ktorá sa podľa práva považuje za nevinného, pri pobyte v kolúznej väzbe má ťažšie, tvrdšie podmienky ako osoba uznaná súdom za vinnú a odsúdená za ťažký trestný čin na trest odňatia slobody? Je to v súlade s právom a spravodlivosťou? Aj keď je to podľa písaného práva, podľa zákona prijatého zákonodarným orgánom, nie je takýto stav – nelegitímny ? Asi je legálny, zákonný, ale je v rozpore s princípmi právneho štátu, a je to stav nelegitímny! Je to stav, ktorý treba bez odkladu zrušiť a pomery zreparovať, dať do súladu s právom, spravodlivosťou.

K týmto nezrovnalostiam, protirečeniam – medzi pobytom obvineného v „kolúznej väzbe“ a výkonom trestu odsúdeného pristupujú aj ďalšie atribúty. Obvinený nemá právo na návštevy, ani na návštevu najbližších osôb, manželky, rodičov a detí. Iba výnimočne, so súhlasom riaditeľa väznice. Obvinený nemá právo na korešpondenciu – právo odoslať a  právo dostať, prijať list, písomnú správu alebo informáciu v inej forme. Hrozba, že by tým pôsobil na svedkov, spolupáchateľov – sa dá vylúčiť selekciou návštevy, overovaním obsahu správ atď. Informácia, že pri návšteve manželky stáli za manželmi štyria „automatčíci“, ťažkoodenci, to je už gulag či koncentrák. A takto sa realizuje v Slovenskej republiky podľa jej zákonov – posvätná zásada trestného práva – princíp prezumpcie neviny! Asi sa za to treba hanbiť – aj na úrovni Zboru väzenskej a justičnej stráže, aj na úrovni náležitej, a to ministerky spravodlivosti. Ak údajne postupovali tieto orgány podľa platného zákona či zákonov, tak to nie sú zákony pre ľudí, ale pre kanibalov. Ministerka vylučuje možnosť, aby sudcovia na stretnutiach s ňou sa vyjadrovali k jej súdnej mape či reforme, pretože sú a boli úplatnými, mali svoje sadzby za vybavenie oslobodzovacích rozsudkov, zníženie trestov atď. Ale keď rozhoduje sudkyňa špecializovaného trestného súdu o vzatí exprezidenta Policajného zboru do kolúznej väzby, apriori uznáva, a vyhlasuje, že rozhodla podľa zákona a súdy sú nezávislé. Je to pokĺznutie sa jazyka alebo schizofrénia.

 

            3.

A za najväčší nedostatok, skrivodlivosť v trestnom súdnom poriadku a v zákone o výkone väzby považujem, že ustanovenia o „kolúznej väzbe“ neobsahuje časovú limitáciu, jej časové obmedzenie. Teda maximálne na aký čas môže táto väzba byť nariadená, uložená. Podľa kontextu a výkladu súvisiacich ustanovení – možno sa domnievať, že zákon Slovenskej republiky povoľuje, aby táto väzba trvala až tri roky (!!). Tri roky, to je maximálna dĺžka trvania útekovej alebo preventívnej väzby. Ak do tohto termínu prokurátor nepodá obžalobu na príslušný súd, väzba sa ruší. Obvinená osoba nachádzajúca sa v tejto väzbe musí byť prepustená. Je to obrovská dĺžka času, časové obdobie tri roky. Ale aj tak sa nie zriedka nepodarí vyšetrovateľom a prokurátorom dovyšetrovať prípad a podať obžalobu. Našiel sa preto spôsob, ako „vybabrať“ s takýmto obvineným a pritom akoby dodržať zákon. Obvineného pustia príslušníci väzenskej stráže pred bránu väznice a keď si myslí, že už je na slobode, zadržia a uväznia ho, dajú mu putá pre podozrenie zo spáchania iného skutku, ktorý je trestným činom. A vyšetrovanie môže pokračovať ďalšie tri roky. Tak sa narába so zákonom aj s podozrivou, už oslobodenou osobou. Patrí to k duchaplnostiam slovenského trestného práva a orgánov činných v trestnom konaní.

Neobmedzenie „kolúznej väzby“ časovým limitom, to už je mimo espritu a duchaplnosti, aj trestného práva tzv. písaného a najmä „živého“. História je učiteľkou života. V tomto prípade je história veľkým výkričníkom, zahanbením pre súčasnú slovenskú právnu úpravu. Od  roku 1992 má Slovensko svoju prvú ústavu, účinnú od 1. januára 1993, kedy sme získali samostatnosť. Naša vlasť sa ako suverénny štát, ako Slovenská republika, stala samostatným subjektom medzinárodného práva. Odvtedy sa iba raz podarilo dosiahnuť to, čo mal staroveký Rím, kodifikovať súkromné právo za cisára Justiniána (Corpus iuris civili). A kodifikacia práva v moderných dejinách, to sú slávne kódexy cisára Napoleona – občiansky, obchodný, trestný a trestný súdny poriadok. Ich názvy (najmä Code de Civil, Code de Penal) má vytesané aj v reliéfoch pri svojom sarkofágu v parížskej Invalidovni. Slovenská republika dosiahla takýto výkon iba raz a to v roku 2005 prijatím dvoch kódexov – Trestného zákonníka a Trestného súdneho poriadku. Na čele tejto kodifikačnej komisie bol Daniel Lipšic vtedy ako minister spravodlivosti. A do ustanovení o kolúznej väzbe sa nezapracovali (úmyselne, omylom, z nedbanlivosti) ustanovenia o časovom vymedzení a obmedzení kolúznej väzby. Ako pravdepodobnému špeciálnemu prokurátorovi sa tento právny stav bude asi hodiť. Ako sme uviedli vyššie, kolúzna väzba môže trvať až tri roky. A uskutočňuje sa za podmienok ťažších a tvrdších, ako majú osoby uznané za vinné a odsúdené súdom aj za najťažšie trestné činy.

Kolúzna väzba sa vykonáva v cele, v samotke, bez možnosti komunikovať s najbližšími. Čo to je? V stredovekom trestnom práve sa takéto podmienky väzby, nazývali otvorene – je to „TORTÚRA“, resp. ÚTRPNÉ PRÁVO. Používali sa pritom mučiace nástroje – paličnice, škripce, klady, žeravé kliešte. Cieľom bolo vyhnať páchateľovi satana, diabla či zlého ducha z tela a dosiahnuť potom kajúcne priznanie. Duša bola zachránená a hriešne telo sa vydalo očistným plameňom ohňa. Podmienky kolúznej väzby nie sú nepochybne podmienkami tejto stredovekej metódy tortúry a útrpného práva. Ale sú často účinnou metódou priznania (koruny dôkazov) alebo svedectva proti iným osobám. Možno povedať, že slovenský zákonodarca v prvom autenticky slovenskom trestnom zákone a trestnom súdnom poriadku uzákonil možnosť, aby sa obvinený vyrovnal so svojou dušou, svojím svedomím, s tvrdeniami z výsluchov svedkov. V samotke a bez možnosti ľudsky, emocionálne sa kontaktovať so svojimi drahými osobami nasledujú pochybnosti, depresie, strata zmyslu života, bytia vôbec.

Tento slovenský zákonodarca však hanebne pohorel aj v porovnaní nie s útrpným zákonodarstvom, ale s obsahom so zásadami trestných kódexov z našej minulosti. Pozrime sa na obdobie po revolúcii z rokov 1848/1849, na obdobie po páde nielen poddanstva, ale aj Bachovho absolutizmu, na prvé roky po vytvorení Rakúsko-Uhorska (1867) – už ako konštitučnej (Rakúske cisárstvo) a pseudokonštitučnej monarchie (Uhorske kráľovstvo). Trestný poriadok prijatý v roku 1873, ktorý bol účinný aj v Československej republike až do roku 1950, upravil limitujúcim spôsobom časové obmedzenie kolúznej väzby – a to maximálne na 2 až 3 mesiace od zatknutia (zadržania) podozrivej a obvinenej osoby. Aj Trestný poriadok ČSR z roku 1956, ktorý bol vydaný v pamätnom roku destalinizácie (odhalenie a kritika kultu osobnosti), obmedzoval trvanie kolúznej väzby nie viacej ako na dva mesiace. A o päť rokov neskôr ďalší trestný poriadok už ČSSR (1961) zakotvil, že v prípravnom konaní môže kolúzna väzba trvať najviac na dva mesiace. Nadriadený prokurátor ju mohol predĺžiť z dôležitých dôvodov o jeden mesiac. A táto zákonná úprava trvala v celom období, ktoré dnešní liberálni dogmatici označujú ako obdobie normalizácie. A platný trestný poriadok zdôrazňoval, že prokuratúra má každý deň skúmať, či trvajú dôvody väzby a ak odpadnú tieto dôvody, treba obvinenú osobu ihneď prepustiť. A prokurátor a súd bol povinný bez odkladu rozhodnúť o žiadosti obvineného o prepustenie.

Boli to ustanovenia, ktorými sa upravovali, zaručovali základné občianske práva s slobody osoby, nedotknuteľnosť osoby, nedotknuteľnosť obydlia, listové tajomstvo, trestné stíhanie len na základe zákona a spôsobom stanoveným zákonom. Sú to ľudské práva a slobody – ktoré sú dnes v ohrození. Podľa historického prehľadu vývoja časového vymedzenia kolúznej väzby sme sa dostali do historického „právneho retra“ – do obdobia Bachovho absolutizmu, alebo do obdobia stalinizmu. Máme rovnakú právnu úpravu, máme špecializovaný trestný súd (ktorého rozhodovanie pripomína rozsudky Štátneho súdu), máme súdy, ktoré rozhodujú podľa zákona, nie však podľa jeho ducha a zmyslu. V dolných útrobách, na dne slovenského legislatívneho poriadku, je ten démon. Nie esprit zákona vyplývajúci z prirodzeného práva, z ľudskoprávnych deklarácií, chárt, kódexov, noriem. Sme v dramatickom, ťažkom období, na križovatke.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984