Reklama
Reklama

Kolektívna inteligencia ako záchrana pred samozničením spoločnosti

Počet zobrazení: 1258

Kolektívna inteligencia vs znalostná spoločnosť

Vždy som nejako veril a dúfal v určitú formu „kolektívnej inteligencie,“ ktorá by zabránila samozničeniu spoločnosti. Som presvedčený, že dnešný svet potrebuje „myslenie vo veľkom“. Podmienky na to vidím na webe. Kolektívnu inteligenciu vnímam ako schopnosť skupiny nájsť kvalitnejšie riešenie nejakého problému (v porovnaní s jednotlivcom). Súhlasím  s názorom môjho priateľa z akademickej pôdy, že často o pravde sa rozhoduje počtom klikov na sociálnych sieťach. Mnohé dievčatá zachraňujú svet na sociálnych sieťach a strácajú sebaúctu. Túžba mať deti je ojedinelá. Ak sa na „kolektívnu inteligenciu“ pozrieme ako na znalostnú spoločnosť, tak sa vytráca. Argumentujeme tým, že netreba veci memorovať, keď ich nájdeme na pár klikov na google prehliadači. Čo je zaujímavé, študenti často nevedia nájsť na sieti to, čo potrebujú. Použijú prvý odkaz, ktorý dostanú, bez rozmýšľania a pochopenia, či dostali odpoveď. Myslím tým, že keď si neosvojíme základné axiómy (odborné, morálne a ľudské), tak darmo budeme hľadať na sieti, lebo nerozumieme tomu, čo sme vlastne našli. A tak kritické myslenie ide ruka v ruke so základnými znalosťami a pohodlím v spoločnosti. Na samozničenie spoločnosti sa pozerám ako na nutný krok k zmene v spoločnosti a ľudských vzťahov. Aj chudobná spoločnosť  (pred rokom 1989 alebo pred 1918) bola bohatá na krásne a milé ľudské vzťahy. To sa momentálne vytráca. Koronakríza predstavovala pekný čas návratu ku vzťahom a premýšľaniu, čo je skutočne dôležité v živote. Tu sa jasne ukázalo, že ľudia fungovali tímovo, zodpovedne voči svojim komunitám, opierajúc sa o kolektívne skúsenosti. Ochotu myslieť „vo veľkom“ u politikov necítim, no ako som spomínal na začiatku, zárodky vidím v komunitách webu. Len či sa skutočne rozvinú, či môžeme v nich vidieť budúcnosť a či sa naplnia naše nádeje, na to nám nedá odpoveď ani internet. Čaro kolektívnej inteligencie podľa Josepha Henricha je v tom, že hustejšia vzájomná prepojenosť našich myslí vytvára priestor, v ktorom každý z nás má prístup k rozsiahlejšiemu spektru myšlienok, informácií, než v izolovanom svete s jeho obmedzeným množstvom ideí a znalostí. Je to teda veľkosť kolektívnej inteligencii, ktorá robí naše individuálne mozgy múdrejšími.

Kolektívna inteligencia vs politika

Kolektívna inteligencia v politike predpokladá, že určitá skupina ľudí je spojená nie pre vlastný prospech, pre biznis alebo ďalšie výhody, ale že ich spája nejaké vedomie. Vedome sa rozhodnú (alebo by sa mali rozhodnúť), že chcú napĺňať nejaké ideály (a je pritom nepodstatné či liberálne, sociálnodemokratické, či konzervatívne) a veria vo vládu rozumu, skúseností, premýšľania. Úplne im je vzdialený machiavellizmus a voči populistom vystupujú argumentmi. Snažia sa presvedčiť verejnosť o svojich názoroch a získať tým legitimitu na vládnutie bez prázdnych predvolebných sľubov. A ak aj majú medzi sebou „slabších“ jedincov, čiže takých, ktorí nie sú úplne presvedčení, presvedčiví či rozhodnutí pre spoločné ideály, tak sa práve nechajú ovplyvniť kolektívnym múdrom, ktoré im napríklad ponúkne odpovede na otázky, ktoré v človeku premýšľajúcom prirodzene vznikajú. K tej kolektívnej múdrosti  Nie je podstatné, či to bude teraz a hneď, ale  pokojne aj o niekoľko generácií. Dôležité, je  aby sme tam smeroval .  Snažil som sa napísať  filozofujúci text, pre bežného čitateľa možno ťažšie čitateľný, ale zase nemáme ambíciu len plávať po povrchu, ale odkrývať aj jednotlivé vrstvy do hĺbok ľudskAého myslenia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama