Koho poslať za čiaru?

Počet zobrazení: 3552

3_slavin.jpgAj v tohoročný 9. máj sa na Slavíne odohrával tradičný rituál: štátni a vládni činitelia, diplomatickí zástupcovia veľvyslanectiev, činitelia mesta a župy, protifašistickí bojovníci dôstojne, za zvukov posádkovej hudby kládli vence a kytice. Pre niektorých divákov možno až dojímavá ceremónia. Nebolo tých divákov málo, ale predsa...

Už vlani som si kládol otázku, prečo sa tento slávnostný akt pripravuje takmer v ilegalite, až konšpiračne. Aj na Slovo som ho dal medzi podujatia iba dva dni ním. Informovala ma známa. Pýtam sa v duchu: to sa už naozaj nenájde ani pár eur na plagát v meste a na nejaký platený oznam v tlači? Aby som si prihrial polievočku: napríklad aj na oznam do Slova? Iste  by sa tu zišlo oveľa viac Bratislavčanov. A aj o nich predsa ide, nielen o protokolárne splnenie povinnosti.

Vždy som si na týchto podujatiach všímal, ako sa karta obrátila: prví idú s vencami najvyšší terajší činitelia, potom tí, ktorých som spomenul v úvode. A po minulé roky na konci sprievodu položili vence súčasní komunisti. V delegácii boli niektorí z bývalých vysokých činiteľov KSS, ale podstatnú časť tvorila stredná generácia a aj mladí. (Pred dvadsiatimi piatimi rokmi boli komunisti vpredu...) Včera nie: ako som sa dozvedel, boli vyradení z protokolu. Dovolili im položiť svoje kvety či vence pred začiatkom oficiálneho aktu.

Nedá mi, musím sa pýtať: čo vadilo protokolu, keď delegáciu súčasnej KSS vyradil? Neboli vari vhodne oblečení? Možno protokol vychádzal z toho, že iné politické strany – neparlamentné, lebo parlamentné mohli byť zastúpené na rôznych stupňoch – sa do kladenia vencov „nepchali“, teda nemá tam čo robiť ani KSS? Nech sa na dnešnú KSS – ktorá sa dokonca na čas presadila aj do parlamentu – pozeráme, ako chceme, jedno jej nemôžeme uprieť: hlási sa k svojmu dedičstvu, a tým bola aj účasť komunistov na protifašistickom odboji. Komunisti boli aj na čele Povstania, v Svobodovej armáde, komunisti v boji proti fašizmu priniesli veľké obete. Že by sa na to malo začať zabúdať len tak, v rámci protokolu, práve za vlády sociálno-demokratickej strany?

Jeden z nich, celý červený od tohto podrazu, mi rozčúlene vraví: „No, tam už je Čarnogurský, ten môže, už len čakám, kedy sa objaví vojak v uniforme Wehrmachtu...“

Pritom v oficiálnych delegáciách boli tiež mnohí bývalí komunisti. Nemal protokol aj ich poslať za čiaru?

Napokon, nespokojní boli asi aj tu žijúci ruskí občania, ktorí prestáli všetky oficiality s kvetmi v rukách a až po skončení aktu sa mohli ísť pokloniť k pamätníku svojich padlých rodákov... Niektorí na to ani nečakali a radšej položili svoju kyticu ku konkrétnemu hrobu.

Foto: Emil Polák

1_slavin.jpg

2_slavin.jpg

4_slavin.jpg

5_slavin.jpg

6_slavin.jpg
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa PeterPeter
#1
Peter Krumpál
11. máj 2013, 17:13

Fico sa nehanbí. Veď nemá za čo! Veď čo by povedali v Bielom dome ? Hádam si len nemyslíte, že nás oslobodili Sovietskí vojaci ? To sa naším predkom iba zdalo. Ak ak aj áno, treba to pred malou generáciou dôsledne utajiť! A ak predsa musíme spomenúť, že nás oslobodila Sovietská armáda, tak to treba interpretovať tak, že nás vlastne obsadili.

Je mi z dejto protislovanskej bandy zle.

Obrázok používateľa karanowak
#2
Karol Novák
12. máj 2013, 17:17

Zo slovanstvom to nemá veľa spoločné.

Niekomu ale vadí, že ide o komunistov, nie ich národnosť.

Ako píšete, "Sovietski vojaci", čo neznamená ruskí, ale vojaci komunistického zväzového štátu.

SOVIETSKY zväz pozostával tiež z ázijských krajín (Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan), z ktorými majú tzv. "slovania" málo spoločné.

Komunistická idea ale šla nad tieto národnostné, kultúrne rozdiely pod myšlienkou internacionalizmu.

To by ste zrejme ako človek žijúci aj za socializmu mali vedieť. Národnosť je náhodná, nedôležitá črta. Dôležité je, aké podmienky pre život vám daný útvar vytvorí pre život.

Vo vzťahoch medzi Ruskom a USA nejde o národnosť, ale boj o moc, vplyv.  

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984