Reklama
Reklama

Kniháreň – november 2018

Počet zobrazení: 1020

František Novosád: Zabudnúť na Marxa | Konrad Paul Liessman: Vzdělání jako provokace | Peter Daubner (ed.): „Budúcnosť Európy: Cesta k post-kapitalizmu?“ | Adéla Gjuričová, Tomáš Zahradníček: Návrat parlamentu. Češi a Slováci ve Federálním shromáždění 1989-1992 | Nikita Michalkov: Vyháňač besov. Rusko medzi minulosťou a budúcnosťou


novosad.jpgFrantišek Novosád: Zabudnúť na Marxa
 

Dať zbohom Marxovi, zabudnúť na neho? Dá sa to vôbec vzhľadom na to množstvo kníh, ktoré inšpiroval a ktoré boli o ňom napísané? Dá sa to vzhľadom na pozitívnu a negatívnu charizmu jeho ideí? Dá sa to vôbec čo už len vzhľadom na to, akú úlohu v 20. storočí hralo politické hnutie, ktoré do veľkej miery legitimizovalo samo seba odvolávaním sa na jeho dielo?
Odpoveď je jednoznačná: áno, dá sa to. Na Marxa naozaj možno zabudnúť. Dnešnému svetu možno rovnako dobre porozumieť, resp. neporozumieť, aj bez odkazov na Marxove diela. Veď si predsa môžeme povedať, že Marx bol mysliteľom 19. storočia a odvtedy sa svet niekoľkokrát radikálne zmenil, a teda používať jeho dielo ako mapu, ktorá nás má zorientovať v modernom svete, by znamenalo skoro to isté, ako orientovať sa v dnešnom Paríži či Londýne podľa máp týchto miest z roku 1867. Ak je dnes čítanie Marxových textov pre niekoho povinnosťou, tak len pre historikov sociálneho a politického myslenia. To, či jeho návrhy na porozumenie modernej spoločnosti budeme akceptovať alebo nie, je koniec koncov viac menej záležitosťou osobného rozhodnutia. Nakoniec, Marx je len jedným z mnohých mysliteľov, ktorí sa pokúsili rozumieť svetu, a motívy, s ktorými pracuje, sa objavovali a objavujú aj v dielach iných autorov, dokonca aj takých, ktorých knihy nie sú súčasťou kánonu dnešných sociálnych vied.
Skôr však než sa rozhodneme na Marxa zabudnúť, mali by sme si položiť niekoľko otázok. Prvá otázka by sa mala týkať charakteru súčasnosti, jej povahy, jej hybných síl. Druhá otázka by sa mala orientovať na inventúru intelektuálnych nástrojov, pojmového aparátu, ktorý máme k dispozícii pre pochopenie sveta a doby, v ktorej žijeme. Tretia otázka by mala smerovať k odhadu tendencií budúceho vývoja. Zároveň by sme sa mali pýtať, do akej miery pochopenie minulosti nám môže pomôcť porozumieť súčasným trendom. Keď si položíme aspoň tieto otázky a pri hľadaní odpovedí na ne sa dokážeme zaobísť bez priamych alebo nepriamych referencií na dielo Karla Marxa, tak môžeme na neho pokojne zabudnúť. Ak to však nedokážeme, tak bude lepšie, keď si dielo Karla Marxa, alebo aspoň niektoré jeho rozhodujúce motívy, konkrétne pripomenieme, a to bez ohľadu na to, či s ním budeme súhlasiť, alebo nie.
IRIS 2018, 207 strán
 

liesmann.jpgKonrad Paul Liessman: Vzdělání jako provokace


Všichni mluví o vzdělání. Stalo se sekulární naukou spásy, od níž si slibujeme řešení všech problémů – od potírání chudoby až k integraci migrantů, od změny klimatu až k boji proti teroru. Zatímco se však „vzdělání“ jako heslo stalo všudypřítomným, vzdělanec, vlastní cíl všech těchto vzdělanostních snah, nejen zmizel ze slovní zásoby, ale každý vážný nárok na vzdělání se dokonce stal provokací. Důvody, proč se tak stalo, jmenuje Konrad Paul Liessmann v této knize. Proto se pouští jak do nížinné krajiny stran, tak do mělčin sociálních sítí, přemýšlí o morálním diskursu ducha doby a o tom, proč je tak nepříjemné potkat vzdělaného člověka.
Academia 2018 , 144 strán


obal_knihy_buducnost_europy_2.jpgPeter Daubner (ed.): „Budúcnosť Európy: Cesta k post-kapitalizmu?“


Kolektívna monografia, ktorej zostavovateľom je politológ Peter Daubner, otvára diskusiu o budúcnosti Európy, najmä o budúcnosti európskych pracujúcich, a to (1.) v kontexte prebiehajúcich diskusií o budúcnosti Európskej únie a najmä jej sociálnom rozmere; (2.) v kontexte tzv. „štvrtej priemyselnej revolúcie“, ktorá vo forme procesov automatizácie, robotizácie a digitalizácie výrazne transformuje súčasnú podobu európskeho hospodárstva a európskeho pracovného trhu; a (3.) v kontexte prebiehajúcich „pretekov ku dnu“, ktoré spôsobuje ekonomická globalizácia (procesy liberalizácie, deregulácie a privatizácie) naprieč členskými štátmi únie. Cieľom knihy je hľadať systémovú odpoveď umiernenej a radikálnej ľavice na otázku, aká je a aká by mala byť budúcnosť pracujúcich ľudí v Európskej únii v kontexte spomenutých procesov, a to najmä z hľadiska ich sociálnych práv a postavenia na európskom trhu práce. Spoluautormi publikácie sú, okrem Petra Daubnera, aj britský emeritný profesor sociológie Colin Crouch z University of Warwick, profesor ekonómie Peter Staněk, česká ekonómka Ilona Švihlíková, český filozof a sociálny vedec Marek Hrubec, filozof Richard Sťahel, filozof a politológ Ľuboš Blaha, sociológ a politický ekonóm Jan Drahokoupil, ekonómka Pavlína Ivanová, filozof Michal Frič, politológ Jaroslav Fabok, historik a politológ Adam Šumichrast, aktivista a bloger Milan Kuruc, odborár a sociálno-ekonomický analytik Ján Košč a politológ Igor Melicher.
Občianske združenie POLE, Bratislava 2018, 156 strán
 

federparlament.jpgAdéla Gjuričová, Tomáš Zahradníček: Návrat parlamentu. Češi a Slováci ve Federálním shromáždění 1989-1992


Kniha Návrat parlamentu je věnována poslednímu československému parlamentu v období od listopadu 1989 po zánik společného státu v roce 1992. Federální shromáždění vzniklo jako produkt Pražského jara 1968, avšak jeho aparát a pravidla se utvářely v normalizačním období. Od počátku svobodné éry se utkávalo s charismatickým prezidentem Václavem Havlem. Noví poslanci se učili, jak vzdorovat vládě i nepřízni veřejného mínění (otázka platů poslanců, parlamentních prázdnin apod.). Na jeho půdě se zakládaly strany, které neodrážely rozložení sil ve federální vládě, vycházely tu nové politické hvězdy. Zároveň zde ale narůstaly československé rozdíly a vzájemné politicky motivované národnostní napětí. Autoři dokazují, že podíváme-li se na první polistopadové roky skrze instituci Federálního shromáždění, zažijeme jinou revoluci roku 1989, než jsme z ustálených vyprávění zvyklí, a z dosud neznámé perspektivy spatříme první transformační měsíce i rozdělení Československa. Předností knihy je skutečnost, že zohledňuje nejen českou, ale zároveň i prozatím velmi neznámou slovenskou perspektivu.
Adéla Gjuričová působí v Ústavu pro soudobé dějiny AV ČR, kde se zabývá českými politickými dějinami po roce 1989, výzkumem parlamentarismu a rovněž psychiatrií za socialismu. Je autorkou řady textů k dějinám československého parlamentarismu a společně s Tomášem Zahradníčkem se podílela už na knize Rozdělení minulostí: Vytváření politických identit po roce 1989 (2011).
Tomáš Zahradníček je historik a publicista. V Ústavu pro soudobé dějiny AV ČR zkoumá kulturní dějiny a mezinárodní vztahy ve střední Evropě. Zabývá se rovněž regionálními dějinami, založil a vede Muzeum České Sibiře. Je autorem monografie Jak vyhrát cizí válku: Češi, Poláci a Ukrajinci 1914–1918 (2000).
Argo, Ústav pro soudobé dějiny AV ČR 2018, 276 strán


n.michalkov.vyhanac_besov.jpgNikita Michalkov: Vyháňač besov. Rusko medzi minulosťou a budúcnosťou
 

Vynikajúci svetoznámy ruský režisér Nikita Michalkov vydal zbierku esejí Vyháňač besov inšpirovanú autorskými televíznymi zamysleniami s rovnomenným názvom Besogon (Vyháňač besov). Sú to umelecky spracované esejistické úvahy o širokom spektre tém, ktoré sa vyznačujú hlbokým prienikom do duše človeka. Ich základ tvorí autorova úvaha, do ktorej Michalkov zapracováva aj úryvky z listov, citáty z kníh, výroky osobností. Témy siahajú od predstavenia vybraných historických osobností alebo civilizačných vzorov, cez hlboko ľudské témy spojené s historicko-psychologickými udalosťami, až po politicko-spoločenské

eseje inšpirované súčasným dianím, s historickými poznatkami aj politickými pohľadmi. Kniha, ktorá vyšla v máji 2016, je ilustrovanú dokumentárnymi fotografiami. Toto knižné vydanie televíznych esejí sa Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov rozhodlo sprostredkovať slovenským čitateľom vo forme prekladu mimoriadne kvalitnej knihy,

ktorá prispieva aj k medzikultúrnemu, rusko-slovenskému dialógu a učí nás chápať ruskú dušu. Vyháňač besov je kniha nezávislého človeka napísaná pre rozmýšľajúcich ľudí. Autor nikoho ničomu neučí – uvádza fakty, kladie otázky a navrhuje spoločne hľadať na ne odpovede a robiť z nich závery. A darí sa mu to. Pretože píše o tom, čo ho znepokojuje. Po prečítaní knihy možno mnohé uzrieť v inom svetle.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2018, 382 strán

Priemer: 5 (2 hlasy)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama