Kniháreň – november 2015

Rudolf Belan: Zväzáci (1945 – 1970) | Pavol Dinka: Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch a víne | Jozef Čertík, Katarína Vavrová: Štúrovci. Najkrajšie básne, prózy a články | József Demmel: Ľudovít Štúr | Ian Birchall: Rebelův průvodce Leninem

Rudolf Belan: Zväzáci (1945 – 1970)
 

Autor, bývalý vrcholový funkcionár mládežníckeho a detského hnutia, vykresľuje v publikácii obraz života mladých ľudí po skončení II. svetovej vojny v rokoch 1945 až 1970. Kniha nie je históriou Československého zväzu mládeže a jeho Pionierskej organizácie. Sú to spomienky autora na udalosti, v ktorých mladí ľudia neboli iba očitými svedkami,  ale aj dôležitými aktérmi. Dozvedáme sa v nej, aká v pravde bola prvá povojnová zväzácka generácia, čo ju formovalo, čomu verila, na čom jej najviac záležalo. Napriek svojim bezprostredným skúsenostiam si autor nenárokuje na úplnosť, ani objektívnosť hodnotenia daného obdobia. Iba podáva o ňom svoje osobné svedectvo. Je to jeho videnie, jeho verzia toho, čo sa v mládežníckej a detskej organizácii udialo v prvom štvrťstoročí po oslobodení. Pokladá za samozrejmé, že na zväzácku minulosť sú aj opačné názory, ako sú jeho.

Podľa neho angažovanosť  a konanie prvej zväzáckej generácie  bolo úprimné, nepredstierané a malo svoje dobové odôvodnenie. V prevažnej väčšine bola presvedčená, že nastupujúci spoločenský poriadok otvára pre ňu sľubné perspektívy, preto sa stala jeho spolutvorcom.  Spontánne sa zapojila sa do obnovy vojnou zničenej republiky. Prvé stavby mládeže boli jej oprávneným zdrojom hrdosti. Po čase jej nadšenie vyprchalo. Prišli prvé sklamania. Ideály, ktorým verila, narazili na tvrdú realitu. K radikálnym zmenám a otrasom v spoločnosti došlo v 50. rokoch. Represálie neobišli ani Československý zväz mládeže. Z funkcie predsedu ÚV ČSM bol odvolaný Zdeněk Hejzlar a ďalší vedúci funkcionári organizácie.  Odvtedy ČSM postupne upadal do stagnácie, animozita mladých ľudí k nemu narastala.

Plénum ÚV KSČ v januári 1968 otvorilo priestor aj na demokratizáciu mládežníckeho a detského hnutia. ČSM zanikol, v Česku vzniklo 9 a na Slovensku 6 samostatných organizácií detí a mládeže, a Zväz vojenskej mládeže s celoštátnou pôsobnosťou. Okupácia Československa armádami piatich štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968 zmarila všetky nádeje na pluralitný model detských a mládežníckych organizácii. Boli rozpustené všetky samostatné  organizácie, nastal spätný pohyb. Podmienkou prežitia bolo neklásť odpor normalizačným politickým rozhodnutiam.

Kniha má hodnotu historického svedectva. Cez osobné zážitky autora zachytáva spoločensko-politickú atmosféru v rokoch 1945 až 1970. Pre tých, ktorý to zažili, ale aj pre tých, ktorí sa zaujímajú o minulosť prvej zväzáckej generácie, to môže byť zaujímavé čítanie.
Slovart, 4. 11. 2015, 320 strán
Ukážka: Zväzáci (1945 - 1970)

Pavol Dinka: Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch a víne

Dvanásta kniha Pavla Dinku, tentoraz v exkluzívnom vyhotovení (hmotnosť 3,5 kg), s príťažlivým výtvarným stvárnením (obálka, fotografie, grafická úprava od umeleckého fotografa Eduarda Timka). Publikácia v úvodných kapitolách oboznamuje čitateľa s neznámymi faktami súvisiacimi s históriou vzniku vinárstva a vinohradníctva vo svete a na Slovensku. Ostatné kapitoly venuje autor rodnej Skalici. A v tomto smere je toto dielo rozsahom a šírkou záberu v podmienkach spisby o slovenskom vinohradníctve výnimočné. Nielenže hovorí o živote skalických vinohradníkov a vinárov od dávnej minulosti až po súčasnosť, ale zároveň v plnokrvných obrazoch približuje, ako sa tieto fenomény odzrkadľovali a odzrkadľujú v kultúrnej svojbytnosti Skaličanov, v próze, poézii, vo výtvarnom umení, fotografii, v ľudových zvykoch, tradíciách, nárečí, národopise, stravovaní, v širokej palete ľudového umenia. Druhú časť knihy tvoria príbehy prerozprávané jednotlivými vinármi a majiteľmi búd. Búdy majú svoje osudy, dávnejšie i novšie, neraz zahalené rúškom tajomstiev, nerady prezrádzajú, nerady klebetia, ak niečo povedia, tak skôr o tvrdej robote vinohradníka, ako žil, čo ho trápilo, po čom túžil. Relikvie na stenách a policiach zavše niečo naznačia, nehlučne pošepnú, treba ich zliepať ako kamienky do mozaiky, z kúštičkov tvarovať celky. Niekedy to vyjde, inokedy nie, musíme to prenechať na fabulovanie súčasníkom. Aj to je dobré a zaujímavé. Mnohí s vášňou krešú do kameňa minulosti, hľadajú, pátrajú, chcú poznať detaily o svojich predkoch, formujú nádoby rodinných príbehov ako hrnčiar krčah na kruhu.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015, 565 strán
Ukážka: Modlitba za dušu vína

Jozef Čertík, Katarína Vavrová: Štúrovci. Najkrajšie básne, prózy a články

Ľudovít Štúr dal meno jednej generácii bojovníkov za práva Slovákov. Publikácia Štúrovci zavedie čitateľa do obdobia pre slovenský národ obzvlášť ťažkého, často plného beznádeje a skepsy, do rakúsko-uhorskej monarchie. Ľudovít Štúr ako vedúci predstaviteľ slovenského národného obrodenia sa spolu so skupinou literárnych velikánov, ktorí pociťovali krivdu a utláčanie, rozhodli bojovať za práva slovenského ľudu. V neľahkých časoch maďarizácie sa táto súdržná skupina nebála odvážne presadzovať svoje názory a bojovať za náš národ i na tých najvyšších miestach, a to napríklad predložením Žiadostí slovenského národa s nádejou v lepšiu budúcnosť.

Kniha ponúka okrem životopisov aj výber diel jednotlivých osobností štúrovskej generácie, ktoré približujú vnútorný svet autorov, ich úprimné pocity, radosti, no neraz i sklamania a útrapy prameniace z aktuálnej nepriaznivej situácie. V knihe najkrajších esejí a básní štúrovcov nájdete: Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Sama Chalupku, Michala Miloslava Hodžu, Janka Kráľa, Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, Mikuláša Dohnányho, Jána Kalinčiaka, Andreja Sládkoviča, Jána Bottu, Sama Bohdana Hroboňa, Jána Francisciho, Pavla Dobšinského, Janka Matúšku.
Perfekt, 2015, 200 strán

József Demmel: Ľudovít Štúr

Domnievam sa, že Štúrov život a činnosť sú vynimočné a jedinečné nielen v slovenských, ale aj uhorských dejinách 19. storočia, navyše práve jemu najviac „prospeje“, ak spochybníme a spresníme zjednodušenia, falošné a sploštené tvrdenia historickej pamäti. Kritické poznámky v knihe nie sú namierené proti Štúrovi, snažia sa len odhaliť zjednodušenia s ním spojeného historického kanónu. Spochybnenie kánonických prvkov ma síce prinútilo vyzdvihnúť jednotlivé tvrdenia historikov, ktorým oponujem, no aj v týchto prípadoch som sa snažil nekritizovať dielo daného autora, len ako na jav poukázať na kánonické korene jeho tvrdení (nešetril som však ani sploštené tvrdenia maďarských historikov, čo písali o Štúrovi alebo jeho dobe).

To, pravda, vonkoncom neznamená, že tento spoločensko-historický prístup a analýza sú dnes jedinou legitímnou interpretáciou Štúrovho životného diela, naopak, domnievam sa, že zostalo ešte veľa neexploatovaných interpretácií, nepoložených otázok a tém, ktoré treba opätovne spracovať. Som si istý, že v tejto knihe je viacero tvrdení, s ktorými – pre rozdielnosti slovenskej a maďarskej národnej pamäti – nebude súhlasiť väčšina slovenských čitateľov. Verím však, že napriek nesúhlasu aj v najchúlostivejších témach nájdu prijateľné, doteraz neznáme tvrdenie či argument – a v tom prípade moje snaženie nebolo márne.
Kalligram, 2015

Ian Birchall: Rebelův průvodce Leninem

Dnešní svět je velmi odlišný od toho, který znal Lenin. Leninova první brožurka byla psána ručně, zatímco dnes ideje oblétnou svět pouhým stisknutím tlačítka. Kdyby však Lenin znovu ožil, brzy by poznal celou řadu věcí, jež se od jeho dob nezměnila – nekonečné války, rostoucí nerovnost mezi chudými a bohatými, kruté státní represe, rabování chudých zemí bohatými korporacemi, zkorumpovanost a bezmocnost mainstreamových politiků. Jiný svět je nejen možný, ale přímo nezbytný k tomu, aby lidstvo vůbec přežilo. Abychom toho dosáhli, potřebujeme organizaci. Naši nepřátelé mají skrze svou organizaci moc a stejně tak ji musíme mít i my. Ústředním tématem Leninova života byla nutnost organizace, přičemž jeho představy o tom, jak by takováto organizace měla vypadat, se v průběhu času měnily. Nic není opředeno tolika mýty jako „leninská strana“. Leninovy práce netvoří sbírku receptů a návodů, jak tohoto cíle dosáhnout, a nejlepším leninistou proto není ten, kdo Lenina nejčastěji cituje. Analýzy Leninových zkušeností a úspěchů nám však mohou pomoci lépe porozumět jeho metodám a nakonec vybudovat typ organizace, jaký potřebujeme k našemu boji.

Kapesní Rebelův průvodce Leninem se snaží věcně představit komplexnost, jež stála za mužem, historiky tak často hanlivě označovaným. Ian Birchall provází čtenáře skrze úvodní analýzy Leninových zkušeností a úspěchů, jež dokazují metody, jichž využíval a snahu vytvořit svět, v němž by produkce sloužila lidské potřebě a nikoli zisku. První z připravované série kapesních příruček “pro každého správného revolucionáře” si neklade si za cíl obsáhnout veškeré podrobnosti, ale vytyčit body nejdůležitější. Popsat v knize Leninova rozhodnutí tak, že z ní budete moct směle předčítat nevěřícím sousedům, tetám nebo lidem v tramvaji. Jednoduché, čtivé a přesvědčivé. Knihu přeložil Vítězslav Lamač, graficky zpracovala Nela Klímová a ilustroval Alexey Klyuykov.
Solidarita, 2015

Poznámka:
Uverejňované texty sú zvyčajne vydavateľské anotácie.