Kniháreň Slova – apríl 2

Richard Marsina: Ku koncepcii a vývoju slovenskej historiografie | Peter Kónya a kol.: Dejiny Uhorska | Naďa Johanisová: Ekonomičtí disidenti: Kapitoly z historie alternativního ekonomického myšlení | Václav Veber: Nikita na trůně. Chruščov v čele SSSR v letech 1953 – 1964 | Matěj Stropnický: Myslet socialismus bez tanků. Svoboda slova ve střed/tu zájmů československého roku 1968 | John Rawls: Právo národov

Richard Marsina: Ku koncepcii a vývoju slovenskej historiografie

Súbor prác profesora Richarda Marsinu publikovaných v rozličných periodikách a publikáciách, ba sčasti aj doteraz nepublikovaných, je prierezom jeho vedeckej činnosti s osobitným zreteľom na problematiku dejín slovenskej historiografie a jej základné teoretické otázky. Vzhľadom na to, že zápas o vlastnú definíciu slovenskej historickej vedy prebiehal v podstate ešte prednedávnom a profesor Marsina bol jedným z jeho priamych účastníkov, majú jeho texty nie len osobitnú autenticitu, ale najmä váhu, podloženú postavením, ktoré si napriek neľahkým podmienkam druhej polovice 20. storočia v odbornom prostredí vybudoval. Je vskutku vzrušujúcim a obohacujúcim čítaním dozvedať sa, ako sa formovalo slovenské historické myslenie v minulých storočiach, či aké prekážky muselo prekonávať ešte v storočí minulom. Čitateľ teda dostáva do rúk pozoruhodný komplexný pohľad na problematiku slovenskej historiografie a teóriu slovenských dejín, pričom treba zdôrazniť, že v nezvyčajnej šírke má príležitosť oboznámiť sa s osobnosťami, ktoré v tejto oblasti pôsobili a významne ju ovplyvnili. Okrem historikov samotných knihu - venovanú vzácnym 90. narodeninám autora - určite privítajú všetci, čo sa zaujímajú o dejiny, predovšetkým študenti vysokých škôl.
Post Scriptum 2013, 528 strán

Peter Kónya a kol.: Dejiny Uhorska

K napísaniu knihy inšpirovala autorov nízka znalosť a deformované predstavy v slovenskej verejnosti o dejinách Uhorska. Za cieľ si v prvom rade stanovili rozšíriť úroveň poznatkov o tejto problematike a tak prispieť k lepšej znalosti aj vlastnej národnej histórie.

Určená je predovšetkým univerzitným študentom odboru história, dejepis a archívnictvo, učiteľom dejepisu, študentom stredných škôl a odbornej verejnosti, ale aj širšej laickej verejnosti, ktorá sa popri histórii európskych národov zaujíma aj o vlastné dejiny v širšom kontexte. Jej ambíciou je podať dejiny Uhorska ako štandardnej európskej krajiny, ktorá nebola azda v ničom lepšia, rozhodne však ani horšia, než ostatné dobové štáty na kontinente. Uhorska bez nálepky zaostalosti či tisícročného útlaku, ale ako významnej európskej krajiny s jeho pozitívnymi i negatívnymi stránkami. Autori sa ju snažili napísať objektívne, v kontexte stredoeurópskeho vývinu, bez zaťaženia stanoviskom ktoréhokoľvek (slovenského alebo maďarského) národa, konfesie či politickej orientácie.

Ani pomerne veľký rozsah neumožnil venovať pozornosť všetkým zaujímavým, ale teritoriálne či inak obmedzeným kapitolám dejín, ani sledovať vývin názorov alebo polemiky historikov v niektorých (neraz závažných) otázkach. Autori sa usilovali sústrediť sa predovšetkým na faktografiu, s minimálnym priestorom pre hodnotenia a vlastné stanoviská. Kniha podáva tisícročie strednej Európy v dejinách jedného štátu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou našej minulosti. A tú nemožno spoľahlivo poznať bez toho, aby sme sa nezoznámili s históriou Uhorska. Autori dúfajú, že ich kniha prispeje k rozšíreniu poznania vlastnej minulosti, pri upevnení národnej identity v kontexte vývinu strednej Európy.
Trio Publishing 2014, 798 strán

Naďa Johanisová: Ekonomičtí disidenti: Kapitoly z historie alternativního ekonomického myšlení

Autorka v neobyčejně čtivé knize představila 24 světových a českých osobností, které se svým vkladem navždy zapsali do dějin ekonomie. Bohužel, hlavní proud světové ekonomie nedostatečně oceňoval přínosy většiny zmiňovaných, myšlenky řady z nich jsou náhle oprašovány až v souvislosti se světovou krizí, kdy řada letitých „pravd“ ekonomie najednou selhala. Seznamte se se zajímavými životními osudy i ekonomickým uvažováním takových osobností, jako byli Máhatmá Gándhí, Gilbert Keith Chesterton, Karel Marx, Ladislav Feierabend, John Ruskin, Vandana Shiva, Ivan Illich, František Cyril Kampelík a další. Poznejme, co to jsou „kampeličky“, jak fungují alternativní měny, mikroúvěry bangladéšským ženám, bezúročné peníze, všemožné druhy družstev a další nesmírně zajímavé záležitosti. Knížku recenzovala mj. Ilona Švihlíková a předmluvu napsal Tomáš Sedláček.
Nakladatelství Stehlík 2014, 128 strán
SÚVISIACE:
Zdeňa Petáková: Pochopit svět

Václav Veber: Nikita na trůně. Chruščov v čele SSSR v letech 1953 - 1964

Chruščovova vláda v Sovětském svazu (1953–1964) je jedním z velkých témat novodobé historiografie. V komunistickém dějepisectví byla dlouhá léta naprosté tabu, až do poloviny osmdesátých let dvacátého století Chruščov pro historiky tohoto světa v podstatě neexistoval. Dnes ho ruská historiografie považuje za jednoho z „nejbarvitějších“ domácích politiků dvacátého století. Hlásil se k němu Gorbačov, v současnosti je však jeho hodnocení většinou relativizováno. Překvapující ovšem je, že sovětský totalitní režim umožnil, aby se do čela státu a tím i světové politiky dostal tak nepřipravený jedinec, disponující převážně jen nezměrnou touhou po moci, jehož politická činnost byla až příliš často neodpovědným hazardem.
Triton 2014, 272 strán

Matěj Stropnický: Myslet socialismus bez tanků. Svoboda slova ve střed/tu zájmů československého roku 1968

Diskurzivní analýza různých koncepcí svobody slova v období pražského jara 1968, jež se snaží překonat určitý interpretační nihilismus a najít tak mj. inspiraci pro dnešek. Autor nachází pět různých názorových pozic: dogmatickou, reformní, realistickou, pozici nepojmenovaných a koncepci radikálně demokratickou.
Scriptorium 2013, 164 strán
SÚVISIACE:
Jan Šícha: Myslet socialismus bez tanků“ Matěje Stropnického, četba předvolební
Roman Kanda: Myslet socialismuz bez tanků

John Rawls: Právo národov

Slovenské vydanie Rawlsovej práce Právo národov je doplnené o štúdiu Revidovaná idea verejného rozumu, ktorá bola súčaťou rozšíreného vydania Práva národov z roku 1999.

Rawls vychádza z toho, že „národy“(peoples) a nie štáty sú základnou jednotkou skúmania. Podľa neho skupiny národov, ktoré tvoria štáty, majú sledovať princípy, ktoré rozpracoval v známom diele Teória spravodlivosti. Demokracia sa mu zdá byť najlogickejším prostriedkom na naplnenie týchto princípov, avšak aj benígne ne-demokracie, ktoré nazýva „konzultačné hierarchie“, by sa na medzinárodnej scéne tiež mali považovať za prijateľné. V tejto súvislosti rozpracúva osem princípov, na základe ktorých by národy na tejto scéne mali pôsobiť (napr. národy sú slobodné a nezávislé a ostatné národy musia rešpektovať ich slobodu a nezávislosť, národy sú si rovné ako zmluvné strany, národy si ctia ľudské práva, národy majú právo na sebaobranu, ale nie právo na vojnu).
Kalligram 2013, 240 strán