Kniháreň Slova – apríl

Jozef Honza-Dubnický: Zápisky legionára | Jon Ronson: Oni. Na potulkách s extrémistami | Viktor Timura: Zamlčané dejiny. Pôvod a začiatky Slovenov-Slovákov | Juraj Halas: Metodológia kritickej sociálnej vedy: Marxova kritika politickej ekonómie | Miroslav Mareš, Štěpán Výborný: Militantní demokracie ve střední Evropě | Milan Holub: Hľadanie súvislostí | Igor Lukeš: Československo nad propastí. Selhání amerických diplomatů a tajných služeb v Praze 1945–1948

Jozef Honza-Dubnický: Zápisky legionára

Editor publikácie Ferdinand Vrábel objavil v archíve neobyčajné zápisky a Jozef Honza-Dubnický sa akoby druhýkrát narodil. Zabudlo sa na neho skutočne dôkladne, a pritom to bol človek, ktorý veľkú časť svojho života venoval druhým. Na začiatku 20. storočia aktívne spolupracoval so slovenskými buditeľmi, šíril národnú osvetu, organizoval a viedol kultúrne spolky. V Amerike sa stretol s najvýznamnejšími predstaviteľmi česko-slovenského zahraničného exilu M. R. Štefánikom a T. G. Masarykom. Bol veliteľom prvej výpravy slovenských a českých dobrovoľníkov, príslušníkom československých légií vo Francúzsku, kde sa stýkal s E. Benešom, J. Šnejdárkom a ďalšími aktérmi prvého odboja v rokoch 1914 – 1918. Po vzniku Československej republiky riadil Propagačnú, neskôr Spravodajskú kanceláriu, ktorá pôsobila pod vedením Dr. V. Šrobára, ministra pre správu Slovenska. Príbeh jeho života sa číta ako vzrušujúci román.

Honza-Dubnický bol stúpencom česko-slovenskej spolupráce, ale pritom vždy poukazoval na to, ak sa na Slovákov zabúdalo. Z jeho záznamov sa verejnosť prvýkrát dozvedá o pozadí a súvislostiach odstraňovania miléniových pomníkov na Devíne a Zobore v roku 1921.
Do rámca spomienok na sté výročie začatia 1. svetovej vojny vhodne zapadá aj prehľadná štúdia o dejinách československého zahraničného vojska, ako náčrt tejto významnej kapitoly slovenskej histórie. Téma čs. légií a legionárov nebola v súlade s ideológiou minulého režimu a mala byť vymazaná z povedomia verejnosti, čo sa najmä na Slovensku takmer podarilo. Preto táto kniha, vychádzajúca vo veľmi vhodnom čase, zapĺňa aj veľkú medzeru v našej historiografii.
Vydavateľstvo PRO 2014, 176 strán

Jon Ronson: Oni. Na potulkách s extrémistami

Britský novinár Jon Ronson sa dobrovoľne vydáva na potulky s predstaviteľmi rôznych krajných politických názorov. Spoznáva pri tom nepraktických islamských fundamentalistov, prívržencov Ku-Klux-Klanu, ktorí sa s veľkým sebazaprením snažia nenadávať černochom, bojovníkov proti intergalaktickým jašterom, ktorí možno sú a možno nie sú antisemiti, presbyteriánskych kazateľov, ktorí pápeža vyhlasujú za Antikrista, i moderátorov rozhlasových „informačných vojen“, ktorí v dovolenkových výstrelkoch boháčov vidia zlovestné satanské rituály. Navzdory rozdielnym názorom, lepšie povedané nepriateľstvám na život a na smrť, napodiv všetci veria v to isté: že sa totiž niekde skrýva tajné miesto, z ktorého hŕstka vyvolených ovláda celý svet.

V záujme objektivity sa teda Ronson pokúsi týchto tajných vládcov sveta vypátrať – a v istom zmysle sa mu to dokonca podarí…

Autorove zážitky s extrémistami sú komické, bizarné, fascinujúce, ale zároveň vo svojej podstate desivé. Ukazujú totiž, ako ľahko možno na zrniečka pravdy nabaliť absurdnú vrstvu nezmyslov, ktoré však vedia ľuďom poskytnúť pocit, že pochopili utajené zákonitosti fungovania sveta. Vyžadujú za to len jediné: aby sa im verilo.

Jon Ronson je novinár a dokumentarista. Medzi jeho najznámejšie knihy patria The Psychopath Test či Out of the Ordinary: True Tales of Everyday Craziness. Je autorom knižnej predlohy k filmu Muži, čo čumia na kozy.
Inaque.sk 2013, 288 strán

Viktor Timura: Zamlčané dejiny. Pôvod a začiatky Slovenov-Slovákov

Minulosť Slovanov, a s ňou súvisiaci pôvod a začiatky Slovenov-Slovákov, sú zaťažené účelovými dezinformáciami. Ich minulosť bola dlho zamlčovaná, prekrucovaná, spochybňovaná, zahmlievaná a odsudzovaná. Toto úsilie malo za cieľ vytrhnúť Slovákov z ich vlastných koreňov. Historiografia pritom vyzdvihovala barbarstvá západného sveta, ako ideál ľudstva. Zamlčiavanie viacerých skutočností v historických udalostiach, a tých čo sa na nich zúčastňovali, vyplývalo z glorifikácie európskej historiografie o poslaní a víťaznom ťažení románsko-germánskych národov, o ich nadradenosti, a vydedením Slovanov z európskych dejín pri formovaní dnešnej Európy. S tým bola spätá snaha nahradiť Slovanov v najstarších európskych dejinách etnicky, národne i územne bezprizornými, nikdy neexistujúcimi „Indoeurópanmi“. Ani opakované pokusy západoeurópskych expanzionistov však nepriniesli cieľ. Slovanov sa nepodarilo vykynožiť, ani z nich urobiť otrokov a zmocniť sa ich bohatstva a územného priestoru. Aj keď diskreditácia Slovanov pokračuje.

Zamlčiavanie našej najstaršej minulosti je dôsledkom zaťaženosti historikov a západnej, dnes euroatlantickej civilizácie, jej politických reprezentácií s faustovským princípom – princípom lovcov-predátorov, založeným na expanzii, výbojoch a parazitovaní na bohatstve iných. Korisť z výbojov umožnila západnej civilizácii bohatnúť a rýchlejšie napredovať. Dôsledky výbojov sú žalostné. Vyvraždené a zdecimované mnohé spoločenstvá, rozrušené vzťahy a väzby porazených, podmanených a ozbíjaných národov s deštrukciou ich prirodzeného vývoja a zavedením pomerov, ktoré znemožnili žiť ľuďom v primeraných podmienkach dôstojných človeku. Nemá to nič spoločné s humanizmom alebo kultúrnou či civilizačnou misiou iba s nadvládou, podmaňovaním, ovládaním a s parazitovaním. Európa a Európania žijú vo falošnom historickom povedomí. Teoretické konštrukcie z 19. storočia sa v nových poznatkoch rozplynuli, ale relikty na pôvod, začiatky a úlohu Slovanov a Slovenov-Slovákov pretrvávajú.

Publikácia Zamlčané dejiny vychádza z pomerne širokého záberu interdisciplinárnych poznatkov a ich vzájomných súvislostí. Analýza poznatkov historických vied (filozofie, antropológie, archeológie, jazykovedy, mytológie, kulturológie, historiografie, ale aj paleopsychológie, genetických výskumov DNA, spoločenských teórií, teórie vzniku a vývoja reči a jazyka a i.) ponúka iný pohľad na slovenskú, slovanskú i európska minulosť ako sme ju doteraz vnímali.
Eko-konzult 2014, 504 strán

Juraj Halas: Metodológia kritickej sociálnej vedy: Marxova kritika politickej ekonómie

Knižná verzia dizertačnej práce Juraja Halasa, monografia je doplnená o obsiahly doslov, ktorý sa do dizertácie nevošiel. Úloh vedeckých recenzentov sa zhostili prof. PhDr. Václav Černík, DrSc. a doc. PhDr. Igor Hanzel, PhD.

 „Metodológia kritickej sociálnej vedy je príspevkom k filozofii a metodológii sociálnych vied. Zaoberá sa otázkou, ako môžu byť spoločenskovedné teórie kritické. Také teórie nielen ukazujú »ako sa veci majú«, ale tiež vysvetľujú, ako a prečo o veciach vznikajú mylné, ba iracionálne presvedčenia. Táto práca nadväzuje na domácu metodologickú tradíciu či nemecké »nové čítanie Marxa« a rekonštruuje postupy, pomocou ktorých také vysvetlenia formuloval Karl Marx vo svojej kritike politickej ekonómie – v Kapitáli.“

Juraj Halas v súčasnosti pôsobí na Katedre logiky a metodológie FF UK v Bratislave. Venuje sa metodologickým otázkam Marxovej kritiky politickej ekonómie, metateoretickým východiskám novších ekonomických teórií a dejinám recepcie Marxovho myslenia. Metodológia kritickej sociálnej vedy je jeho prvou monografiou.

Kniha sa dá kúpiť v kníhkupectve Heuréka na prízemí budovy Právnickej fakulty Univerzity Komenského (Šafárikovo námestie č. 6), alebo objednať z webovej stránky kníhkupectva.
Ukážka z knihy
Vydavateľstvo Univerzity Komenského  2013, 157 strán

Miroslav Mareš, Štěpán Výborný: Militantní demokracie ve střední Evropě

Ve středu Evropy vedou zdejší demokracie boj s extremismem na svém území. Zvolily si k tomu nástroje militantní demokracie, tedy konceptu, který reaguje na tragické zkušenosti s autoritativními a totalitními režimy a hnutími z dvacátého století i na působení současných extremistů. Rozpouštění stran, tresty za užití extremistických symbolů či popírání holokaustu, zákazy nenávistných shromáždění. Tato a podobná opatření mají potlačovat ty, co ohrožují demokracii. Vyvolávají však současně i bouřlivé společenské diskuse o tom, co je vhodné, přiměřené a spravedlivé. V této monografii jsou analyzovány a srovnány militantní demokratické režimy v Německu, Rakousku, České republice, na Slovensku, v Polsku a Maďarsku. Jedná se o první takto podrobné zpracování tohoto aktuálního tématu v českém prostředí.

Doc. JUDr. PhDr. Miroslav Mareš, Ph.D. (* 1974) – je garantem studijního oboru bezpečnostní a strategická studia na Katedře politologie Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity. Zaměřuje se na výzkum politického extremismu a terorismu ve středoevropském prostoru.

JUDr. et. Mgr. Štěpán Výborný (* 1986) – je asistentem Nejvyššího správního soudu a doktorandem Katedry ústavního práva a politologie Právnické fakulty Masarykovy univerzity. Zaměřuje se na výzkum právních nástrojů ochrany demokracie a na výzkum extremismu.
Centrum pro studium demokracie 2014, 250 strán

Milan Holub: Hľadanie súvislostí

Päť významných svetových miest: Rím, Kréta, New York, Paríž a Moskva. Prístupným spôsobom pre široký okruh čitateľov autor približuje ich dejiny, sprevádza ich po najvýznamnejších pamiatkach a tiež životom známych historických osobností, ktoré vo vývoji daných spoločností zohrali kľúčovú úlohu. Medzi pozoruhodné miesta knihy patria i kritické poznámky a analýzy, ktoré vyplývajú z porovnávania minulých dejov a činov ľudí so súčasným dianím u nás i vo svete.  Reportáže z Ríma, Kréty, Paríža a New Yorku boli napísané na základe ciest a pobytov autora v rokoch 2002 až 2009. Text a fotografie z Moskvy vznikli na základe pobytu v hlavnom meste Ruska a v jeho širšom okolí v lete roku 2013. Rozsiahla, takmer 400 stranová publikácia, obsahuje až 200 fotografií.
Iris 2014, 392 strán



Igor Lukeš: Československo nad propastí. Selhání amerických diplomatů a tajných služeb v Praze 1945–1948

Nová kniha Igora Lukeše je čtivým a podrobně dokumentovaným vylíčením aktivit – ale také pasivity – americké ambasády i vojenské mise v Praze v letech 1945–1948. Ústředním bodem jeho práce je pokus o odpověď na klíčovou otázku: proč Američané v poválečném Československu, které považovali za testovací případ svých vztahů k Stalinovu SSSR, tak neuspěli. Bylo to především jejich selhání, či selhání poválečné československé společnosti, poznamenané traumatem Mnichova a paralyzované zažitým strachem z šesti let nacistické okupace? Proč československá veřejnost s převážně pozitivním vztahem k USA a často až nekritickým obdivem k „americkému způsobu života“ tak snadno a rychle podlehla stalinizaci? A nakolik k tomu přispěly omyly a chyby americké politiky a jejích reprezentantů v poválečné Praze? To je hlavní okruh otázek, na něž Igor Lukeš ve své práci poctivě a s vědeckou akribií hledá odpovědi. V prvních kapitolách se vrací do roku 1938 a do let druhé světové války a zkoumá mnichovské trauma česko-slovenské společnosti a prezidenta Beneše, dopady československo-sovětské smlouvy z prosince 1943 a košického programu z dubna 1945. Zdůrazňuje také dopad amerického rozhodnutí přenechat osvobození Prahy Sovětům v květnu roku 1945. Co bylo pro americkou politiku spíše vojensko-technickým problémem, utvrdilo převážnou část poválečné československé společnosti ve falešném přesvědčení, že „jako nás v Mnichově prodali Němcům, v Jaltě nás nechali Rusům“. Vyvrátit tuto mylnou představu se Američanům v Praze v letech 1945–1948 nepodařilo, ta ostatně přežívá v nezanedbatelné části české společnosti dodnes. Autor detailně a barvitě líčí diplomatické i zpravodajské aktivity Američanů v poválečném Československu, a zaujímá k nim kritický postoj, zejména k jejich často neuvěřitelnému amatérismu. Nejpropracovaněji jej prokázal na osobě amerického velvyslance Lawrence Steinhardta, na jedné straně brilantního politického analytika, na straně druhé člověka, který zanedbával své povinnosti a preferoval soukromé zájmy. Vynikající a v české historiografii jedinečné jsou Lukešovy portréty dalších amerických představitelů v poválečném Československu, ať již jde o Charlese Kateka, Kurta Tauba, Waltera Birge, Spencera Taggarta či o jejich československé spolupracovníky.
Prostor 2014, 384 strán