Kniháreň 2021 –
február 1

Vladimír Štefko: Dejiny slovenského divadla II. | Stanislav Balík, Vít Hloušek, Jiří Kocian, Jaroslav Pažout, Tomáš Vilímek: Dějiny Komunistické strany Československa IV. 1969-1993 | György Lukács: Dějiny a třídní vědomí. Studie o marxistické dialektice | Aimé Césaire: Rozprava o kolonializme | Ján Kočš et. al. (eds): Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom. Ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku
 

Vladimír Štefko: Dejiny slovenského divadla II.
 

Ukončením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením Vladimíra Štefka sú dlho očakávané Dejiny slovenského divadla Divadelného ústavu. Prvý zväzok, Dejiny slovenského divadla I., poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a v dejinných súvislostiach. Druhý zväzok, Dejiny slovenského divadla II., nadväzuje na prvý divadelnými udalosťami prelomového roku 1948 a pokračuje do roku 2000.

Dejiny slovenského divadla I. a II. majú ambíciu byť komplexným a syntetizujúcim dielom. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva však nebolo možné vtesnať všetky udalosti, osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, všetky premiéry, festivaly. Ide preto o výber toho najpodstatnejšieho v ére slovenského profesionálneho divadla.
Divadelný ústav, 2020, 1 200 strán
 

Stanislav Balík, Vít Hloušek, Jiří Kocian, Jaroslav Pažout, Tomáš Vilímek: Dějiny Komunistické strany Československa IV. 1969-1993

Komunistická strana Československa sehrála v dějinách Československa významnou roli, po druhé světové válce dokonce klíčovou. Do rukou se čtenářům dostává svazek věnovaný rozmanitým aspektům její činnosti a působení v období tzv. normalizace (1969–1989) a v transformačním období na počátku devadesátých let dvacátého století. Kniha Dějiny KSČ... není pouze pokusem o komplexnější a kritické shrnutí dosavadního stavu výzkumu o vývoji KSČ v tomto čtvrtstoletí. Jejím cílem je rovněž seznámit odbornou veřejnost a zainteresované zájemce s řadou nových či dosud méně známých poznatků a též nabídnout podněty k zamyšlení či přispět k řešení dosud nezodpovězených otázek.
Academia, 2020, 592 stran
 

György Lukács: Dějiny a třídní vědomí. Studie o marxistické dialektice

György Lukács (1885–1971) byl významný maďarský filosof a estetik. Svým dílem výrazně přispěl ke vzniku tzv. západního marxismu, ale i marxismu východního, a ovlivnil jejich směřování. Byl autorem řady prací věnovaných literární teorii, zejména pak problému realismu, dějinám filosofie, estetice nebo sociální ontologii.
Patrně nejznámější a nejvlivnější Lukácsovou knihou jsou právě Dějiny a třídní vědomí. Zahrnují eseje z let 1919–1921, kdy Lukács pobýval ve vídeňském exilu po porážce Maďarské republiky rad. V jednotlivých esejích Lukács sleduje dva vzájemně provázané motivy: Na jedné straně se pokouší objasnit podstatu marxismu jako teorie společnosti a dějin. Ta podle něj spočívá v dialektické metodě. Lukács byl potud proponentem metodologického marxismu. Na druhé straně se snaží rozvrhnout teorii kolektivní akce, jejíž nejkrajnější podobou je sociální revoluce.
Český překlad Lukácsovy knihy pořídil koncem šedesátých let minulého století Lubomír Sochor. Poprvé však vychází až nyní, a to ve zrevidované podobě, doplněný o úvodní studii a poznámkový aparát s podrobnými bibliografickými údaji.
Academia, 2021, 540 stran
 

Aimé Césaire: Rozprava o kolonializme

Druhá svetová vojna nastavila krivé zrkadlo dovtedajšiemu európskemu vnímaniu slobody, rovnosti a bratstva. Aimé Césaire bol jedným z tých, ktorí sa vo frankofónnom svete podpísali pod spoločensko-umelecké hnutie négritude. Jeho zmyslom bola nová historická epocha, taká, v ktorej by sa ideály humanizmu a rovnosti rozšírili na všetkých ľudí. Toho nevyhnutnou podmienkou bolo prekonanie kolonializmu a koloniálneho myslenia. K slobode, rovnosti a bratstvu pridal aj potrebu identity.
Aimé Césaire (1913 – 2008), básnik, spisovateľ, filozof a politik z karibského Martiniku, sa stal tvárou novej epochy dekolonizácie a najvýraznejšou postavou hnutia, ktoré si vytýčilo za cieľ vrátenie dôstojnosti africkej identity. Ako spolupútnika surrealistickej revolúcie ho André Breton nazval negre fondamental. Césairova Rozprava o kolonializme, ktorá vznikla v roku 1950, je bravúrnou obžalobou pokrytectva humanizmu západného sveta a zároveň manifestom oslobodenia. Po prvý raz v dejinách bola s plnou silou obhájená hodnota a rovnocennosť čiernych kultúr. Tým sa Rozprava o kolonializme stala jedným z najväčších diel svetovej antikoloniálnej literatúry.
KPTL, 2020, 120 strán
 

Ján Kočš et. al. (eds): Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom. Ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku
 

Poukázať na výraznú prevahu neoliberálnej ekonomickej školy v mediálnom diskurze Slovenska a na procesy, ktorými je táto prevaha tvorená a udržiavaná, bol hlavný cieľ dvanástich autorov, ktorí pod vedením socioekonomického analytika a odborára Jána Košča prispeli do publikácie. Ideová nerovnováha a jednostrannosť v ekonomicko-mediálnom diskurze Slovenska, ktorý je v porovnaní s vyspelým svetom výrazne vychýlený doprava, je fakt, ktorý priznáva aj časť zástupcov slovenského liberalizmu či neoliberalizmu. Cieľom publikácie, ktorú vydalo slovenské zastúpenie Friedrich Ebert Stiftung, bolo poukázať na tento stav a malým dielom tak prispieť k vyrovnávaniu tejto nerovnováhy, ktorá je, podľa autorov aj vydavateľa, v neprospech ľudí na Slovensku. Druhým motívom bolo poukázať na to, akými procesmi je táto dominancia pravicového ekonomického názoru vo verejnej diskusii tvorená a udržiavaná.
Publikácia prostredníctvom 12 príspevkov a rôznych autorských štýlov analyzuje pozadie a pôsobenie neoliberálnych inštitútov na ekonomický a mediálny diskurz na Slovensku. „Ak odhliadneme od alternatívnych médií a pozrieme sa výlučne na mainstreamové médiá, tak väčšina z nich sa v poslednom čase pasuje do úlohy bojovníkov s „hoaxmi“ a hľadačov „pravdy“. Dá sa však pravdou nazvať citovanie analytikov neoliberálnych think tankov bez toho, aby si médiá ich tvrdenia overovali? Je hľadaním pravdy neuvádzanie konfliktov záujmov? Je hľadaním pravdy ignorovanie iných názorov vo verejnej debate? Je hľadaním pravdy potvrdzovanie vlastných názorov?“, pýta sa v súvislosti s témou publikácie vedúci autorského tímu Ján Košč.
Autorský tím: Peter Daubner, Marek Dobeš, Katarína Duffeková, Ivana Komanická, Adam Macko, Ján Košč, Milan Kuruc, Juraj Melichár, Robert Mihály, Tomáš Profant, Ján Ruman, Peter Takáč.
Publikácia je voľne dostupná na stiahnutie
Slovenske_skusenosti_s_neoliberalizmom.pdf