Reklama
Reklama

Kniháreň 2019 – október

Počet zobrazení: 1197

Milan Vároš: Osudy slovenských umeleckých a starožitných pamiatok | Fedor Gál, Jan Urban: Veľký tresk | Mark Galeotti: Vory – Ruská supermafia | Marek Syrný, kolektív autorov: Slovensko a Európa v roku 1948 | Juraj Hradský: Bitka pri Lamači | Michael Herr: Depeše | Zdeněk Ležák, Jakub Dušek (ilustrácie): Kronika nacismu
 

milan-varos-nestandard1.jpgMilan Vároš: Osudy slovenských umeleckých a starožitných pamiatok
 

Bohato ilustrovaná kniha Osudy slovenských umeleckých a starožitných pamiatok opisuje smutné osudy vzácnych diel. Obraz Jožka Piťa namaľoval slávny P. M. Bohúň za peniaze z národnej zbierky, liptovský podžupan Béla Majláth ho zašantročil. Maďarské národné múzeum autorovi písomne potvrdilo, že je už pol druha storočia v neprístupnom depozite. Ružomberský rodák Elemír Köszeghy-Winkler, vzdelaný historik umenia, riaditeľ múzea v Košiciach, rozkázal v decembri 1918 odviezť vo vagónoch najcennejšie exponáty múzea do Budapešti a ako dôchodca roku 1944 predal obraz Pokušenie sv. Antona z 15. storočia – zmocnil sa ho vo východoslovenskej obci Dravce. V júli 1939 počas horthyovskej okupácie Košíc zmizol z klenotnice Dómu sv. Alžbety zlatý gotický kalich Majstra Antona z roku 1503...
Milan Vároš, 2019, 264 strán
 

fedor-gal-jan-urban-velky-tresk.jpgFedor Gál, Jan Urban: Veľký tresk


Boli sme pri tom, keď sa lámal režim. Bol to vskutku „Veľký tresk“. S odstupom troch desaťročí sa v ňom dajú rozpoznať problémy, ktoré nás dnes trápia a štvú. S odstupom troch desaťročí! Vtedy sme boli v zajatí akcie. Udalosti sa valili jedna za druhou v zhustenom čase. Reflexia potrebuje odstup. Iba ten umožňuje kritický pohľad na dianie v spoločnosti.
    Obaja sme boli v tom čase vo významných pozíciách – Jan Urban v Občianskom Fóre a ja vo Verejnosti proti násiliu. Písali sme pre generáciu, ktorá začala vnímať svet po „Veľkom tresku“. Mnohí budú mať pocit, že nášmu rozprávaniu chýba oslavný tón, pátos. Verte však, že aj dnes považujeme November 89 za hodinu pravdy o sebe a o nás. Po svojom, samozrejme. S vedomím, že minulosť sa zmeniť nedá a budúcnosť je práve teraz a práve tu. V tom, čo robíme a ako to robíme.
Agentúra Pohoda, 120 strán
 

vory-ruska-supermafia.jpgMark Galeotti: Vory – Ruská supermafia


Dokument o zločineckej triede sformovanej v stalinských táboroch – hrozbe presahujúcej hranice Ruska –, o voroch v zakone. Mark Galeotti je špičkový odborník na ruský organizovaný zločin, konzultant vlád a policajných zložiek po celom svete.
Čitateľom prináša fascinujúce dejiny vorov v zakone – skupiny, ktorá zdarne prežila všetky zmeny od stalinizmu, studenej vojny, sovietskej okupácie Afganistanu až po finálny kolaps komunistického experimentu. Vory v zakone, ako sa často hovorí ruskej mafii, vznikli najmä vo väzniciach a gulagoch, kde si vyvinuli jedinečnú kultúru. Jej príslušníci sa značkovali premyslenými tetovaniami a dodržiavali takzvaný „zlodejský zákon“ – prísny systém, ktorý zakazoval všetky platené zamestnania a akúkoľvek spoluprácu so silovými zložkami štátu. Galeotti využil dve desaťročia podrobného výskumu, aby priniesol jedinečnú štúdiu vorov na ceste k moci od skromných počiatkov cez nespútanú ruskú oligarchiu až po nové príležitosti po celom svete.
Ikar, 2019, 445 strán
 

marek-syrny-1948.jpg
Marek Syrný, kolektív autorov: Slovensko a Európa v roku 1948


Publikácia Slovensko a Európa v roku 1948 ponúka 22 fundovaných príspevkov slovenských, českých, poľských a talianskych historikov o „roku nula“ tzv. Studenej vojny. S prioritným dôrazom na opis a analýzu politického, ekonomického, kultúrneho či celkového spoločenského vývoja na Slovensku, resp. Československu v roku 1948, zameriava sa na priblíženie takých historických fenoménov, ako komunistický prevrat z februára 1948 a etablovanie sa a prvé represie režimu, vyakčňovanie, prvá berlínska kríza, banderovci, protikomunistický odboj, poštátňovanie hospodárstva, repatriácia, situácia menšín a ďalšie.
Múzeum SNP, 2019, 319 strán


bitka_pri_lamaci.jpgJuraj Hradský: Bitka pri Lamači


Po víťazstve pruskej armády v bitke pri Hradci Králové, 3. júla 1866, sa rakúske vojská presúvali k Prešporku, kde mali zabrániť v postupe na Viedeň. Bitka pri Lamači ukončila Prusko-Rakúsku vojnu na poludnie 22. júla 1866, kedy vstúpilo do platnosti prímerie. V dôsledku prehratej vojny musel cisár František Jozef I. prijať veľa pokorujúcich opatrení s obrovskými územnými aj finančnými dôsledkami. Autor zaznamenáva priebeh bitky a udalosti odohrávajúce sa v priľahlých obciach, rokovania predchádzajúce podpisu mierovej zmluvy v Mikulove a následne v Prahe. Popisuje charakter a stav nepriateľských armád, analyzuje jednotlivé zbory, ich výstroj a výzbroj, predstavuje veliteľov a padlých oboch armád. Z dobových kroník poznávame aj život v Prešporku, Lamači, Dúbravke, Záhorskej Bystrici a v Devínskej Novej Vsi krátko pred samotnou bitkou.
    Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií a početných článkov o historických zbraniach v odborných časopisoch. Podľa jeho výtvarných návrhov bola zhotovená šabľa pre dôstojníkov Čestnej stráže prezidenta SR M-1998, ako aj zbrane pre Čestnú stráž prezidenta Slovenskej republiky – puška, bodák, patróntaška a šabľa. O dejinách hlavného mesta napísal knihy: Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Štefánka – legenda na rohu, Rusovce, Jarovce, Lamač, Čunovo, Dúbravka, Legendárna kaviareň Štefánka. Je tiež autorom knihy Odsúdený č. 3359 Štefan Kiripolský. Je členom Československej Napoleonskej spoločnosti so sídlom v Brne, Medzinárodnej Napoleonskej spoločnosti so sídlom v Montreale, Slovenskej muzeálnej spoločnosti, Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.
Marenčin PT, 2019, 192 strán
 

depese.jpgMichael Herr: Depeše


Veľdielo vojnovej reportáže od spoluautora legendárneho hollywoodskeho filmu Francisa Forda Coppolu Apocalypse Now. Nikto nikdy neopísal vietnamskú vojnu, ale vlastne aj vojnu všeobecne tak, ako americký reportér Michael Herr.
    Medzi rokmi 1967 a 1969 pracoval Michael Herr ako vojnový korešpondent časopisu Esquire. Žil s vojakmi na fronte, bol svedkom ich vojnového delíria, prežíval s nimi každý okamih. Po návrate do USA napísal Depeše, svoj opus magnum.
    S mimoriadnou literárnou hodnotou opísal všetko, čo vo Vietname videl chaos, bolesť, vraždiace besnenie, obrovský strach tlmený silnými drogami, rozsypanú ľudskú psychiku i nočné mory, ktoré sa odohrávajú v bdelom stave. Kniha je pretkaná hypnotickými víziami, poetickými metaforami a vojenským žargónom. Surreálne opojenie vojnou je však zároveň aj jej obžalobou. Niektorí hrdinovia knižky Depeše sa neskôr pretvorili na postavy filmu Apocaplyse Now, ktorého bol Michael Herr spoluscenáristom.
Absynt, 2019, 264 strán
 

kronika_nacizmu.jpgZdeněk Ležák, Jakub Dušek (ilustrácie): Kronika nacismu


Právě uplynulo 80 let od vypuknutí druhé světové války, dosud nejničivější války v lidské historii, kterou zapříčinil německý národní socialismus neboli nacismus. Byl jednou z větví fašismu, ideologického směru, jenž se zrodil na počátku 20. století a jako epidemie se velmi rychle rozlezl po celém evropském kontinentu. Nejúspěšněji zakořenil právě v Německu a v zemi svého původu – v Itálii. Kniha Kronika nacismu je rozdělena na seriózně psanou textovou a sarkasticky psanou komiksovou část. V textové sledujeme vznik a vývoj fašistických hnutí od jejich počátků až po konec druhé světové války. Kořeny ideologie budeme hledat už v antice. Společnost se ovšem začala výrazně měnit až po Velké francouzské revoluci. Tehdy se politika dostala do rukou lidovým masám a rozdělila se ideologicky na pravici a levici. Obě křídla brzy našla i své krajní polohy, z nichž se vyvinul fašismus a komunismus. Jak ničivé tyto extrémní ideologie dovedou být, naplno ukázalo 20. století. Komiksová část naší knihy se věnuje pouze německému nacismu se zaměřením na ústřední postavu hnutí Adolfa Hitlera. Děj začíná v roce 1919 s první schůzí zdánlivě bezvýznamné politické strany, ze které se později stala nechvalně známá nacistická partaj NSDAP. Komiks sleduje čtvrt století rozvoje strany, její uchvácení moci v zemi, vojenský vzestup Německa, rozpoutání války i konečný pád v roce 1945.
Edika, 2019, 160 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama