Kniha 2017: Nominácie 22 – 32

22. JÁN PUCHOVSKÝ, publicista
 

1. Leopold Moravčík: Čína na konci Dlhého pochodu. Perfekt, 2017.
Vynikajúca práca dlhoročného priateľa a kolegu z Televíznych novín, ktorého tvorba každým novým vydaným dielom zreje ako dobré víno. Opätovne siahol po téme, ktorej venoval roky svojej profesionálnej činnosti a urobil to ako vždy fundovane i pútavo. Dá sa to čítať na jeden dúšok, hoci to má 288 strán a možno vychutnávať nielen sviežosť a aktuálnosť diela, ale aj analytický prienik do histórie a tajov i politického diania krajiny, ktorá bude nepochybne významným spôsobom formovať vývoj sveta v nadchádzajúcich desaťročiach.  
Urobil tak na základe podrobného štúdia kvalitných prameňov  a osobnej skúsenosti. Jeho kvalifikovaná výpoveď sa opiera o objektívny rozbor faktov a vyhýba sa zabehnutým klišé politického mainstreamu. So záujmom som si prečítal i pasáže o vzťahoch veľkej Číny s naším malým Slovenskom, ktorých perspektíva so zreteľom na euro a naše členstvo v Európskej únii, ako aj na vynikajúcu polohu v strednej Európe môže by pre nás viac ako zaujímavá.

2. Fidel Castro Ruz: Strategické víťazstvo. Strategická protiofenzíva. Ottovo nakladatelství, 2017.
Ide o ďalšie vynikajúce dielo, ku ktorému mám osobný vzťah, a to prinajmenšom z dvoch dôvodov. 1. Ako bývalý spravodajca ČST so sídlom v Havane som mal takmer štyri roky možnosť dôverne poznávať reálie a osobne sa zoznámiť so životom v tejto nesporne zaujímavej karibskej krajine. 2. Autobiografická dvojzväzková kniha spomienok vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra je vynikajúcou ukážkou literatúry faktu, ktorú popredné české vydavateľstvo vydalo v slovenskom preklade. Osobne mám radosť z toho, že spolu so S. Vertanovou, B. Bačíkom sa na preklade podieľal i môj syn Maroš Puchovský.
Na ploche 1024 strán práca podáva v chronologickom slede faktograficky záznam dejinných udalosti cez optiku autentickej výpovede najpovolanejšieho svedka – inšpirátora a strojcu víťazstva revolúcie spojenú s jeho hlbokými postrehmi, úvahami a názormi. Dokumentárne dielo má nielen vysokú publicistickú hodnotu, ale je vhodné aj pre vedecké  štúdium znalcov histórie Kuby. Dopĺňajú ho unikátne fotografie, faksimile Castrových listov s analýzou bojových situácií.
Teritórium provincie Santiaga-Oriente som viackrát navštívil na svojich reportážnych cestách. Dodnes mi zostávajú v živej pamäti najmä nehostinné bahnisté miesta juhovýchodného pobrežia Kuby so spleťou mangrovníkových kríkov, kde sa pod Fidelovým velením vylodila po zložitej plavbe z Mexika 82-členná posádka revolučnej lode Granma. Z nich sa iba symbolických 12 prebojovalo do hôr Sierra Maestra, odkiaľ sa revolučná epopeja začala odvíjať. Kniha je autentickou výpoveďou o jej víťaznej ceste.

3. Josef Opatrný: Kuba. Stručná historie státu – 2. vydání. Nakladatelství Libri 2017.
Kuba je krajina, ktorá dlhodobo priťahuje pozornosť svetovej verejnosti. So zreteľom na jej neveľkú rozlohu a počet obyvateľstva to svojim spôsobom udivuje. Výrazne k tomu zrejme prispieva fakt, že doslova pod nosom svetovej veľmoci číslo jeden odoláva pomaly už šesť desaťročí systematickému politickému a ekonomickému tlaku s cieľom donútiť ju ku zásadnej zmene spoločenského systému, čo má nezanedbateľný význam najmä s ohľadom na jej strategickú geografickú polohu.
Históriu i súčasnosť tohto ostrovného štátu v Karibiku a prakticky i genézu formovania aktuálneho vývoja krajiny na pomerne skromnej ploche 198 strán obľúbenej edície Stručná histórie států veľmi výstižne podáva známy český iberoamerikanista prof. PhDr. Josef Opatrný, CSc., s ktorým ma tiež spája osobná a profesionálna blízkosť. Vedúci Strediska ibero-amerických štúdii FF UK v Prahe a autor dvoch desiatok knižných titulov o krajinách amerického kontinentu aj v tejto napohľad drobnej práci potvrdzuje svoju vysokú erudovanosť a zmysel pre seriózne spracovanie historických faktov. Odporúčam do pozornosti nielen historikom a publicistom, zaujímajúcim sa o toto teritórium,  ale aj turistom, ktorých – pokiaľ ide o Kubu – utešene pribúda.

23. HANA KOŠKOVÁ, poetka
 

V minulom roku vyšlo veľa zaujímavých knižiek, no aj také, ktoré aj keby nevyšli, nič sa nestane. Z množstva kníh, ktoré som prečítala vyberám aspoň tie, ktoré pre ich univerzálne posolstvo, nechali vo mne stopy.

1. Najviac ma zaujala kniha Etely Farkašovej Scenár. (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.)
Autorka  sa v románe vyrovnáva s prežívaním súčasnosti, ktorá zaskočila svojou surovosťou mnohých citlivo zmýšľajúcich ľudí. Nastoľuje v ňom okrem iného i problém kultu mladosti a odsúvanie tých, ktorí pre pokles výkonnosti a starobu nespĺňajú požiadavky doby. Aj keď sú  o svojimi skúsenosťami a vedomosťami zdatnejší ako príslušníci nastupujúcej generácie. V troch dejových rovinách, ktoré sa v knihe prelínajú, hľadá príčiny rôznych negatívnych javov. Filozofický podtext približuje čitateľovi mnohé aspekty; z nich si môže každý dotvoriť nové priestory na uvažovanie.

2. Druhá knižka, ktorá vo mne zarezonovala, je  román Jaroslava Klusa Pseudológia phantastica. (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.) Zdá sa mi autentický. Autor nezakryte píše o psychickej chorobe. Vo svojej dynamickej výpovedi analyzuje dôsledok závislostí, ktoré ohrozujú  nielen jedinca, ale rozvracajú aj rodinu a naštrbujú vzťahy. Knihu som si skonfrontovala s knihou Pijan od Hansa Faladu a Klusov román nijako nezaostáva. Nielen vo výpovednej rovine, ani v umeleckej prepracovanosti

3. Zabodovala u mňa i kniha Dany Podrackej Timrava. (Literárne centrum, 2017.) Podracká čitateľom priblížila túto veľkú realistickú spisovateľku Novohradu, kde žijem i ja, trochu z iného uhla. Ľudskejšieho.

Mimo poradia:
Zaujal ma aj cestopis Johanna Wolfganga Goetheho Cesta do Talianska. Slávny básnik síce cestoval a svoje cestovateľské zážitky po krajine zvečnil v roku 1786, no na čare  cestovania z ktorých sa čitatelia veľa dozvedia o krajine a spôsobe života v Taliansku v tých časoch, to nijako neubralo. 

Na čítanie mám prichystanú aj knihu Gabiky Rothmayerovej Ako mladnú muži, na ktorú sa teším.

24. KATARÍNA FTÁČNIKOVÁ KOCUROVA, projektová manažérka

1. Leopold Moravčík: Čína na konci Dlhého pochodu.
Perfekt, 2017.
 

2. Gabriela Rothmayerová: Ako mladnú muži.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.
 

3. Katja Schneidtová: Nezvládneme to.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.

25. VILIAM ROTH, diplomat a publicista

1. Ľubo Olach: Vavro Šrobár. Osudové prevraty 1918 – 1944 – 1948. Marenčin PT, 2017.
Povedať o nej sa mi ponajviac žiada toto a takto – zaplaťpánboh za to, že už máme o Šrobárovi nielenže vedecký zborník M. Pekníka a kolektívu (Dr.Vavro Šrobár politik, publicista a národnoosvetový pracovník, Vydavateľstvo SAV VEDA 2012), z jeho autentickej spisby aspoň pamäti (Oslobodené Slovensko, Pamäti z rokov 1918 –1920, AEP 2004) no teraz na dôvažok ešte aj pozoruhodný popularizujúci portrét z autorského pera Šrobárovho vzdialeného príbuzného. Hádam teda aj dosť na to, aby sme takto spoznaného a zhodnoteného Šrobára už bezvýhradne pojali do svojich novodobých dejín ako jedného z ich aktérov a už mu definitívne nepripisovali prívlastok „kontroverzný“, ako to býva zakaždým, keď si s takými činorodými osobnosťami historici či publicisti a, pravdaže, aj všeteční politici nevedia rady... Ozaj, a autorovi vďaka za vydarený zámer! 

2. Karl-Markus Gauss: Roztratení Nemci. Absynt, 2017.
Bol som pred jej čítaním – prečo to nepriznať? – rozhorčený, že zasa raz sa podozvedám niečo o nich (aj ako etniku môjho nebohého otca) v diele predsa len cudzinca, hoci zo susedného Rakúska, hoci rozhľadeného v matérii samotnej a hoci aj presláveného a rešpektovaného práve pre jeho empatickú optiku voči ozaj nemálo národnostiam nášho širšieho – stredoeurópskeho – okolia. Bol som vopred aj vedome takpovediac nastavený na ono „smutné rozprávanie, ktoré sa dotkne aj nacionalizmu a všetkého, čo do našich končín doniesol“, ako knihu výstižne charakterizovala kníhkupecká noticka. Všetko som tam našiel, za všetko vďaka autorovi a ku všetkému teda len otázka – kedy sa k tejto téme vyjadrí ktorýsi náš autor, povedzme rovno zo slovenských dejísk onoho smutného rozprávania? Aby sa aj jemu takto zdôverili potomkovia tých „roztratených“ tak, ako sa nerozpakovali zdôveriť dôveryhodnému autorovi?

3.Tim Marshall: V zajatí geografie. Premedia, 2017.
Tento typ kníh, rozširujúcich čitateľov bársako široký obzor poznania, sa kupuje priam s vnútorným rozochvením a ani nečudo, keď – čo sa fakt stalo – tá strhla po celom svete lavínu recenzentskej pozornosti, priazne i poklôn. Tobôž ak je „plná starostlivo zvážených rozborov s bezprostredným dopadom na našu bezpečnosť a blahobyt...“, ako ju čitateľovi takto žičlivo v jej úvode ponúka dokonca svojho času aj sám šéf legendárnej britskej tajnej služby MI6 Sir John Scarlett... a ak knihu rýchlo a kvalitne preložil v tejto matérii vskutku zdatný Igor Očenáš, nedá sa nepovšimnúť si ju či – nepotrebovať...A ešte odpusťte dobiedzavý dôvetok – s dobrým pocitom neobvyklej dostupnosti som si totiž prikúpil tu u nás v Martinuse aj originál „Prisoners of Geography“. Ešte stále v knižnej ponuke tu doma situácia nie celkom všedná!

26. FRANTIŠEK JEDINÁK, senior aktívny v samospráve i spoločenskom živote svojej komunity
 

Môj výber najlepšej knihy roka 2017 je výrazne  poznamenaný pozorovaním súčasného diania vo svete, ktoré negatívne ovplyvňujú náboženské a politické konflikty a záujmom o vývoj vedy a vedeckého poznania, ktoré by mohlo byť predpokladom úspešného rozvoja a prežitia ľudstva do budúcnosti.

1. Ladislav Hubenák: Cirkev a štát v zrkadle dejín. AD/ART Slovakia, 2017.
Kniha prof. JUDr. PhDr. Ladislava Hubenáka, DrSc. patrí medzi ojedinelé a chýbajúce publikácie tohto druhu na Slovensku. Nie je poznamenaná ideologickým nazeraním autora na obsah a predmet práce a nepatrí k publikáciám adorujúcim či kritizujúcim cirkev. Prvá časť je venovaná vzťahu cirkvi a štátu v európskom kontexte. V druhej časti sa autor sústredil na vzťah cirkvi a štátu v našich dejinách. L. Hubenák patrí medzi popredných česko-slovenských právnych historikov, je autorom viacerých odborných i popularizačných publikácií a jeho erudícia je zárukou, že záujemca o tento druh literatúry nebude sklamaný. Odporúčam knihu nielen budúcim i aktívnym právnikom, ale aj občanom, ktorých zaujíma predmet výskumu autora. Je spoľahlivým zdrojom poznatkov o tom, ako sa v priebehu dejín formovali vzťahy cirkví so štátom až do aktuálnej súčasnosti u nás na Slovensku.

2. Oliver Stone: Rozhovory s Putinom. Eastone Books, 2017.
Autora ani respondenta tejto knihy rozhovorov netreba predstavovať. Kniha je prepisom štvordielneho dokumentu televíznej stanice Showtime a  rovnako ako televízny dokument vyvoláva rozporuplné reakcie v závislosti od ideových a politických preferencií čitateľa. Prispieva k tomu aj skutočnosť že Stone je veľkým kritikom politiky USA a Putin prezidentom jadrovej veľmoci – Ruska, ktoré Západ zotrvačne považuje za akési pokračovanie niekdajšieho „zlého ZSSR“ v kapitalistickej verzii. O Putinovi už boli vydané mnohé publikácie, ale táto je iná práve v tom, že si môžeme prečítať osobné výpovede prezidenta nedeformované propagandou médií, alebo subjektívnym pohľadom autorov.

3. Neil deGrasse Tyson: Astrofyzika pre zaneprázdnených. Tatran, 2017.
Kniha je napísaná zrozumiteľným jazykom a s humorom, čo je zárukou čitateľského úspechu aj pri takých odborných témach, ako sú čierne diery, tmavá hmota, tmavá energia, hľadanie planét a života vo vesmíre. V úvahách o kozmickej perspektíve (12. Kapitola) sa Tyson zamýšľa i nad morálnym rozmerom ľudského života keď sa priznáva, že ako vedec pri uvažovaní o vesmíre zabúda občas na to, „.. že mocní málokedy robia všetko, čo je v ich silách, aby pomohli slabším“,  „... že každý deň – každých dvadsaťštyri hodín – ľudia zabíjajú, alebo sú zabití pre rozličné vnímanie Boha a že sa nájdu ľudia, ktorí nezabíjajú v mene ‚svojho‘ Boha, ale sú sfanatizovaní politickými dogmami“. Tyson je astrofyzik, skvelý propagátor vedy a riaditeľ slávneho planetária Hayden Planetarium. Uvádza populárnu rozhlasovú a televíznu reláciu StarTalk a je autorom viacerých ocenených kníh.

27. DUŠAN KERNÝ, diplomat, publicista
 

Knihou roka by sa dalo nazvať dielo Gustáv Husák od českého historika M. Macháčka, výsledok s prestávkami desaťročnej práce, ktorá už vyvolala búrlivý ohlas v Salone Práva. Osobitne ma zaujala aj kniha švajčiarskej historičky J. Baer, o. i. výsledok ročného pobytu u nás tiež s jednoduchým názvom: Vladimír Clementis. Tak sa obaja, Husák a Clementis, spolu, len vďaka historikom z iných štátov, vrátili do našich dejín.

Na hlasovanie som si však vybral produkciu domácich vydavateľov.

1. Leopold Moravčík: Čína na konci Dlhého pochodu. Perfekt, 2017. Pôvodný slovenský príspevok k nastavajúcemu čínsko-americkému storočiu, za držanie kroku s medzinárodným vývojom, a za autorskú vytrvalosť, ktorá o. i. demonštruje kvalitu generácie z federálnych médií, ktorá bola svedkom éry uvoľňovania napätia, skúsenosti, ktorá dramaticky chýba v dnešných verejnoprávnych i printových médiách.

2. Peter Štrelinger: Jedenásť povrazov. Matica slovenská, 2017. Reportáže a rozhovory aktéra udalostí dvoch desaťročí, svedectvo o. i. o Drahoslavovi Machalovi ako aj pôvodné a objavné vyrovnávanie sa jeho generácie s procesmi päťdesiatych rokov osobitne s jedenástym povrazom pre V. Clementisa.

3/ Milota Zelinová-Gaceková: Päť osudových návratov Mikuláša Gaceka. Matica slovenská, 2017. Prvé knižné svedectvo hrdej dcéry (1943) o desaťročia „zabúdanom“ osude legionára, špičkového rusistu prvej čs. republiky, ktorý práve preto prijal miesto kultúrneho atašé v Moskve (1939 – 1941) a potom strávil v gulagu desaťročie od 1945 do rehabilitácie v 1955.Ojedinelé svedectvo o výnimočnom osude.

28. MICHAL ZÁLETA, novinár, spisovateľ

1. Jaroslav Rezník: Keď stíchne naša krv.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.


2. Gabriela Rothmayerová: Ako mladnú muži.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.


3. Jozef Puškáš: Zlodej duší.
Slovart, 2017.

29. IVAN SZABÓ, spisovateľ, recenzent

Vydavateľstvo Perfekt si v ostatných rokoch dáva do edičných plánov niekoľko titulov, ktoré majú jedinečný charakter. V uplynulých rokoch to boli knihy s historickou patinou, napr. Viedenská maľovaná kronika (1356 – 1370), Kronika Jána z Turca (1488) či aktuálne kolektívne dielo Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť a iné.

1. Do tejto kategórie knižných solitérov patrí aj najnovšia kniha Jána Čižmára Dejiny matematiky od najstarších čias po súčasnosť. Autor, vynikajúci vedec, profesor Ján Čižmár (1935) na tomto diele pracoval takmer tri desaťročia. Na knižných pultoch sa tak objavila deväťstostranová publikácia, ktorá v jedenástich kapitolách sprevádza čitateľa historickou chronológiou matematiky a ponúka zásadné matematické objavy od predhistorických období cez matematiku v starovekom Egypte, Mezopotámii, v Číne, v Indii, v starovekom Grécku a v helenistickom svete nadväzujúc na matematiku v stredovekej Číne a v Indii, v stredovekých islamských krajinách až po matematiku v stredovekej Európe v 6. až 16. storočí. Dejiny matematiky doplňuje matematickými poznatkami v 17., 18. a v 19. storočí. Autor toto rozsiahle a obdivuhodné dielo končí pohľadom na matematiku v 20. storočí. Doplnky knihy tvorí okrem iného prehľad medzinárodných kongresov matematikov, zoznam laureátov Fieldsovej medaily, najprestížnejšieho vyznamenania pre matematikov či fotodokumentáciou významných svetových ústavov venujúcich sa matematickým vedám. Recenzenti diela sa zhodujú v názore, že Čižmárove dielo je originálne, na Slovensku jedinečné. Podľa slov vedca Andreja Ferka je „jednak múdre a jednak míľnikové, približujúce Slovensko do Európy“.

30. MARIÁN KLENKO, politológ
 

1. Jan Keller: Evropské rozpory ve světle migrace. SLON, 2017.
Kniha známeho českého sociológa sa zaoberá témou migrácie na pozadí rizík, ktoré sa stupňujú v súčasnej spoločnosti. Argumentačne podloženým a zároveň čitateľsky príťažlivým spôsobom analyzuje komplikovanú problematiku nerovnosti medzi rôznymi časťami Európskej únie a dôsledne pomenoval jej vnútorné rozpory. V tomto kontexte sa zaoberá úpadkom stredných vrstiev, vysielaním pracovníkov, sociálnym dumpingom či nízkou cenou práce. Kriticky reflektuje problematiku daňových rajov a opisuje príčiny dlhovej krízy v Grécku, ktoré rozhodne nesúviseli (len) s jeho sociálnymi výdavkami, ako najčastejšie opakujú médiá hlavného prúdu. Profesor Keller sa v závere knihy zaoberá požiadavkou na Viacej Európy a zároveň kladie otázku: Ale akej? Podobne ako predchádzajúce Kellerove knižné texty patrí i táto kniha k zásadným spisom, ktoré kriticky dokumentujú aktuálne spoločenské trendy a hodnotí ich v širších súvislostiach.

2. Jerry Harris: Dialektika globalizácie. Ekonomický a politický konflikt v nadnárodnom svete. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.
Kniha profesora dejín a zakladajúceho člena Severoamerickej asociácie globálnych štúdií sa zaoberá nástrojmi globalizácie, pričom zdôrazňuje význam nových technológií. Reflektuje postavenie kapitalistickej elity, ktorá nadobudla nadnárodný charakter. Zároveň sa venuje vplyvu globalizácie na postavenie národných štátov. Opisuje nacionalizmus ako rámec industriálneho imperializmu (nové územné zisky sa stali súčasťou imperialistických štátov, ktoré následne medzinárodné trhy uzatvorili len pre seba) a dáva ho kontrastu s globalizáciou (súčasná vládnuca ideológia nevidí hranice štátov, ale má záujem len o trhy). Autor sa prikláňa k téze, že globalizácia je dôsledkom reorganizácie výroby a vyplýva z dialektických ekonomicko-výrobných procesov. Vydanie Harrisovej knihy v slovenskom preklade je udalosť, ktorá si žiada diskusiu minimálne v kritickej časti nielen odbornej verejnosti.

3. Peter Daubner: Metastázy globálneho kapitalizmu. Dialógy s ľavicovými intelektuálmi. Matica slovenská, 2017.
Politológ, filozof a ekonóm Peter Daubner urobil rozhovory s ľavicovými intelektuálmi zo Slovenska, Česka i vzdialenejšieho zahraničia. Z knižného textu je zrejmé, že kríza tvorí imanentnú súčasť kapitalistického systému. V tomto kontexte prebieha i väčšina publikovaných rozhovorov. Medzi oslovené osobnost, patrí francúzska filozofka, politologička a sociologička Susan Georgeová, americký historik a politický ekonóm Jerry Harris, americký sociálny a politický filozof  Rodney G. Peffer, český sociológ Jan Keller alebo český filozof Marek Hrubec. Medzi slovenskými autoritami nechýba historik, politický a mediálny analytik Eduard Chmelár, filozof a politológ Ľuboš Blaha či politológ Tomáš Profant. Formulácii otázok zo strany P. Daubnera predchádzala dôsledná príprava, čo sa pozitívne prejavilo na kvalite knižného diela.

31. JAROSLAV ČEJKA, spisovateľ, básnik, publicista

Musím se přiznat, že jsem moc knih vydaných v roce 2017 nepřečetl, protože mě loni postihl rozpad oční sítnice. Ale z toho, co jsem přečíst zvládl (a byly mezi tím i ambiciózní romány a biografie) mě nejvíc zaujaly tři na první pohled nenápadné knížky vesměs kratších textů. Budu je jmenovat v pořadí, ve kterém se mi dostaly do ruky.

1. Jozef Špaček: Pascalov tieň. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.
Zdánlivě nijak zvlášť ambiciozní povídky autora, emeritního gymnaziálního profesora slovenštiny, ruštiny a estetiky, který svou posedlost slovenskou i světovou literaturu, mimořádnou orientaci v ní a srovnávání svého vidění světa s viděním svých nejoblíbenějších autorů využil jako jeden ze stavebních materiálů vlastních krátkých próz, vynikajících neokázalou citovostí, svářící se s autorovou racionalitou a jeho „vyšším principem mravním“. Špačkovy povídky, odehrávající se zhusta na Záhorí, ale i v Bratislavě, mně většinou voněly jako čerstvě obdělaná půda vinohradu, někdy mi chutnaly jako „hrozny hněvu“ a nakonec stoupaly do hlavy jako ledové víno.

2. Ivana Blahutová: Matky Pegasů. Nakladatelství KMEN, 2017.
Kratší prózy autorky, od které mě loni zaujal i deset let starý román Molochita. Po přečtení jejích magických a přitom společensky kritických próz se mi derou na jazyk pojmy jako pocit odcizení Franze Kafky, laboratorní práce s jazykem a myšlením Věry Linhartové a magický realismus Jiřího Kratochvila. Teď jsem ovšem jmenoval české literární ikony, ke kterým Ivana Blahutová v žádném případě nepatří. Proč? Nejspíš proto, že má také silné sociální cítění a soudobou ideologickou propagandou nezkalený pohled na svět. Kdyby tomu tak nebylo, nejspíš by ji literární kritika dávno hýčkala a rozmazlovala svou pozorností a přízní. Což až na výjimky nedělá.

3. Gabriela Rothmayerová: Ako mladnú muži. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.
Nevím, jestli existuje něco jako literárně-politický surrealismus. Pokud ano, zařadil bych k němu autorčinu poslední knížku. Cožpak není spojení vzpomínek na dětství, rozhovorů s významnými lidmi a literární fikce něco podobného jako spojení šicího stroje, papouška či doutníku? A není snad zakomponování horníků ze Spiše, někdejších politiků, kteří v nejlepším museli odejít od prostřeného stolu moci, a osmnáctileté naivky, jež se rozhodne přijít o panenství, do jednoho „plátna“ nadrealistické? Tahle zvláštní knížka mi připomíná netypický krasohled, jenž s každým pootočením nabízí jiný a většinou i nečekaný pohled na realitu života, kterou vnímáme každý jinak.

32. JÚLIUS LOMENČÍK, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg

1. Jaroslav Rezník: Keď stíchne naša krv. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017.

Od vstupu do slovenskej poézie v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia je ústrednou témou Rezníkovej poézie láska k vlasti a vzťah k rodnému Slovensku (národu, kultúre, osobitne literárnej), ktorý po vstupe do Matice slovenskej si postupne overil a utvrdil otvorením jej dejinných i reálnych trezorov, čím hlbšie pochopil podstatu duše slovenského národa a zamiloval si ju na celý život. Od mladosti šiel svojou cestou, pozorne čítajúc lyrické stopy predchádzajúcich generácií, čo sa prejavilo aj v jeho poetike. Rovnako dobre ovláda všetky tradičné formy viazaného verša, ale i možnosti voľného verša, kde cítiť aj prvky nadrealizmu a poetizmu. Svojou doterajšou básnickou tvorbou pripomína tŕnistú cestu nášho národného vývinu a jeho výrazné osobnosti, ale aj morálne princípy spolužitia ľudstva, tak ako nás k nim vyzvala Biblia. V ich duchu sa nesie aj básnická zbierka Keď stíchne naša krv (skomponovaná z piatich cyklov). Prvý cyklus Záverečná vo sviatok tvoria básne venované pamiatke alebo jubileám jeho blízkych priateľov a osobností, ktoré ho v živote výraznejšie oslovili, aby v závere vyústil do „filozofujúcich básní“ o podstate sveta a nášho bytia. Druhý Znedeľnievanie tvoria ľúbostné básne s pevným rytmickým a rýmovým pôdorysom, no s výraznou a prekvapujúcou metaforikou. Tretí Prorokom býva doma ťažko je venovaný rodnému Liptovu a jeho detstvu a chlapčenským rokom, prežitým pod Chočom v Liskovej. Štvrtý Pridajte sa v melódii piesne tvoria básne venované výrazným osobnostiam našich dejín (Pribina, Gorazd a i.) Piaty cyklus tvorí trinásť prísne viazaných dvanásťveršových a po troch strofách posúvaných Básní Jána Literáta. V nich je skoncentrované básnikovo posolstvo nielen slovenskému národu, ale celému ľudstvu.

2. Dalimír Hajko: Básnický svet Jozefa Leikerta. Veda, 2017.
Filozof a literárny vedec prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. s výrazným filozofickým tvorivým prehľadom pozornosť upriamil na „básnický svet“ Jozefa Leikerta. Po vstupných „impresiách nad jeho poéziou“ (s. 13 – 17) monografiu kompozične rozčlenil do troch častí – Básnik a čas, Podrobnosti básne a Dielo a život. V spracovaní nepodľahol biografizmu a v centre jeho pozornosti je predovšetkým text – báseň –, ktorú vníma ako „výpoveď“, ktorá má „svoj predmet, svoj objekt a subjekt a svoj základný cieľ“ (s. 24), pričom Leikertovu výpoveď vníma ako úprimnú otvorenosť voči druhej osobe. V básňach nachádza viacero tematických vrstiev, ktoré logicky usporiadal do relatívne uzavretých a zároveň prepojených celkov. Pri interpretácii Leikertovej poézie sa usiluje podať osobnostnú výpoveď o jeho najmä mysliteľskej a hodnotovej orientácii a úrovni na pozadí estetickej kvality veršov. V štylizácii sa neprezentuje „premúdrymi“ vedeckými závermi, ale pokojným, esejisticky ladeným štýlom sa usiluje ponúknuť čitateľovi kľúč na odkrývanie zašifrovaných hodnôt v úspornom Leikertovom básnickom vyznaní. Dielo D. Hajka svojím tvorivým interpretačným prienikom do básnického sveta Jozefa Leikerta skrze hlasov odstrihnutých zvonov, kóty slobody, návratov odchodov, šepotu krokov, dotykov duše, zvláskavenia, pavučiny bytia, vrások mesta a osmičiek galaxie sa stáva svedkom nedokončeného zápasu o hľadaní Pravdy, Krásy a Dobra (Aristoteles) v „... poézii básnika, o diele ktorého je táto kniha“ (s. 162).

3. Samuel Činčurák: Tajní vrahovia. Druhé vydanie (prvé vydané Sdružením mládeže spolku Modrého kríža vyšlo v roku 1928 v Ozdíne). Miloš Hric a Múzeum sestier Royových Stará Turá, 2017.
Dolnozemský Slovák Samuel Činčurák (1883 Pivnice, v súčasnom Srbsku – 1952 Rimavská Sobota) sa na začiatku 20. storočí zaradil do prúdu literárnych snáh obrodiť spoločnosť morálne a sociálne. Pre splnenie uvedených zámerov sa základom v jeho literárnej tvorbe stala misijná evanjelizačná práca v rámci obrodeneckého hnutia uskutočňovaného sestrami Royovými od roku 1897 v spolku Modrý kríž. Novela Tajní vrahovia sa zaoberá málo známou problematikou tzv. jednodetstva a s ním spojenými javmi. Písať o tejto problematike v prvej polovici 20. storočia si vyžadovalo značnú osobnú odvahu. Dielo napísal aj na základe osobných skúseností síce veľmi priamočiaro, ale mnohé veci ostali naznačené, nedopovedané. Pre lepšie porozumenie tohto problému je toto druhé vydanie doplnené rozsiahlou štúdiou Jána Aláča (s. 90 – 154) o tomto málo známom fenoméne (dobové termíny boli aj bezdetstvo, žiadne detstvo, dvojdetstvo, depopulácia, denatalita, jednodetný systém, ale i maďarské egyke) a štúdiou Júliusa Lomenčíka Samuel Činčurák v kontexte slovenskej literatúry (s. 156 – 181). Toto Činčurákovo literárne dielo v čase prvého vydania zarezonovalo u vtedajších čitateľov, zvlášť v kruhoch evanjelickej cirkvi, a myslím, že nové vydanie môže spôsobiť oživenie aj zabúdaných a nedocenených literárnych hodnôt, pričom spracovanie netradičného (a v súčasnosti úplne neznámeho fenoménu) si môže nájsť svoju novú čitateľskú aktualizáciu.