Klopanie na eurázijskú integračnú bránu

Počet zobrazení: 2457

Na riadnom zasadnutí Zákonodarnej komory Olij Mažilisu (Законодательная палата Олий Мажлиса) Uzbekistanu, čo je dolná komora miestneho parlamentu, poslanci v poslednom týždni apríla prerokovali možnosť užšej spolupráce Uzbekistanu s Eurázijskou ekonomickou úniou (EEÚ).

logo_eurazijskej_ekonomickej_unie.jpgLogo Eurázijskej ekonomickej únie.

Výsledkom prerokovania bolo prijatie Uznesenia Zákonodarnej komory Olij Mažilisu o EEÚ (Постановление Законодательной палаты Олий Мажлиса по ЕАЭС).[1]

Za prijatie uznesenia, ktoré predpokladá inštitucionálnu spoluprácu Uzbekistanu s EEÚ, bolo 82 poslancov, proti 32 a 14 sa zdržalo hlasovania.

Samotnému plenárnemu rokovaniu predchádzala seriózna príprava. 10. apríla 2020 sa uskutočnila v dolnej komore tzv. vládna hodina (za účasti členov exekutívy) a následne 16. apríla 2020 parlamentné vypočutie, počas ktorých boli posúdené všetky otázky, o ktorých mali pochybnosti členovia dolnej komory, ako aj to, či sa stať plnoprávnym členom EEÚ, alebo zatiaľ získať štatút pozorovateľa v EEÚ.

Na riadnom zasadnutí 28. apríla 2020 si poslanci vypočuli ešte informáciu pracovnej skupiny, ktorá študovala možnosti spolupráce s EEÚ. Z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska, ale aj možnosti dopadov na uzbeckú spoločnosť.

Aj na základe tejto informácie poslanci rozhodli tak, ako rozhodli. V prijatom dokumente sa o.i. uvádza: „... pre Uzbekistan ostávajú aktuálnymi otázky rozšírenia medzinárodnej ekonomickej spolupráce a integrácie do svetového trhu, vrátane Eurázijskej ekonomickej únie...“ To rozhodnutie je, že Uzbekistan sa chce získať štatút pozorovateľa v EEÚ.

Pre záujemcov o dejiny vzniku EEÚ pripomenieme, že o vzniku Eurázijskej ekonomickej únie sme v SLOVE informovali 5. februára 2015 v článku: Nový integračný a geopolitický fenomén: Eurázijská ekonomická únia[2]. Totiž dňa 1. januára 2015 vstúpila do platnosti Zmluva o Eurázijskej ekonomickej únii, ktorú 29. mája 2014 podpísali vo vtedajšej  Astane (dnes Nur-Sultan) prezidenti Bieloruska, Kazachstanu a Ruskej federácie. Neskôr sa k tomuto ekonomickému integračnému zoskupeniu pripojilo Arménsko a Kirgizsko.

clenske_krajiny_eurazijskej_ekonomickej_unie.jpg
Členské krajiny Eurázijskej ekonomickej únie
Zdroj: www.xs.uz

Pôvodne sa ponúkalo miesto zakladajúceho člena aj Uzbekistanu, ale vtedajší prezident Islam Karimov sa k tejto ponuke postavil hlboko negatívne. Vtedy bola totiž v Taškente veľká nedôvera voči všetkému, čo bolo spojené s integráciou. Dovolím si po pamäti parafrázovať reakciu I. Karimova – najskôr ponúkajú ekonomickú integráciu, potom príde politická a potom stratíme svoju nezávislosť! Nie, I. Karimov vtedy nehovoril o projekte Európskej únie, ktorú v čase po COVID-19 čakajú krušné časy, ak vôbec prežije, ale o projekte vznikajúcej Eurázijskej ekonomickej únie.

Takže v tomto kontexte je rozhodnutie taškentskej dolnej komory – získať štatút pozorovateľa v EEÚ – súčasťou vnútropolitických posunov a otvárania sa Uzbekistanu po zmene na poste prezidenta.

Teraz sa toto rozhodnutie Zákonodarnej komory Olij Mažilisu posunie na prerokovanie Senátu Olij Mažilisu a potom začne uzbecká vláda konať. Tento proces však bude pomerne rýchly, pretože Taškent veľmi dobre vie, čo mu štatút pozorovateša v EEÚ dá.
 

Čo to dá Uzbekistanu

Prvým predpokladom je, že zahájenie de facto inštitucionálnej spolupráce s EEÚ privedie k nárastu zahraničného obchodu Uzbekistanu a po druhé poslúži posilneniu práv pracovných migrantov. Najmä tých, ktorí legálne pracujú v Ruskej federácii.

Zjednodušenie, resp. unifikácia colných procedúr vo vzťahu EEÚ – Uzbekistan, by malo pozitívne vplývať na zjednodušenie a teda na zvýšenie exportu poľnohospodárskej produkcie (najmä ovocia a zeleniny) na trhy krajín v rámci EEÚ.

Podľa prepočtov uzbeckých expertov sa ďalej otvára možnosť exportovať tovary s pridanou hodnotou za cca 1,6 mld.$, na unijných tarifoch ušetriť cca 220 mil.$, za železničnú dopravu a zvýšenou ochranou svojich pracovných migrantov zabezpečiť nárast ich príjmov v rozmedzí 15-20 %.

Naladenie spolupráce Uzbekistanu s EEÚ by malo umožniť občanom Uzbekistanu dostať sa domácom trhu (čo doteraz absentuje) ku kvalitným tovarom za ceny, ktoré budú odrážať konkurenčné vzťahy na regionálnom trhu.

zasadnutie_zakonodarnej_komory_olij_mazilisu.jpg
Zasadnutie  Zákonodarnej komory Olij Mažilisu.
Foto: http://parliament.gov.uz

Niektoré expertné hlasy však upozorňujú, že užšia spolupráca v rámci EEÚ môže mať negatívny vplyv na zahraničnú obchodnú bilanciu Uzbekistanu a tiež na stabilitu národnej meny SOM (aktuálny kurz je 1,-€ – 10.960,66 UZS). Tiež existuje riziko, že niektoré výrobné a servisné segmenty Uzbekistanu ustúpia pod tlakom konkurencie zo strany ekonomických subjektov členských krajín EEÚ.

Pozície poslancov[3]

Až netradične aktívne sa poslanci dolnej komory vyjadrovali k danej téme. Tak napríklad poslankyňa Zulajcho Akramova (Зулайхо Акрамова) akcentovala, že „... spolupráca s EEÚ sa pozitívne prejaví predovšetkým v sfére turizmu, nákladnej a osobnej vlakovej (aj leteckej) dopravy. Bude potrebné vytvoriť zodpovedajúcu infraštruktúru a unifikovať právnu základňu so štandardam, ktoré už sú v rámci EEÚ...“

Vedúci frakcie vládnucej Liberálno-demokratickej strany Uzbekistanu  UzLiDeP Aktam Chaitov (Актам Хаитов) pozíciu svojho poslaneckého klubu zhrnul do konštatovania: „.. .akákoľvek ekonomická spolupráca slúži k zvýšeniu konkurencieschopnosti produkcie, zníženiu ceny, zavedeniu nových technológií, rozšíreniu tranzitu tovarov a služieb a aktivizuje trhové reformy. Formát štát-pozorovateľ považujeme v prvej etape za rozumný...“

V mene frakcie Demokratickej strany Uzbekistanu «Миллий тикланиш» Ališer Kodirov (Алишер Кодиров) zdôrazňoval fakt že: „... ani jedna krajina sveta sa nerozvíja osamote a izolácia bráni rastu. My sme skúsili ísť touto cestou, ale výsledky nenaplnili naše nádeje...“

Poslanec Narimon Umarov (Наримон Умаров) z frakcie Sociálno-demokrartickej strany «Адолат» pripomenul energetický fenomén: „... spolupráca Uzbekistanu s členskými krajinami EEÚ v oblasti energetiky môže mať v perspektíve dobré výsledky, pretože tam sú svetoví lídri v ťažbe a spracovaní ropy a plynu...“ Mal na mysli Rusko a Kazachstan, ako producentov a Bielorusko, ako spracovateľa a exportéra ropy. Žiaľ, Arménsko a Kirgizsko sú na tom v rámci EEÚ energeticko-surovinovo asi tak ako Slovensko alebo Česko v rámci EÚ, čiže dosť biedne.

V mene Národno-demokratickej strany Uzbekistanu vystúpil vedúci frakcie Ulugbek Inojatov (Улугбек Иноятов), ktorý atmosféru vo frakcii zhrnul: „... štát sa nemôže rozvíjať osamote. Ani v dnešnej zložitej situácii nie je možné prekonať ťažkosti bez podpory. Pandémia koronavírusu destabilizovala celý svet a postihla ekonomiky aj najsilnejších krajín. Ohodnotenie a prognózovanie výsledkov perspektív spolupráce s EEÚ je mimoriadne zložitý a ťažký, ale potrebný proces...“

Šéf frakcie Ekologickej strany Uzbekistanu Borij Alichanov (Борий Алиханов) upozornil na ekologické faktory: „... je potrebné analyzovať činnosť EEÚ z pohľadu ekologickej spolupráce. Integrácia s EEÚ neznamená len upevnenie ekonomického potenciálu, ale aj naplnenie konkrétnych úloh spojených s ochranou prírody, pretože ekonomické vzťahy sa nemôžu rozvíjať bez využívania prírodných zdrojov...“

Ak by sme zhrnuli diskusiu v Zákonodarnej komore Olij Mažilisu, tak z nej vyplynul jasný záver – Uzbekistan zatiaľ nie je pripravený na plnohodnotné členstvo v Eurázijskej ekonomickej únii, ale štatút pozorovateľa v Eurázijskej ekonomickej únii, ako prvý krok k budúcej plnohodnotnej integrácii, je v súlade s jeho národnoštátnymi záujmami.
 

Nová Veľká hra

V ostanom období – a to treba priznať – sa o Uzbekistane začína písať vo svetovej tlači v pozitívnom tóne a v rôznych ratingoch sa ako „miláčik publika“ začína posúvať vyššie a vyššie. Môže to byť aj preto, že v krajine sa očakáva masívna privatizácia...

Faktom je, že v polovici apríla bol zverejnený rating Reportérov bez hraníc, v ktorom bola hodnotená sloboda médií 2020[4]. Z krajín Strednej Ázie bolo na tom najlepšie Kirgizsko (82. miesto), potom Uzbekistan (156. miesto). Na 157. mieste je Kazachstan, ktorý nevie prehryznúť, že ho Taškent prebehol. Minister informácii a komunikácii Kazachstanu Dauren Abajev (Даурен Абаев) mal v Nur-Sultane špeciálnu plačovku, kde tento rating označil za „... subjektívny...“. Tadžikistan je na 161. mieste a Turkménsko je na 179. mieste tesne pred poslednou Severnou Kóreou.

Alebo iný príklad. Uzbekistan sa prvý raz za ostatných pätnásť rokov posunul v rebríčku náboženských slobôd za rok 2019[5], ktorý zverejnila Komisia USA pre medzinárodnú slobodu vierovyznania (USCIRF). Komisia neodporučila State departamentu USA dať Uzbekistan do zoznamu krajín, ktoré by predstavovali znepokojenie v sfére náboženských slobôd. Aj noviny The Washington Post si všimli, že Uzbekistan sa nedostal do každoročného „čierneho zoznamu“ porušovateľov náboženských slobôd[6].

Prvý krok – Uzbekistan ako pozorovateľ – umožní Taškentu nielen naladiť vzťahy s partnermi v EEÚ, ale môže využiť a použiť jej dopravno-komunikačnú štruktúru a substantívnejšie sa zapojiť do čínskeho projektu (novej) Hodvábnej cesty – Jeden pás, jedna cesta. Čiže, okrem výhody pre Uzbekistan ide aj o malé geopolitické víťazstvo Pekingu.

Ak zoberieme do úvahy, že ešte donedávna Taškent tvrdo odmietal akúkoľvek integráciu a multilaterálnu spolupráci vždy realizoval s veľkou rezervou či nedôverou, pripojenie sa, aj keď zatiaľ ako pozorovateľ, k integračnému projektu s názvom Eurázijská ekonomická únia je určite zaujímavý ťah Taškentu na geopolitickej a geokenomickej šachovnici.

A ak to nie je veľké, tak určite nie malé geopolitické víťazstvo Ruska, ktoré je motorom Eurázijskej ekonomickej únie, aj keď jej ideovým otcom je politicky odchádzajúci zo scény exprezident Kazachstanu Nurslutan Nazarbajev.

O Rusko si mnohí (aj slovenskí a slovanskí politickí úradníci) obtierajú svoj jazyk, ale klopanie Uzbekistanu na nebeskú integračnú bránu (vo filozofii Boba Dylana - Knockin' on Heaven's Door) opäť mení v čase koronavírusu pomer síl.

A hádajte v koho prospech.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984